Slovenské poľnohospodárstvo, hoci má svoje špecifiká a výzvy, skrýva v sebe značný potenciál. Jednou z oblastí, kde by sa mohlo Slovensko výraznejšie presadiť aj na medzinárodnom trhu, je produkcia kvalitného hovädzieho mäsa. Táto oblasť naberá na dôležitosti aj v kontexte celosvetového dopytu po kvalitných potravinách. Liptovská Teplička, malebná obec pod Tatrami, by sa mohla stať jedným z centier produkcie hovädzieho mäsa s potenciálom exportu až do Japonska.
Slovenská sebestačnosť v produkcii potravín
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Marián Šolty zdôrazňuje potrebu zamyslieť sa nad pojmom sebestačnosť. Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa?
Slovensko má v niektorých komoditách vysokú sebestačnosť. Napríklad, v produkcii cukru z dvoch súčasných cukrovarov dosahujeme takmer 100 % sebestačnosť. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. No pri iných komoditách je situácia horšia. Napríklad, transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch.
Potenciál Liptovskej Tepličky
Liptovská Teplička, vďaka svojej polohe a prírodným podmienkam, má ideálne predpoklady pre chov hovädzieho dobytka. Čisté prostredie, dostatok pasienkov a tradičný spôsob chovu môžu zaručiť produkciu kvalitného mäsa, ktoré by mohlo spĺňať náročné kritériá japonského trhu.
Japonský trh s hovädzím mäsom
Japonsko je známe svojou náročnosťou na kvalitu potravín. Dopyt po kvalitnom hovädzom mäse, ako je napríklad Wagyu, je v Japonsku vysoký. Ak by sa podarilo produkovať hovädzie mäso v Liptovskej Tepličke, ktoré by dosahovalo porovnateľnú kvalitu, existoval by reálny potenciál pre export do Japonska.
Prečítajte si tiež: Využitie duseného hovädzieho v strave
Prekážky a výzvy
Cesta k exportu hovädzieho mäsa z Liptovskej Tepličky do Japonska však nebude jednoduchá. Je potrebné prekonať niekoľko prekážok a výziev:
Kvalita produkcie
Produkcia hovädzieho mäsa musí spĺňať prísne kritériá kvality, ktoré sú vyžadované na japonskom trhu. To si vyžaduje investície do technológií, chovu a spracovania mäsa.
Certifikácia
Je potrebné získať potrebné certifikáty, ktoré umožnia export hovädzieho mäsa do Japonska. Tento proces môže byť časovo a finančne náročný.
Logistika
Doprava hovädzieho mäsa do Japonska si vyžaduje zabezpečenie spoľahlivej a efektívnej logistiky. Je potrebné zabezpečiť, aby sa mäso dostalo do Japonska v čo najkratšom čase a v perfektnom stave.
Konkurencia
Na japonskom trhu existuje silná konkurencia od iných producentov hovädzieho mäsa, ako sú Austrália, USA a samotné Japonsko. Je potrebné nájsť spôsob, ako sa odlíšiť od konkurencie a ponúknuť japonským zákazníkom niečo jedinečné.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Byrokratické prekážky
Slovenskí poľnohospodári sa často stretávajú s byrokratickými prekážkami, ktoré im sťažujú podnikanie. Je potrebné zjednodušiť administratívne procesy a vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie.
Riešenia a možnosti
Na prekonanie týchto prekážok je potrebné:
Podpora štátu
Štát by mal podporovať producentov hovädzieho mäsa formou dotácií, grantov a daňových úľav.
Investície do infraštruktúry
Je potrebné investovať do infraštruktúry, ako sú cesty, železnice a letiská, aby sa zabezpečila efektívna doprava hovädzieho mäsa.
Propagácia
Je potrebné propagovať slovenské hovädzie mäso na japonskom trhu a zvýšiť povedomie o jeho kvalite.
Prečítajte si tiež: Dokonalé hovädzie mäso z tlakového hrnca
Spolupráca
Je potrebné nadviazať spoluprácu s japonskými partnermi, ako sú dovozcovia, distribútori a reštaurácie.
Pozemkové úpravy a ich vplyv
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorá má za cieľ zrýchliť procesy a znížiť náklady. Ministerstvo pôdohospodárstva si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady. Okrem toho pripravuje aj zavedenie úplne nového registra užívacích vzťahov k pôde. Na základe novely by sa od septembra tohto roka mali na Slovensku rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh tiež reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine.
Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad.
V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.
Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.
Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.
Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít.
Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať.
Tieto zmeny v legislatíve môžu mať pozitívny vplyv na rozvoj poľnohospodárstva v Liptovskej Tepličke a uľahčiť produkciu hovädzieho mäsa.
Zdražovanie potravín
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín. V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie. Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari.
Tento fakt môže ovplyvniť aj produkciu hovädzieho mäsa v Liptovskej Tepličke. Je potrebné hľadať spôsoby, ako znížiť náklady na produkciu a zároveň udržať vysokú kvalitu mäsa.