Uskladnenie ovocia a zeleniny na zimu je umenie, ktoré si vyžaduje nielen správne podmienky, ale aj vedomosti o tom, ako s úrodou zaobchádzať. Schopnosť dlhodobo skladovať zeleninu a ovocie závisí nielen od samotných podmienok, ale aj od starostlivosti, ktorú sme im venovali počas ich rastu. Primeraná výživa rastlín počas vegetačného obdobia je kľúčová pre celkovú kondíciu úrody. Rovnako je dôležitý spôsob pestovania - napríklad cibuľa sadzačka sa skladuje horšie ako cibuľa vypestovaná z priameho výsevu. A samozrejme, zdravé plody sú základ, aby sme do skladových priestorov nezavliekli choroby a škodcov.
Ideálne podmienky na skladovanie zeleniny
Vlhká pivnica, kde teplota neklesá pod bod mrazu, predstavuje ideálny priestor na uskladnenie úrody. Výhodu majú tí, ktorí majú možnosť skladovať plody v pivnici pod úrovňou zeme. V týchto priestoroch sa drží stála teplota a neklesá pod bod mrazu. Pozitívna je vysoká vzdušná vlhkosť, ktorá pod zemou vládne, a tiež rovnomerná teplota a tma.
Ak chceme koreňovú zeleninu udržať čo najdlhšie sviežu, môžeme ju uložiť do debničky s vlhkým pieskom. Je však nevyhnutné, aby bol piesok stopercentne čistý, čím predídeme znehodnoteniu úrody chorobami a škodcami. Tento spôsob skladovania zeleniny má dlhú tradíciu, ktorú využívali celé generácie.
Príprava skladovacích priestorov
Pivnicu určenú na skladovanie ovocia a zeleniny je potrebné dôkladne vyčistiť a vydezinfikovať s predstihom, ako do nej úrodu umiestnime. Ak sme nestihli na jar, tak najneskôr teraz odstránime zvyšky z minulej zimy, vynesieme a umyjeme debničky. Ak sme so skladovacími priestormi hotoví, je dobré prichystať aj debničky a prepravky a aj samotné regály a police, na ktorých budú položené. Je dobré ich taktiež vyčistiť a dezinfikovať alebo sterilizovať, aby ani tu nezostali žiadne zárodky plesní. Ak máte plastové prepravky, nemusíte sa báť použiť znova aj parný čistič, ale dá sa využiť napríklad aj obyčajný ocot.
Prvým krokom prípravy na samotné skladovanie by mala byť dezinfekcia priestoru. Hlavne v prípade pivníc, kde sa drží veľká vzdušná vlhkosť a teda je tu možnosť vzniku plesní, je potrebné pred uskladnením novej úrody vyčistiť a vydezinfikovať všetky priestory. Začíname upratovaním - pozametať podlahu, omiesť pavučiny a zbaviť sa hmyzu a slizniakov. Potom pristúpime k samotnej dezinfekcii.
Prečítajte si tiež: Varenie s Jablkami a Pudingom
Na dezinfekciu stien a políc sa najčastejšie používa tradičný vápenný náter, do ktorého sa môže pridať aj modrá skalica. Pôsobí preventívne proti plesniam, hubám aj drobným škodcom. Osvedčeným spôsobom je aj sírenie pivnice - zapálená sírna svieca uvoľňuje dym, ktorý prenikne do všetkých škár a spoľahlivo ničí plesne, huby aj hmyz. Sme opatrní a po zapálení knôtu ihneď miestnosť opustíme, vzduch so sírou je nedýchateľný.
Alternatívne spôsoby skladovania bez pivnice
Ak nemáme k dispozícii pivnicu, ale disponujeme suchým priestorom vhodným na skladovanie (napríklad povalou), môžeme zvoliť alternatívne metódy:
- Skladovanie v zemi na záhone: Koreňovú zeleninu, ktorú plánujeme bezprostredne využiť v kuchyni, môžeme ponechať v zemi na záhone. Zvyšok úrody je však potrebné uskladniť.
- Skladovanie v poľnohospodárskej jame (krecht): Ďalšou možnosťou je vrátiť zeleninu späť do zeme, konkrétne do poľnohospodárskej jamy, známej aj ako krecht. Na dno jamy, v hĺbke približne 20 centimetrov, umiestnime rošt z latiek. Pod rošt nezabudneme dať pletivo, ktoré ochráni úrodu pred hlodavcami.
- Využitie skleníka alebo pareniska: Prázdny skleník alebo parenisko môže takisto poslúžiť na zimné uskladnenie úrody. Hlúbovú zeleninu tam môžeme uložiť aj s koreňovým balom. Skleník je tiež vhodným miestom na uloženie tekvíc.
Či už ukladáme zeleninu voľne, v debničkách, v pivnici alebo v skleníku, je dôležité, aby zelenina neležala priamo na zemi. Vhodné sú však aj iné priestory, napríklad nevykúrená garáž, špajza alebo veranda. Aj tu je potrebné dbať o stálu teplotu. Pre koreňovú zeleninu je ideálna teplota medzi 4 - 12 °C a pre ovocie, ako sú hrušky a jablká, nad bodom mrazu až do 5 °C.
Na balkóne je počasie ako vonku, no i tak je možné skladovanie menšieho množstva napríklad jabĺk či zemiakov. Stačia na to debničky, ktorých vnútro je z každej strany vystlané 5 - 10 cm vrstvou polystyrénu.
Prevencia chorôb a škodcov
Pôvodcovia chorôb a škodcov sa môžu do skladovacieho priestoru dostať s pieskom, úrodou alebo už byť prítomní v sklade. Preto je dôležité miestnosť pred uskladnením dezinfikovať. Piesok môžeme vystaviť slnku, ktoré ho čiastočne dezinfikuje.
Prečítajte si tiež: Jablká a broskyne v koláči
Dôležité zásady pri skladovaní zeleniny
- Neskladujeme zeleninu s chemikáliami.
- Zeleninu neskladujeme spolu s ovocím, pretože ovocie môže chemickými reakciami zmeniť chuť a kvalitu zeleniny. Jablká a hrušky produkujú etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie a znehodnocovanie zeleniny.
- Zberáme zeleninu v čase zrelosti, teda ani predčasne, ani príliš neskoro. Takto vydrží dlhšie.
- S plodmi zaobchádzame opatrne, neoklepávame ich o seba a v žiadnom prípade ich neumývame.
- Pri zbere dávame pozor na mechanické poškodenie plodov.
Skladovanie koreňovej zeleniny
Neskoré plodiny koreňovej zeleniny, ako je mrkva, červená repa, paštrnák a okrúhlica, môžeme napriek jesennému ochladeniu ešte ponechať vonku. Niektorí pestovatelia odporúčajú ponechať koreňové plodiny v zemi minimálne do prvých mrazov, pretože tým získajú sladšiu chuť. Platí to predovšetkým o paštrnáku.
Ponechávanie koreňovej zeleniny v zemi má však aj svoje negatíva. Čím dlhšie zostávajú v pôde, tým je pravdepodobnejšie, že ich nájdu škodcovia. Zamrznutá pôda sa ťažko kope, je ťažká a vlhká, čo vyvoláva hnilobu. Je preto dôležité zvážiť, dokedy necháme koreňovú zeleninu v záhrade a pripraviť si všetko potrebné na jej uskladnenie.
Jednou z najbezpečnejších možností je skladovanie koreňovej zeleniny v piesku. Na zber koreňovej zeleniny je ideálny suchý deň. Korene necháme niekoľko hodín pred uložením vyvetrať sa na povrchu pôdy, aby sa spevnil ich povrch. Neumývame ich, iba odstránime všetku voľnú pôdu a odrežeme vňať.
Pred uskladnením dôsledne skontrolujeme všetku zeleninu. Poškodenú vyhodíme alebo zdravú časť z nej ihneď spotrebujeme. Akékoľvek zárezy alebo odreniny v pokožke zeleniny sa môžu pri skladovaní rýchlo zmeniť na hnilobu.
Dobrými skladovacími nádobami na koreňovú zeleninu sú drevené škatule a debny. Použiť môžeme aj hrubé kartónové škatule. Plastové boxy sú v poriadku vtedy, ak sú dobre vetrané. Na dno nádoby nasypeme vrstvu vlhkého (ale nie mokrého) piesku, potom na vrch poukladáme zeleninu a dávame pozor, aby sa navzájom nedotýkala. Nádoby či kontajnery s úrodou koreňovej zeleniny skladujeme na mieste, kde nie sú problémom myši a iné hlodavce, napríklad v garáži alebo v kôlni chránenej proti hlodavcom.
Prečítajte si tiež: Granátové jablko: zdravé koktailové recepty
Zabezpečenie optimálnej vlhkosti a teploty
Mokré korene hnijú a príliš suché sa stávajú gumovými a scvrkávajú sa. Kolísanie teploty môžeme zmierniť izoláciou. Jednoducho vložíme škatuľu s koreňovou zeleninou v piesku do väčšej škatule a priestor medzi nimi vyplníme z každej strany izolačným materiálom, ako je slama alebo pokrčené noviny.
Pravidelná kontrola uskladnenej zeleniny
Aj tá najlepšie uskladnená koreňová zelenina si vyžaduje kontrolu - aspoň raz za dva týždne. Ubezpečíme sa, že na koreňoch nie sú žiadne stopy hniloby a poškodené kusy ihneď odstránime. Ak zelenina začala rásť, je v miestnosti veľmi teplo a musíme viac vetrať. Ak sa scvrkáva, potrebuje zvlhčiť piesok.
Špecifické požiadavky na skladovanie koreňovej zeleniny
Od skorej jari až do jesene sa staráme o zeleninu na záhradke. Ak sa nám podarí, dopestujeme si aj väčšie množstvo, ktoré si môžeme uložiť na zimu. Najvhodnejšia na tento účel je koreňová zelenina: mrkva, petržlen, paštrnák, buľvy zeler buľvový, červená repa šalátová, reďkev, ale aj odrody reďkovky. Väčšina z nich sa dobre uskladňuje, preto sú k dispozícii v surovom stave počas celej zimy.
- Mrkva: Je našou najrozšírenejšou koreňovou zeleninou s vysokým obsahom provitamínu A a vitamínov skupiny B. Na jesennú spotrebu a zimné uskladnenie ju zberáme od septembra do začiatku novembra. Riadky podryjeme a mrkvu vyťahujeme ručne. Dáme ju oschnúť, potom ju očistíme a vňať odkrútime tak, že ponecháme len malé srdiečko. Predpokladom úspešného skladovania je starostlivé zaobchádzanie pri zbere. Mrkva z vlhkých, rašelinových pôd a pôd prehnojených dusíkom má malú trvácnosť. Záhradkári ju najčastejšie uskladňujú v pivniciach s rovnomernou teplotou, vysokou vlhkosťou vzduchu voľne v debničkách alebo v suchom piesku. Optimálne podmienky na skladovanie sú pri teplote okolo 0 °C a 90-95 % vlhkosti vzduchu. Kvalitná mrkva vydrží až šesť mesiacov.
- Petržlen: Spolu s mrkvou a zelerom patrí medzi dôležitú polievkovú zeleninu. Základom aromatických chuťových látok sú éterické oleje, predovšetkým apiol. Na uskladnenie ho zberáme v októbri až v novembri podobným spôsobom ako mrkvu, vyžaduje však veľmi citlivé zaobchádzanie. Znáša i prezimovanie na poli, pretože mrazy mu neškodia. Uskladňujeme nepoškodené, nerozkonárené korene. Znáša nízke teploty do 1 °C, je však citlivý na vysokú vlhkosť. Optimálna vlhkosť je okolo 90 % a teplota môže kolísať od 0 do 5 °C. Vhodné je presýpať ho pieskom, aby nestrácal hmotnosť.
- Paštrnák: Svojou chuťou vytvára prechod medzi mrkvou a petržlenom. Z pestovateľského hľadiska je výhodný, pretože poskytuje dvojnásobné úrody ako petržlen. Zberáme ho podobne ako mrkvu. Je mrazuvzdorný a dobre prezimuje aj na poli. Uskladňujeme ho podobne ako mrkvu, korene však rýchlejšie vysychajú. Optimálne podmienky na skladovanie sú 90-95 % vlhkosť vzduchu a teplota 0 °C. Mierne namrznutie mu neškodí.
- Zeler: Má vysoký obsah minerálnych a aromatických látok a liečivé účinky. Medzi pestovateľmi je menej obľúbený pre dlhé vegetačné obdobie a náročnejšie pestovanie. Hlavný zber pripadá na október až začiatok novembra. Niekoľko dní ho necháme zaschnúť, potom ho očistíme a zbavíme vňate a koreňov. Ponecháme len korene na tých buľvách, ktoré zakladáme do piesku. Uskladňuje sa pomerne dobre, je však náchylný na plesnivenie. Na uskladnenie sa nehodí zeler z plôch prehnojených dusíkom a pôd zavlažovaných pred zberom. Uskladňujeme ho podobne ako mrkvu, vyžaduje však intenzívnejšie vetranie kvôli plesniam. Vyhovujúca je relatívna vlhkosť 90-95 % a teplota okolo 0 °C. Najviac strát vzniká v predjarí, preto ho v tomto období častejšie kontrolujeme.
- Červená repa šalátová: Používa sa ako šalátová zelenina na priamu konzumáciu alebo konzervovanie. Dobre sa skladuje, horšiu trvácnosť má iba v daždivých rokoch. Z neskorších výsevov ju zberáme až do príchodu mrazov. Na mráz je citlivá. Zberáme opatrne, odstraňujeme vňať, korene a zeminu. Optimálna veľkosť buliev je 5-7 cm. Voľné uskladnenie buliev je spojené so značnými stratami, preto je vhodné presypávať ich vlhkým pieskom.
- Reďkev a reďkovka: Reďkev sa používa ako reďkovka, má však ostrejšiu chuť. Pestuje sa málo, lepšie sa však uskladňuje. Reďkovka sa konzumuje v čerstvom stave, rýchlo vädne, preto ju nemožno skladovať. Zimnú reďkev zberáme až na jeseň ako neskorú mrkvu. Odstraňujeme vňať a bočné korienky. Uskladňujeme ju podobne ako červenú repu šalátovú. Vydrží dva až šesť mesiacov.
- Chren: Používa sa ako pochutina a korenina. Je to trváca rastlina, ktorá dobre prezimuje na poli, ale dobre sa aj uskladňuje. Pri zbere odstránime vňať, korene tenšie ako 1,5 cm použijeme ako odrezky na budúci rok. Chren skladujeme v piesku. V nechladenom sklade stráca arómu a vysychá. Dobre sa osvedčilo balenie do polyetylénových fólií.
Skladovanie ovocia a zeleniny: Všeobecné zásady
Aby zelenina a ovocie vydržali dlho ako práve odtrhnuté zo stromu alebo vybrané zo zeme, musíme sa postarať o správne uskladnenie. Pri skladovaní úrody na zimu je tiež potrebné zvoliť si správnu odrodu a správny čas zberu. Ovocie by sa nemalo zbierať ani moc zavčasu, aby malo správnu chuť, ani neskoro, pretože by rýchlejšie začalo hniť.
Pred zberom si pripravíme miesto, kam uložíme vyčistené a suché prepravky. Malo by byť chránené pred dažďom aj slnkom. Debničky musia byť čisté, zbavené pôdy a zvyškov rastlín. Najlepšie sú plastové debničky, drevené nasiaknu vzdušnou vlhkosťou a časom, niekedy až po rokoch používania (podľa druhu a hrúbky dreva), ich tiež napádajú patogény.
Po zbere úrody je dôležité ovocie aj zeleninu správne pripraviť na skladovanie. Plody zbierame za suchého počasia a manipulujeme s nimi šetrne - nehážeme ich do debničiek, nesypeme z výšky a nestláčame. Poškodené kusy, aj keď majú len malé otlačeniny, ukladáme osobitne a častejšie ich kontrolujeme. Pred uskladnením úrodu očistíme od nečistôt, necháme ju preschnúť a podľa potreby dosušíme na vzduchu, napríklad keď sme museli vyberať korene a hľuzy z mokrej pôdy. Plody zbierame za suchého počasia a manipulujeme s nimi šetrne.
Správne skladovanie potravín v domácnosti
Správne skladovanie potravín je základom, pretože vám zaisťuje, že sa jednotlivé výrobky nepokazia a vydržia aj dlhšiu dobu. Dobrou správou je, že na skladovanie môžete využívať rovno niekoľko miest, skriniek či nádob. Vďaka tomu si svoj spôsob ochrany potravín nájde úplne každý, nehľadiac na to, či žijete vo veľkom dome alebo v menšom byte.
To, ako umiestnite jednotlivé potraviny do chladničky alebo komory, skutočne ovplyvňuje ich kvalitu a to, ako dlho vydržia. Jednotlivé potraviny sa navzájom ovplyvňujú a majú negatívne účinky, čo spôsobuje, že ich neskôr už nemôžete použiť. Každé jedlo má iné nároky na skladovanie. V dnešnej dobe dávame väčšinu potravín do chladničky v domnienke, že robíme dobre. Veľké spotrebiče poskytujú veľa miesta na rôzne veci, od nápojov cez mäso až po ovocie. Nie všetko ale potrebuje skutočne chlad, ktorý poskytuje chladnička. V niektorých prípadoch stačí tmavá a suchá špajza, kde je na jeseň a v zime chladnejšie ako u vás vnútri.
To, či dáte niečo do chladničky alebo mrazničky, sa odvíja od kategórie, do ktorej jedlo spadá. Ovocie a zelenina sú veľmi podobné, no je dôležité rozdeliť si ich do samostatných skupín, pretože obsahujú viacero druhov. Pri nákupe by ste si mali všímať sezónnosť a siahnuť práve po sezónnych kúskoch. Na skladovanie jabĺk, hrušiek a väčšiny ovocia sa odporúča chladná miestnosť, najlepšie pivnica alebo komora, kde je najvyššia teplota 4 - 6 °C. Ovocie naukladajte na drevené police, aby nebolo na zemi, a snažte sa, aby jednotlivé kúsky neboli na sebe doslova nalepené. V prípade, že máte veľkú chladničku, dajte ovocie do chladničky, kde vydrží aj 6 týždňov. Do kategórie obľúbeného ovocia sa radia aj banány, ktoré ale nie sú vhodné na skladovanie v chladničke, pretože chladom strácajú na chuti. Dajte ich do chladnej a tmavej špajze, kde vám vydržia takmer týždeň. Koreňovú a hľuzovú zeleninu dajte do komory alebo pivnice, kde je nižšia teplota. Nemusíte ju skladovať v chladničke, len by vám tam zavadzala. Mnohí si kupujú zeleninu aj na rýchlu spotrebu, napríklad na jedenie k večeri alebo obedu. Tú pokojne vložte do chladničky, kde môžete dať aj nahryznuté alebo nakrojené kúsky.
Stará záhradkárska metóda pre dlhodobé uskladnenie jabĺk
Ak máte doma vlastnú úrodu jabĺk a radi by ste si ich vychutnávali aj počas zimy, existuje jednoduchý spôsob, ako to dosiahnuť - stará záhradkárska metóda, ktorú možno začať používať už v októbri. Tento osvedčený postup využíva iba prírodné materiály, ako sú slama, piesok alebo obyčajné noviny, a pritom dokáže udržať jablká čerstvé, chrumkavé a plné chuti až do jari.
Prečo bežné skladovanie nestačí?
Každý, kto pestuje ovocie, vie, že udržať jablká dlhodobo čerstvé nie je vôbec jednoduché. Pri bežnom skladovaní v debničkách alebo v plastových nádobách začnú plody po niekoľkých týždňoch mäknúť, strácajú chuť a často sa objaví hniloba. Tajomstvom dlhšej trvanlivosti je prirodzené prostredie - podobné tomu, v akom sa jablká uchovávali kedysi.
Ako jablká správne uskladniť?
Základom úspechu je starostlivý výber plodov. Vyberajte len nepoškodené jablká so stopkou, bez akýchkoľvek známok otlačenia, hniloby či prítomnosti škodcov. Aj malý škrabanec môže spôsobiť, že sa hniloba rozšíri na celé množstvo uloženého ovocia.
Najlepšie miesto na uskladnenie je chladný a mierne vlhký priestor - ideálne pivnica, studená komora alebo nevykurovaná garáž. Teplota by sa mala pohybovať medzi 0 až 5 °C, pričom je dôležité, aby neklesla pod bod mrazu.
Každé jablko môžete zabaliť do novinového papiera, ktorý pohlcuje prebytočnú vlhkosť a zároveň zabraňuje priamemu kontaktu medzi plodmi. Alternatívou je vrstvenie jabĺk medzi suchú slamu alebo jemný piesok. Tieto materiály vytvoria prirodzený izolačný vankúš, ktorý reguluje vlhkosť a bráni šíreniu plesní.
Tip: Jablká nikdy neskladujte v blízkosti zemiakov. Tie uvoľňujú plyn etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie ovocia, a tým spôsobuje, že jablká začnú rýchlejšie mäknúť a kaziť sa.
Pravidelná kontrola je základ
Jablká je vhodné ukladať v menších dávkach, aby ste ich mohli pravidelne kontrolovať. Poškodené alebo zmäknuté kusy okamžite odstráňte - aj jedno nahnité jablko dokáže pokaziť celú vrstvu. Vďaka priebežnej kontrole si úrodu udržíte v skvelej kondícii celé mesiace. Ak máte viac odrôd, uložte ich oddelené od seba. Niektoré druhy, napríklad ‘Jonagold’ či ‘Idared’, vydržia dlhšie ako skoršie odrody ako ‘James Grieve’ alebo ‘Priesvitné letné’.
Prečo sa oplatí siahnuť po domácich jablkách?
Ak máte tú možnosť, používajte domáce jablká z vlastnej záhrady alebo od miestnych pestovateľov. Tie zo supermarketu bývajú často chemicky ošetrené a dlhodobo skladované, čo ovplyvňuje ich prirodzenú chuť aj schopnosť dlhšie vydržať. Čerstvo pozbierané, neošetrené jablká z domáceho sadu sú na zimné uskladnenie najvhodnejšie.