Úvod
Poviedka Na chlieb a Horký chlieb od Jozefa Gregora Tajovského sú silnými dielami slovenskej realistickej literatúry, ktoré zachytávajú ťažký život slovenského ľudu na prelome 19. a 20. storočia. Autor v nich poukazuje na sociálne problémy, biedu a existenčný zápas chudobných ľudí. Tieto diela sú zároveň svedectvom o obetavosti, láske a morálnej sile, ktorú ľudia preukazovali aj v tých najťažších podmienkach.
Literárny druh a žáner
Obidve diela patria do:
- Literárny druh: Epika
- Literárny žáner: Poviedka
Poviedka Na chlieb
Téma
Poviedka Na chlieb od Jozefa Gregora Tajovského zachytáva osud poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci takmer prišiel o život. Hlavnou témou je zúfalý zápas chudobných ľudí o prežitie a ich snaha zabezpečiť si aspoň základné životné potreby. Poviedka je obžalobou zlých sociálnych pomerov v spoločnosti.
Dej
Dej sa odohráva v zime, kedy už chudoba nemala čo jesť, a tak ľudia začali chodiť do banky, aby si požičali peniaze na ,chlebové‘ zmenky. Jeden muž sa vybral požičať peniaze. V prvej banke nepochodil a tak sa vybral do druhej. Podal účtovníkovi zmenku na tridsať korún a ten ju ďalej podal riaditeľovi.
Riaditeľ sa spýtal chudobného muža, či sa má niečím zaručiť, ale ten mu odpovedal záporne. Postupne sa pýtal aj na majetok ľudí, ktorí sa mu podpísali na zmenku, ale ani s týmto chorý muž nepochodil. A tak riaditeľ na zmenku napísal ,nie‘, nepovolená.
Prečítajte si tiež: Jozef Gregor Tajovský: Horký chlieb
Po dvoch-troch dňoch sa muž opäť vracia do banky. Prišiel si vyžiadať novú pôžičku, ale na zmenke mal stále tie isté podpisy. Tento krát bolo v banke viac posudzovateľov, lebo bol deň nových pôžičiek. Vystatoval sa riaditeľovi, že bol chorý, ale teraz je mu už lepšie a že už chce ísť do práce, lebo nie je čo doma jesť. Až vyronená slza presvedčila posudzovateľa. Prepísal svoje ,nie‘ na ,áno‘. Šťastný muž odišiel domov a každému rozprával, že už ráno znovu pôjde pracovať do fabriky.
Hlavné postavy
- Úradník: Túto postavu predstavuje sám autor.
- Muž: Chudobný dedinčan v zúfalej situácii. Snaží sa zaopatriť rodinu. Chce sa zachrániť spolu so svojou rodinou pred biedou na dedine a tak odchádza do mesta. Tu sa z neho stáva pomocník u mäsiara, neskôr robotník vo fabrike a po prepustení je žobrákom na ulici.
Poviedka Horký chlieb
Téma
Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.
Dej
V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi- Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu.,,Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.“ Pomaly sa končia fašiangy, doba bálov a tancovačiek, ale zima je stále veľmi tuhá. Zavolal aj krajčír, ktorý chcel ísť so ženou na bál, Turjanku deti strážiť. Turjanka sa im teda sľúbila, len aby o robotu neprišla. Avšak o svoje deti má strach, sú malé, nikdy neboli doma úplne samé. Páni jej sľubujú, že len do polnoci budú v divadle a na zábave neostanú. No pre Turjanku je i to dlho.
Keď Turjanka ukladá obe panské deti spať, stále len na svoje myslí. Rozhodne sa teda zobudiť mladú slúžku a bežať domov, pozrieť deti. Rýchlo im perinu ponarovnávala, vybozkávala ich a zasa len uteká k pánom. Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Mare na um prichodilo všetko zlé, čo sa jej deťom môže stať a tak znova utekala domov. Onedlho sa vrátila, no páni sa ešte stále nevrátili. Rozhodla sa teda i po tretíkrát ísť pozrieť dietky. V chalúpke rozložila oheň, poprikrývala ich, ,,v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“ Páni prišli pred piatou a Mare vyplatili 40 grajciarov. Celá naradostená bežala domov a s láskou sa pritúlila k svojim deťom. Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá.
Hlavná postava
- Mara Turjanka: chudobná vdova s troma deťmi, láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti.
Idea
Obrovská láska matky ku svojim deťom.
Prečítajte si tiež: Recept na zdravie podľa Sova Zuza
Jozef Gregor Tajovský: Život a dielo
Jozef Gregor Tajovský sa narodil 18. októbra 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici. Zomrel 20. júna 1940 v Bratislave. Otec bol remeselníkom. Bol najstarší z desiatich detí, a preto sa dostal do opatery k starému otcovi. Tu spoznal základné mravné a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo v jeho tvorbe, ktorej časť venoval starému otcovi.
Študoval v Kláštore pod Znievom na učiteľskom ústave, 5 rokov pôsobil ako učiteľ a vymenil veľa miest pre nezhody s vrchnosťou, pre národné presvedčenie v roku 1898 učiteľstvo zanechal a odišiel študovať do Prahy už ako známy spisovateľ na obchodnú akadémiu. Po návrate pracoval ako úradník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Rumunsku. Oženil sa s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod jeho vplyvom stala literárne činná ako Hana Gregorová.
Počas 1. sv. vojny bojoval na ruskom fronte a prebehol do ruského zajatia, odkiaľ sa dostal do československých légií. Po vojne pomáhal mladým intelektuálom. Tajovského poviedky z dedinského prostredia majú humoristické, niekedy ironické a najčastejšie tragické ladenie. Sú napísané v 1. osobe, pričom Tajovský kladie dôraz na ich dokumentárnosť - štylizuje svoje prózy tak, ako keby ich rozprával autentický svedok.
Ďalšie diela Jozefa Gregora Tajovského
- Maco Mlieč
- Horký chlieb
- Apoliena
- Mamka Pôstková
- Do konca
- Statky-zmätky
Analýza diel v kontexte Tajovského tvorby
Tajovského tvorba sa vyznačuje silným sociálnym cítením a zameraním na život prostého ľudu. Vo svojich dielach odhaľuje biedu, poukazuje na hospodárske a sociálne príčiny ťažkého postavenia ľudu. Jeho dielo je súčasťou narastajúceho mravného odporu proti nespravodlivosti, súčasťou kritiky vládnucich tried.
Maco Mlieč ukazuje hlboko a pravdivo útlak a vykorisťovanie drobného a nemajetného človeka. Sluha prišiel do služby k bohatému richtárovi ako 18 ročný mládenec. Tu ostal robiť po celý život za jedlo, šaty a tabak. Spustol, ostarel a keď cítil, že sa blížia posledné chvíľky jeho života, prišiel sa spýtať gazdu, či mu je ešte niečo dlžen a čo má dosluhovať. Po smrti mu síce gazda vystrojil krásny pohreb, takže richtára celá obec chválila, len sluhovia v obci si šepkali, že však mal za čo. Tajovský jasne odhaľoval dva svety na dedine: bohatstvo a chudobu.
Prečítajte si tiež: Horký chlieb: Hlbšia analýza
Mamka Pôstková je prvým svedectvom utrpenia a lásky nášho ľudu v kapitalistickej spoločnosti. Autor v tejto poviedke vytvoril jedinečnú postavu v slovenskej literatúre - starú matku Pôstkovú, statočne zápasiacu a ťažkým životným údelom. Najprv mala veľké trápenie s mužom alkoholikom. Po jeho smrti prišli ďalšie trápenia.
Poviedky Na chlieb a Horký chlieb zobrazujú zápas chudoby o chlieb. V Horkom chlebe autor stavia do protikladu rodinu majetného krajčíra a chudobnú rodinu vdovy po paholkovi. Kým sa páni zabávajú, vdova Turjanka musí strážiť ich deti. V strachu o svoje opustené deti, spiace na druhom konci mesta, nenachádza pokoj a celú noc behá medzi domom pánov a svojou chalupou. Vonku je tuhá zima, čím trpí jej zdravie. Poviedka je ostrou kritikou falošnej ľudomilnosti a humánnosti. V Na chlieb hlavná postava je robotník, otec početnej rodiny bez existenčných prostriedkov, ktorý stratí zdravie v továrni. Niekoľkokrát prichádza zo zmenkou do ľudovej banky vypožičať si peniaze na chlieb. Riaditeľ ho vždy odmietne, no napokon mu zmenku predsa len podpíše.
Statky-zmätky sú umeleckým dokumentom, že koncom 19. storočia otriasla slovenskou dedinou hlavne sociálna otázka. Autor odsudzuje slepú honbu za majetkom a poukazuje na jej následky. Palčíkovci (bezdetní, starí, bohatí manželia, ktorých autor charakterizuje ako cynických vydriduchov), Ľavkovci (ľahtikári, tráviaci život v krčme a pri tanci) a rodina Kamenských (chudobná rodina s viacerými deťmi, reprezentujúca zdravé sily dediny, dcéra Zuza od 11 rokov slúži u pánov). Palčíkovci chcú vyťažiť zo svojho bezdetného manželstva. Nahovorili Ľavkovcov, aby sa Ďuro a Zuza zosobášili a nasťahovali sa k nim. Išlo im však v skutočnosti o lacnú pracovnú silu. Ďuro a Zuza pracujú, no majetok nezískavajú. Keď Zuza už čaká dieťa, Ďuro začne chodiť za rozvedenou Betou, ktorú si po Zuzinom odchode domov privedie k Palčíkovcom.