Jazykové štýly v recepte

Štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov, spôsob, akým sa vyjadrujeme. Inými slovami, štýl = sloh. V jazykovede rozlišujeme rôzne druhy štýlov, ktoré sa delia podľa rôznych kritérií.

Druhy jazykových štýlov

Jazykové štýly môžeme rozdeliť do troch hlavných skupín:

• Objektívne štýly: odborný a administratívny štýl.
• Subjektívne štýly: hovorový a umelecký štýl.
• Subjektívno-objektívne štýly: publicistický a rečnícky štýl.

Funkčné jazykové štýly

Medzi funkčné jazykové štýly patria:

• Hovorový
• Administratívny
• Náučný (odborný)
• Publicistický
• Umelecký
• Rečnícky (rétorický)

Hovorový štýl

Hovorový štýl je jediný štýl súkromného styku. Realizuje sa prevažne ústne. Využíva všetky slová slovnej zásoby i nespisovné, značky a skratky, vety sú často nedokončené. Je charakteristický spontánnosťou a nepripravenosťou. Patrí sem napríklad rozprávanie a dialóg. Niekedy sa hovorový štýl môže dostať aj do literárnej tvorby, a to najmä v modernej literatúre. V oblasti tvorby viet sa spontánnosť prejavuje pomocou intonačných štylistických prostriedkov, medzi ktoré patria melódia a prestávka. Tento jazykový štýl sa využíva v súkromnom, neformálnom a hovorenom styku. Využíva hovorové, nespisovné a jednoslovné pomenovania. Medzi ústne žánre hovorového jazykového štýlu patria bežné dialógy a rozhovory v kruhu rodiny a priateľov.

Administratívny štýl

Administratívny štýl je písomný štýl verejného styku. Jeho znakmi sú vecnosť, prehľadnosť, jasnosť a stručnosť. Využívajú sa tu knižné a odborné názvy. Patrí sem napríklad žiadosť a úradný list. Medzi znaky administratívneho jazykového štýlu patria vecnosť, knižnosť, stručnosť, adresnosť a neutrálnosť. Medzi jazykové prostriedky administratívneho jazykového štýlu patria neutrálne a odborné slová, skratky, značky a jednoduché menné vety. Uplatňuje sa v ňom informačný slohový postup.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s jazykovými tábormi Topoľčany

Náučný (odborný) štýl

Náučný (odborný) štýl je písomný štýl verejného styku, ktorý sprostredkuje odborné informácie a vedecké poznatky. Využívajú sa tu odborné slová (termíny), rôzne tabuľky a schémy. Príkladom je odborný článok. Tento jazykový štýl sa vyskytuje všade tam, kde sa treba odborne vyjadriť. Niekedy je tento štýl blízky iba úzkemu okruhu odborníkov, napríklad z ekonomickej oblasti. Tento jazykový štýl sa využíva vo vzdelávacom a vo vedeckom prostredí. Využíva zložitejšie súvetia, odborné termíny, abstraktné pojmy a trpný rod. Vyžaduje presnosť, objektívnosť, odborné vyjadrovanie sa a odborné vysvetľovanie. Medzi znaky náučného jazykového štýlu patria písomnosť, monologickosť, verejnosť, pojmovosť, odbornosť a vysvetľovanie súvislostí medzi pojmami. Náučné žánre majú didaktický charakter - informovať a poučiť, preto sú vecné a konkrétne.

Publicistický (novinársky) štýl

Publicistický (novinársky) štýl je písomný verejný štýl. Využívajú sa tu odborné slová, rozvité vety a súvetia. Patrí sem napríklad správa, reportáž, recenzia (kritika) a úvodník. Charakteristické znaky sú písomnosť, informatívnosť, aktualizovanosť a zrozumiteľnosť. Má nielen informovať, ale aj presviedčať, poučovať a zaujať. Publicistický jazykový štýl sú vlastne texty v médiách. Žánre sú krátke, aktuálne a adresné. Okrem oznamovacej funkcii majú aj presvedčovaciu funkciu. Využívajú pestré výrazové prostriedky.

Umelecký štýl

Umelecký štýl je písomný obrazný verejný štýl. Využívajú sa tu všetky slová, ktoré existujú v slovnej zásobe, aj citovo zafarbené slová, básnické prostriedky, nedokončené vety a súvetia. Patrí sem napríklad poviedka, román, novela, rozprávka, epická a lyrická báseň. Autori pri ňom vyjadrujú svoje myšlienky, city a emócie. Medzi znaky umeleckého jazykového štýlu patria expresívnosť, metaforickosť, náznakovosť, obsahová mnohoznačnosť a vyjadrenie subjektívneho názoru autora. Medzi epické žánre patria román, poviedka, novela, povesť, bájka, báj, balada a rozprávka. Medzi lyrické žánre patria báseň, pieseň, hymna, óda a sonet. Medzi dramatické žánre patria rozhlasová hra, divadelná hra, veselohra a tragédia. V odbornej literatúre sa tiež označuje ako básnický štýl. Zahrňuje slovesné prejavy, ktoré plnia informačnú a esejistickú funkciu.

Rečnícky štýl

Rečnícky štýl je ústny obrazný verejný štýl. Využívajú sa tu tiež odborné slová (termíny), otázky a zvolania, využíva aj mimojazykové prostriedky (gestikuláciu). Dôležitá je intonácia, výška hlasu a kontakt s poslucháčom. Patrí sem napríklad prednáška, referát, príhovor a slávnostný prejav. Žánre rečníckeho jazykového štýlu: príhovor, slávnostný prejav a smútočný prejav, diskusný príspevok. Jazykové prostriedky rečníckeho jazykového štýlu: oslovenia, rečnícke otázky, zvolania, kontaktové výzvy, knižné slová, obrazné pomenovania. Prozodické vlastnosti reči v rečníckom jazykovom štýle: slovný prízvuk, vetný dôraz, melódia reči, tempo reči, sila hlasu, rytmus, pauza. Autori žánrov rečníckeho jazykového štýlu si to musia vopred pripraviť. Je blízky hovorovému, ale aj náučnému alebo publicistickému štýlu. Základnou charakteristikou je ústnosť. Má slovnú, vizuálnu a akustickú zložku- tempo, rytmus, melódiu textu. Kompozične sa člení na úvod, jadro, záver. Pre úspešnosť každého prejavu je dôležitý úvod a záver. Dobrý rečník ich povie naspamäť.

Slohové postupy

Slohový postup je spôsob, akým usporadúvame obsahové (tematické) prvky pri tvorbe jazykového prejavu. Slohový útvar je konkrétny, uzavretý jazykový celok, v ktorom sú obsahové prvky usporiadané na základe slohového postupu.

Prečítajte si tiež: Recepty s kuskusom

Informačný slohový postup

Informácia je najzákladnejšou jednotkou tohto slohového postupu. Správa stručne, vecne a objektívne informuje o udalosti, ktorá sa stála a jej okolnostiach. Oznámenie stručne a výstižne informuje o budúcej udalosti. Úradný list, žiadosť a objednávka stručne a výstižne informujú o tom, čo je ich úlohou. Medzi žánre informačného slohového postupu patria správa, oznámenie a bežné rozhovory. Informačný slohový postup nevysvetľuje, len tvrdí. Medzi hlavné znaky informačného slohového postupu patria objektívnosť, vecnosť, aktuálnosť, zameniteľnosť častí a výskyt faktov. Medzi jazykové prostriedky patria prevládajúce podstatné mená, jednoduché vety, časové údaje a neprítomnosť citových prejavov, teda slov s citovým zafarbením.

Príklady informačného slohového postupu:

• Dňa 15. februára 2009 sa uskutočnilo na našej škole školské kolo v prednese poézie a prózy. Vo všetkých kategóriách súťažilo 50 žiakov.
• Narodila sa 14. mája 1979 v Bratislave. Obaja rodičia sú zamestnaní.

Rozprávací slohový postup

Rozprávací slohový postup zachytáva udalosti v takom časovom poradí, ako sa udiali. Zaujímavé udalosti, príbehy a zážitky sa spájajú do jedného dejového pásma zoradeného podľa časovej postupnosti. Je to najbohatší slohový postup. Rozlišuje sa čisté rozprávanie od komplexného rozprávania. Rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou. Môže byť v 3. osobe, ale aj v 1. osobe. Hlavné znaky rozprávacieho slohového postupu: jedinečnosť, subjektívnosť, následnosť dejov, súdržnosť textu. Jazykové prostriedky rozprávacieho slohového postupu: prevládajú slovesá v minulom čase, všetky druhy viet podľa obsahu, priama reč a v texte sa nachádzajú aj neohybné slovné druhy (predložky, spojky, častice a citoslovcia). Medzi žánre rozprávacieho slohového postupu patria fejtón, rozprávka, novela, román, poviedka, povesť a bájka.

Príklady rozprávacieho slohového postupu:

• Na kopci nad Bratislavou sa vypína starobylý hrad. Kedysi viedli tadeto dve dôležité obchodné cesty.
• Na ceste sa ozývali výkriky. Jerguš už kedysi počul o besných psoch.

Opisný slohový postup

Vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, vecí alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí voľným okom. Opisný slohový postup sa vyznačuje opisom vonkajších vzťahov a vlastností. Zachytáva vlastnosti osôb, zvierat, vecí a niekedy slúži aj na opis pracovnej činnosti, napríklad receptu. Hlavné znaky opisného slohového postupu: vypočítavanie vlastností, zamerateľnosť textu, dynamickosť a statickosť. Jazykové prostriedky opisného slohového postupu: prevládajú podstatné a prídavné mená a prirovnania. Medzi žánre opisného slohového postupu patria opis, návod, životopis, posudok a cestopis.

Prečítajte si tiež: Overený recept

Opisný slohový postup má veľmi široké uplatnenie - využíva sa vo všetkých jazykových štýloch. V hovorovom štýle môže byť súčasťou bežnej komunikácie (napr. jednoduchý, stručný opis osoby, predmetu, pracovný postup pri rôznych činnostiach - napr. príprava jedál). V administratívnom štýle sa využíva napríklad v životopise, motivačnom liste, pracovnom posudku ap. Opis v náučnom štýle je charakteristický prítomnosťou odborných termínov, nocionálnych slov, enumerácie, trpného rodu; súčasťou výkladu sú rôzne schémy, nákresy, tabuľky, grafy ap. (napr. odborný opis postupu, návod pri určitej činnosti, opis pri výklade, napr. opis štruktúr tela v anatómii ap. Všetky útvary opisného slohového postupu majú úvod, jadro a záver. 1. Úvod: informácie o mieste, kde sa objekt nachádza, materiál, z ktorého je vyrobený.2. Jadro: pohľad do vnútra objektu - objekt môžeme opisovať zhora nadol i zdola nahor.3. V statickom opise autor opisuje statické predmety, prostredie, zvieratá, ľudí; objekty nachádzajúce sa v stave pokoja. Najčastejšie ide o objektívny opis. Znaky a vlastnosti sú trvalé, nemenné, jednotlivé časti textu sú súdržné a ucelene zomknuté. Zo slovných druhov majú najväčšie zastúpenie podstatné mená a prídavné menná, slovesá sa vyskytujú najmä v neurčitých tvaroch. Prevláda menné vyjadrovanie, častý je výskyt pomocného slovesa byť, ktoré sa môže vynechávať: Vrch (je) pokrytý červenou farbou. Dynamický opis sa uplatňuje najmä v umeleckom a publicistickom štýle. Dominantným prvkom sú slovesá, ktoré sú spolu s metaforami a personifikáciami nositeľmi dynamiky. Pri opisovaní činnosti alebo objektu vykonávajúceho pohyb autor dodržiava logickú časovú a príčinnú následnosť. Zoznam materiálu a nástrojov - vymenovanie všetkých nástrojov, jednotlivých častí a súčiastok, ktoré budeme pri práci potrebovať. Materiály a nástroje sa zvyčajne uvádzajú aj priebežne v jednotlivých krokoch návodu. Obyčajne je súčasťou návodu aj obrazový materiál a rôzne schémy uľahčujúce orientáciu.Opis postupu - presný opis úkonov, ktoré treba vykonať (využíva sa 1. os. pl. oznamovacieho spôsobu - skrutku zatočíme podľa postupu na obrázku 3c…alebo 2. os. pl. Pomocné sloveso byť a menné vyjadrovanie môžeme nahradiť plnovýznamovými slovesami. Noc je tmavá - noc sa obliekla do svojho tmavého plášťa - vyžitie metafory a personifikácie. Nositeľom dynamiky nemusia byť slovesá, môžu sa využiť krátke jednočlenné vety, Syn čerta! Nenávisť! V objektívnom opise je úlohou autora nezaujato a nestranne čo najpresnejšie zachytiť znaky, črty, vlastnosti opisovaného predmetu. Autor zámerne potláča svoje subjektívne vedomie, stanovisko a postoj. Pri objektívnom opise sa využívajú neutrálne jazykové prostriedky, nocionálne slová, štylisticky bezpríznakové slová, vyjadrovanie je presné, zrejmé, zrozumiteľné, aby prijímatelia pochopili text správne a nedošlo k nesprávnej interpretácii. V subjektívnom opise autor uplatňuje svoje vlastné hodnotiace stanovisko, hľadisko, prináša svoj postoj, využíva predstavivosť a obrazotvornosť. Autor si sám volí znaky a vlastnosti predmetu, ktoré bude opisovať. Pri opise môže využívať aj expresívne jazykové prostriedky, obrazné pomenovania, spojenia s preneseným významom ap. Karikatúra (z fr. - kresba zvýrazňujúca charakteristické črty modelu) predstavuje subjektívny opis, v ktorom autor zveličuje vlastnosti, charakteristické črty osoby alebo predmetu, s cieľom zosmiešniť, kritizovať, zironizovať alebo len zdôrazniť určitý jav. Autorským zámerom je vyvolať komický, žartovný alebo satirický dojem. V karikatúre sa využívajú rôzne jazykové prostriedky, napr. Jednoduchý opis je opis používajúci sa v bežnej komunikácii. Charakteristickým prvkom je enumerácia - strohé vymenúvanie prinášajúce množstvo informácií o vlastnostiach a znakoch predmetu. Odborný opis je objektívny opis, v ktorom je autorským cieľom zaznamenať všetky podstatné, dôležité znaky predmetu, bez ohľadu na autorov subjektívny postoj. Je precízny, dôkladný, presný. Znaky a vlastnosti sú vymenúvané podľa logickej a hierarchickej postupnosti. Môže mať charakter statického (napr. opis určitej anatomickej štruktúry), ale aj dynamického (napr. opis výmeny kolesa na aute)opisu. Vyskytuje sa predovšetkým v náučnom štýle (súčasť výkladu napr. Umelecký opis je silno subjektívny, autor v ňom zreteľne uplatňuje svoje zámery, postoje, ponúka svoj pohľad. Využíva umelecké jazykové prostriedky (metafora, personifikácia, prirovnanie). Umelecký opis sa vyskytuje najmä v literárnych dielach, je veľmi výrazný v poézii. Takmer vždy je súčasťou rozprávania, v ktorom brzdí dej (napredovanie deja spomaľuje najmä statický opis).

Príklady opisného slohového postupu:

• Je to kamenný palác, ktorý leží na hradnom vrchu. Obklopujú ho mohutné múry a vonkajšie opevnenie. Má dve brány. Pred palácom sa rozprestiera široké nádvorie.
• Bol to pôvabný, pekný človek, dokonale stavaný, rovných mocných údov, nie však zavalitý, ale vysoký, pevne urastený. Jeho tvár bola príjemná.

Výkladový slohový postup

Spravidla má úvod, jadro a zakončenie. Využívajú sa zložené súvetia. Vyskytuje sa v odborných a novinárskych prejavoch. Výkladovým slohovým postupom sú písané učebnice. Cieľom výkladu je vysvetliť určitý spoločenský a technologický problém. Výkladom sa sprístupňujú známe vedecké poznatky. Osobnosť autora a príjmateľa je anonymná. Obsahuje vnútorné a funkčné vzťahy. Výkladový slohový postup sa vyznačuje s konfrontáciou hodnotenia. Výkladový slohový postup vysvetľuje, učí, vytvára mienku a hodnotí. Jazykové prostriedky výkladového slohového postupu: prevládajú podstatné mená a odborné termíny, slovesá sú v prítomnom čase. Žánre výkladového slohového postupu: referát a prednáška.

Príklady výkladového slohového postupu:

• Triedna učiteľka: Dnes sa pozhovárame o školskom výlete. Ktoré miesta by ste chceli navštíviť?
• Janko: Ja by som chcel navštíviť miesto, kde by sa dalo kúpať. Mohli by sme ísť do Bojníc.
• Vlado: To je dobrý nápad. A mohli by sme si pozrieť zoologickú záhradu a bojnicky hrad.

Výklad vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme, sprístupňuje poznatky, má byť vecný a objektívny. Úvaha zamýšľa sa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje, je subjektívna, môže používať umelecké jazykové prostriedky.

Jazykový štýl receptu

Recept ako špecifický text kombinuje viaceré jazykové štýly a slohové postupy. Prevažuje opisný slohový postup, keďže recept podrobne opisuje postup prípravy jedla a zoznam potrebných surovín. Často sa využíva aj informačný štýl pri uvádzaní presných mier a časov prípravy. V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj hovorový štýl, najmä v receptoch, ktoré sú určené pre neformálne prostredie alebo sú písané s cieľom zaujať čitateľa. Ak je recept súčasťou kuchárskej knihy alebo relácie, môže obsahovať aj prvky publicistického alebo umeleckého štýlu. Objektívny opis sa využíva pri uvádzaní presných postupov a ingrediencií, zatiaľ čo subjektívny opis sa môže objaviť pri hodnotení chuti alebo vzhľadu jedla. V závislosti od autora a cieľovej skupiny môže recept nadobúdať rôzne jazykové podoby, pričom kombinácia štýlov a postupov prispieva k jeho zrozumiteľnosti a atraktivite. Heslové zoznamy, súpisy a inventáre, ktoré súvisia s ingredienciami a pomôckami, zachytávajú presné údaje a fakty potrebné na prípravu jedla.