Ján Langoš bol významnou osobnosťou slovenskej histórie, disidentom, politikom a zakladateľom Ústavu pamäti národa. Jeho životná cesta, od štúdia a vedeckej práce až po politickú angažovanosť a boj za slobodu, je inšpiratívnym príbehom človeka, ktorý sa zasadil o uchovanie pamäti národa a presadzovanie demokratických hodnôt.
Raný život a štúdium
Ján Langoš sa narodil 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Jeho otec Michal pracoval po priemyslovke v Mototechne a počas vojny bol aktívny v odboji. Langoša formoval brat jeho babičky, katolícky kňaz Alexander Vajcík. Od mladosti sa angažoval v turistike a opravoval turistické chodníky v Tatrách. V roku 1964 ukončil Strednú priemyselnú školu spojovej techniky v Banskej Bystrici a v roku 1971 Elektrotechnickú fakultu SVŠT v odbore fyzika tuhých látok.
Vedecká práca a disidentská činnosť
Po ukončení štúdia pracoval ako experimentálny fyzik a technológ v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied. Popri vedeckej práci sa Ján Langoš angažoval v disente. Spolu s Jánom Čarnogurským vydával samizdat Bratislavské listy (1988 - 1989) a v roku 1987 spoluvydával samizdatový časopis Fragment. Podieľal sa aj na tvorbe časopisov Kontakt (1981 - 1983) a Altamira (1983 - 1985).
Politická kariéra
Po páde komunistického režimu sa Ján Langoš aktívne zapojil do politického života. V roku 1990 bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia. V roku 1992 sa stal ministrom vnútra ČSFR. V roku 1994 sa dostal do parlamentu na kandidátke KDH za SKOI. Od roku 1995 do 2000 zastával funkciu predsedu Demokratickej strany. Poslancom NR SR bol do roku 2002. Bol predkladateľom a spoluautorom zákonov a právnych noriem, ako napríklad „Zákona o slobodnom prístupe k informáciám“ a „Zákona pamäti národa“. V roku 1993 bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave a stal sa predsedom výboru pre ochranu verejného poriadku.
Zakladateľ Ústavu pamäti národa
Ján Langoš sa zaslúžil o založenie Ústavu pamäti národa (ÚPN), inštitúcie, ktorá sa zaoberá výskumom a dokumentáciou obdobia neslobody na Slovensku. Cieľom ÚPN je uchovávať a sprístupňovať informácie o zločinoch komunizmu a nacizmu, ako aj o osobách, ktoré sa im postavili na odpor. Langoš bol presvedčený, že poznanie vlastnej minulosti je nevyhnutné pre budovanie demokratickej spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Ako si pripraviť bezlepkový langoš
Ocenenia a pamäť
Ján Langoš bol ocenený za svoju prácu v oblasti ľudských práv a slobody. V roku 1990 dostal ďakovný list z Izraela. V roku 2009 mu bol in memoriam udelená Cena Václava Bendu. 17. novembra 2007 bola na budove, kde vtedy sídlil ÚPN, odhalená jeho busta. Dňa 15. júna 2013, pri výročí jeho smrti, bol v Banskej Bystrici odhalený pamätník v Centre nezávislej kultúry - Záhrada.
Tragická smrť a odkaz
Ján Langoš tragicky zahynul 15. júna 2006 pri dopravnej nehode. Jeho smrť bola veľkou stratou pre Slovensko. Ján Langoš bol človekom, ktorý sa nebál postaviť za svoje presvedčenie a bojovať za slobodu a demokraciu. Jeho odkaz je stále živý a inšpiruje ďalšie generácie.
Kniha "Ján Langoš - Strážca pamäti"
O živote a diele Jána Langoša bola vydaná kniha "Ján Langoš - Strážca pamäti" od Alexandra Balogha. Kniha prináša civilný portrét Jána Langoša prostredníctvom rozprávania jeho rodiny, priateľov a známych. Tvoria ju dva druhy navzájom sa prelínajúcich textov - autorov rozhovor s Langošovou manželkou Gabrielou a prerozprávané stretnutia s približne. Kniha je cenným príspevkom k poznaniu osobnosti Jána Langoša a jeho prínosu pre Slovensko.
Životopis Georgea Lucasa a paralely s Langošovým životom
Hoci sa Ján Langoš venoval úplne inej oblasti ako George Lucas, tvorca Hviezdnych vojen, v oboch prípadoch môžeme nájsť paralely v ich odhodlaní presadzovať svoje vízie a vplyve na spoločnosť. Rovnako ako Lucas, ktorý sa stal priekopníkom v oblasti filmu a popkultúry, aj Langoš sa stal priekopníkom v oblasti ochrany ľudských práv a pamäti národa.
Kniha Jonesa Briana Jaya - George Lucas. Život stvořitele Star Wars referuje Juraj Malíček. Životopis George Lucasa, ktorý na sklonku vlaňajšieho roka vydalo v českom preklade Michala Prokopa a Jana Kalandru nakladateľstvo Paseka je podobných historiek plný. Lucasov životopis má parametre viac historicko-kultúrnej monografie o Lucasovi, ako populárnej publicistiky predstavujúcej fanúšikom ich obľúbeného tvorcu. Jones sa programovo vyhýba akémukoľvek subjektívne autorskému hodnotiacemu vkladu vo vzťahu k Lucasovej tvorbe. Snaží sa pochopiť, ako a prečo je možné, že sa z pôvodného George Lucasa, mladého progresívneho filmára, reprezentanta tzv. „Nového Hollywoodu“ a človeka akosi prirodzene tiahnuceho k introvertnému prežívaniu sveta, stal aktuálny George Lucas, muž v pozadí a jeden z najmocnejších solitérov filmu vôbec.
Prečítajte si tiež: Langoše: Klasický recept
Trinásť kapitol Jonesovej životopisnej monografie je rozčlenených do troch častí, v názvoch ktorých identifikujeme inšpiráciu prvou SW trilógiou (Hviezdne vojny IV. - Nová nádej, Hviezdne vojny V. - Impérium vracia úder, Hviezdne vojny VI. - Návrat Jediho). Prvá časť, nazvaná jednoducho Nádej, zachytáva časové obdobie Lucasovho života medzi rokmi 1944 a 1973, druhá časť, Impérium, v ktorej Jones približuje Lucasov život a tvorbu medzi rokmi 1973 a 1983 a tretia, finálna časť, nazvaná Návrat, v ktorej Jones sleduje Lucasa v rozmedzí rokov 1983 až 2017. Disproporčné vymedzenie tak zohľadňuje skutočnosť, že to najzásadnejšie v Lucasovom živote a tvorbe sa odohralo v druhej časti, zachytávajúcej časovo najkratšiu, avšak udalosťami najbohatšiu dekádu rokov 1973 až 1983, v ktorej sa Lucas premenil z artového režiséra snímok THX 1138 a Americké grafity na majiteľa najdôležitejšej popkultúrnej frančízy vôbec a prísne nezávislého filmového tvorcu a stalo sa tak paradoxne preto, lebo veľké štúdiá odmietali financovať jeho vízie.
Z tohto hľadiska je mimochodom na Jonesovom životopise George Lucasa najzaujímavejší už spomenutý register, zvlášť pre nerozhodnutých čitateľov, ktorí jednoducho nevedia odhadnúť, či ich môže kniha o Georgeovi Lucasovi a Hviezdnych vojnách skutočne zaujať. Lebo v tom registri nájdeme vo vzťahu k Lucasovi a Hviezdnym vojnám aj také zdanlivo nepravdepodobné mená, ako sú David Lynch (Lucas zvažoval, že ho poverí réžiou jednej z epizod), Woody Allen (Oscar za Annie Hallovú, nominovaný bol aj Lucas za Hviezdne vojny), Federico Fellini (Darmošľapi ako jeden z inšpiračných zdrojov Lucasovho Amerického grafity), Akira Kurosawa (Lucas pomáhal produkčne zastrešiť dokončenie snímky Kagemuša) či dokonca Godfrey Reggio (Lucas spoluprodukoval jeho druhý významný film, experimentálnu snímku Powaqqatsi). Aj vďaka nim možno Jonesov životopis George Lucasa pokladať aj za knižku, ktorá skrz postavu jedného z významných tvorcov vypovedá o filme ako takom, o pomeroch vo filmovom priemysle, o jeho fungovaní a tak ďalej. Jednoducho širší kontext, obraz celku presahujúci jednotlivca a to je výborné, to je presne ten benefit, ktorý od historicko-životopisnej monografie môžeme očakávať, bez ohľadu na to o kom a o čom konkrétne je.
Prečítajte si tiež: Recept na langoše z rúry