Zemiaky (Solanum tuberosum L.) sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu. Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako na to.
Prečo pestovať vlastné zemiaky?
Existuje množstvo dôvodov, prečo si pestovať vlastnú úrodu zemiakov. V dnešnej dobe, kedy ceny potravín stúpajú, môže byť motiváciou aj úspora financií. Ďalším dôvodom je čerstvosť a chuť zemiakov. Tie, ktoré si prinesiete z obchodu, nie sú tak čerstvé ako tie, ktoré si doma sami vypestujete, a rozdiel spoznáte najmä na chuti. Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Zemiaky sú pritom veľmi chutná, ekonomická a výživná plodina, ktorá je vhodná aj na pestovanie v našom klimatickom pásme.
História a význam zemiakov
Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m n. m. K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. V niektorých častiach sveta, ako napríklad v Írsku, boli zemiaky v minulosti hlavnou potravou, až kým nedošlo k hladomoru spôsobenému chorobou zemiakov v 19. storočí.
Bežnejšie sme ich začali v Európe konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí. Začali sme ich vnímať ako základnú potravinu, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná.
Výživové hodnoty zemiakov
Zemiaky majú vysokú výživnú hodnotu. Obsahujú asi 15 percent polysacharidov (škrobov), 2 percentá bielkovín, 0,1 percenta tuku a 2,5 percenta vlákniny. Zemiakový škrob sa používa najmä v potravinárstve a chráni predovšetkým žalúdočnú sliznicu. V zemiakoch sa zistili vitamíny skupiny B, vitamín C, E a K, provitamín A, draslík, vápnik, horčík, železo, síra, zinok, kyselina citrónová a jablčná. Dôležitý je vysoký obsah draslíka, ktorý prospieva nervovým bunkám a udržiava tonus svalov. Pomáha pri únave, znižuje krvný tlak a je prirodzeným diuretikom. Zemiaky obsahujú aj alantoín, ktorý má hojivé účinky a urýchľuje regeneračné procesy v organizme.
Prečítajte si tiež: Recepty pre svadobný hlavný chod
Výber odrody zemiakov
Pri pestovaní zemiakov je veľmi dôležitý správny výber vhodnej odrody podľa účelu a podmienok, ktoré sú v danej oblasti pestovania. Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby.
Máme zemiaky veľmi skoré, skoré, polo-neskoré a neskoré. Niekto ich delí na skoré, poloskoré, neskoré. Dôležité je vegetačné obdobie - za ako dlho ich dopestujeme. Napríklad veľmi skoré zemiaky vieme dopestovať už za 90 dní, čo sú tri mesiace od výsadby. Na rozdiel od tých neskorých, kde sa uvádza 140 - 150 dní od výsadby. Pokiaľ chceme počas leta konzumovať vlastné zemiaky, mali by sme si zabezpečiť hľuzy, ktoré budú veľmi skoré až skoré.
Typy zemiakov podľa dĺžky vegetačného obdobia
- Raný zemiak: Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
- Poloneskorý zemiak: Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
- Neskorý zemiak: Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
- Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
Varné typy zemiakov
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Po uvarení zostávajú zemiaky tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo možno ako príloha.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Príprava na sadenie zemiakov
Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz.
1. Zdravé sadbové zemiaky
Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok.
Prečítajte si tiež: Trendy v dizajne svadobných tôrt: biela a červená
2. Predklíčenie sadbových zemiakov
Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Dbajte na to, aby ste klíčky nevylámali, pretože sú krehké.
Sadbové zemiaky pred sadením musíme nechať naklíčiť. Vložíme ich do debničky a umiestnime na svetlé miesto, pri teplote do 10 °C. Hľuzy vytvoria pevné zelené klíčky.
Klíčenie zemiakov v troch jednoduchých krokoch:
- Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky a to či už osobne, od suseda alebo cez internet necháme na vás.
- Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo.
- Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
3. Príprava pôdy
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Draselnú soľ nepoužívať, je tam chlór. Maštalný hnoj 3-4kg/m2 august plytká orba, 3-4kg/m2 za 4 týždne zaorať (až 100t/ha ). Prevzdušniť pôdu kultivátorom aby sa prehriala. (do 24.apríla by mali byť v zemi). Vápniť pod zemiaky nesmieme - chytajú chrasty! Hnojivo nerozhadzovať plošne !!!
Prečítajte si tiež: La Cucaracha a konkurencia v Prešove
Dôležité upozornenie: Nikdy nepestujte zemiaky na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť, inak hrozí výskyt mandoliniek, háďatiek a hniloby.
Kedy sadiť zemiaky?
Ideálny čas na sadenie zemiakov je na jar, po pominutí mrazov, zvyčajne koncom marca až začiatkom apríla. Dôležité je, aby teplota pôdy neklesla pod bod mrazu. Pri výsadbe sa riaďte aktuálnym počasím a lokálnymi klimatickými podmienkami. S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. Zemiaky môžete sadiť aj neskôr, úrodu budete zbierať samozrejme tiež neskôr.
Koncom marca a v apríli vysádzame zemiaky na juhu Slovenska. Tento rok máme extrémne teplý, ale ak by hrozili mrazy a chceli by sme si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžeme ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi. Väčšinou sa však uvádza polovica apríla. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Výsadba zemiakov
Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C.
Spôsoby výsadby
Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy.
- Tradičná výsadba do pôdy: Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
- Výsadba do kompostu alebo slamy: Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu). Zemiaky sadíme do kompostu rovnako ako pri sadení do pôdy. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
- Pestovanie zemiakov v slame: Tento spôsob uľahčuje zber zemiakov a ich starostlivosť. Vrstva slamy sa pestovateľom osvedčila nielen ako prostriedok na potlačenie burín, ale tiež ako účinná prevencia proti výskytu niektorých škodcov, napr. veľmi známej pásavky zemiakovej. Keďže sa zemiakové hľuzy vyvíjajú v slame, môžete ich zberať ľahko a úplne čisté. Ako prebieha pestovanie v slame - pred výsadbou zeminu na záhone prekyprite a zapracujte kompost. Potom na povrch zeminy naukladajte zemiaky a zakryte vrstvou slamy. Len čo sa objavia listy, sformujte slamu do kopčeka. Hľuzy sa budú vytvárať prevažne nad zemou v slame, a preto musia byť celkom zakryté, aby vplyvom svetla neozeleneli. A stačí už len počkať na vašu úrodu.
- Pestovanie zemiakov v kvetináči: Pestovanie zemiakov v kvetináči je možné aj v paneláku na balkóne. Samozrejme, musí to byť veľký kvetináč a na svojom dne musí mať niekoľko dier. Ako postupovať - asi do tretiny kvetináča nasypte kúpenú zeminu. Následne vložte do nej naklíčené zemiaky a zasypte ďalšou vrstvou zeminy tak, aby ich bolo vidieť. Následne začnú zemiaky rásť. Vždy, keď podrastú, tak ich opäť zasypte trochou zeminy a opakujte to až dovtedy, kým nemáte plný kvetináč až po vrch. Týmto spôsobom sa zemiaky budú v kvetináči rozrastať. Dôležité je, aby bol kvetináč vždy na svetle. Z času na čas ho polejte.
- Pestovanie zemiakov vo vreci: Pestovanie zemiakov vo vreci je takmer totožné ako v kvetináči. Použiť môžete buď špeciálne vrece na pestovanie, ktoré sa dá zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo použite jednoducho obyčajné pevné veľké vrece. Musí však mať čiernu farbu, pretože tá priťahuje slnko. Na dno vreca musíte urobiť drenáž (dierky) a celé ho podložiť nejakou miskou alebo debničkou, nenechávajte ho len na zemi, pretože nebude “dýchať”. Postup je rovnaký, ako pri sadení v kvetináči.
Hĺbka a rozostupy výsadby
Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy.
Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Starostlivosť o zemiaky počas vegetácie
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné.
Zavlažovanie
Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne, najmä v období sucha a vysokých teplôt, voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny.
Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú. Je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody.
Ohrňovanie
Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Zemiaky začať ohŕňať, keď má vňať 10-15 cm !!! každých 7-10 dní až do zapojenia porastu pri poslednom ohrňaní 2-3kg/ar liadok.
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Hnojenie
Dobrá úroda zemiakov závisí, okrem iného, aj od výživnej pôdy. Preto, ako sme už vyššie spomenuli, pôdu by ste si mali náležite pripraviť už počas výsadby. Mnohí pestovatelia využívajú na hnojenie dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kompost. Ten sa rozloží priamo na rozkopanú pôdu najprv na jeseň a potom ešte raz do pripravených jamiek tesne pred výsadbou. Kompost pomáha pôde udržiavať vlhkosť a rozložený hnoj pomáha znižovať pH pôdy a dodáva jej potrebné živiny. Hnoj alebo kompost patria medzi najpoužívanejšie spôsoby hnojenia zemiakov.
Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Pri hnojení zemiakov je dôležité používať hnojivá v súlade s pokynmi na obale a pridávať ich postupne počas rastu rastlín. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.
Počas prípravy pôdy na výsadbu môžu byť pôda obohatená hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov. Pokiaľ však budete používať Hnojík, tak sa spálenia báť nemusíte. Pri hnojení zemiakov je tiež dôležité pravidelne sledovať pH pôdy, aby sa zistilo, či sú v pôde správne podmienky pre rast a vývoj zemiakov. Ak je pH pôdy príliš kyslé alebo príliš zásadité, môžu byť pridané vhodné prísady na reguláciu pH.
NPK hnojivo, čo znamená dusík, fosfor a draslík, sa používa na jar a zabezpečuje optimálnu výživu. Dusíkom sa neodporúča hnojiť na jeseň, nakoľko sa z pôdy počas zimy vyplavuje. Dbajte na rovnomerné rozhodenie hnojiva, aby nedošlo k prehnojeniu pôdy. Prihnojuje sa na začiatku vegetácie na jar pod zemiak a potom na list. V priebehu vegetácie sa dodávajú väčšinou mikroelementy ako mangán, meď, zinok či molybdén. Rastlina zemiaka prijíma živiny počas celej vegetácie, veľmi intenzívne však v štádiu kvitnutia. Prihnojte ju na začiatku vegetácie liadkom v pomere asi 20 g na 1 m². Pri hnojení si treba dávať pozor na optimálne hnojenie dusíkom. Medzi prípravky čisto prírodného charakteru patria prípravky na báze morských rias a humátov. Aj tieto podporujú rast, vyživujú porast, pôsobia protistresovo a v konečnom dôsledku zvyšujú výšku úrody a jej kvalitu. Taktiež veľmi významným prírodným hnojivom na zemiaky sa stáva minerálne hnojivo na zemiaky s obsahom prírodného zeolitu, ktoré zabezpečuje rastlinám dobrú kondíciu a vyššiu imunitu voči hubovým chorobám a vďaka svojim vlastnostiam zachytáva ťažké kovy a rezíduá rôznych nečistôt a látok v pôde, ktoré sa potom stávajú nedostupnými pre rastliny.
Zemiaky pre svoju kvalitu potrebujú hodne stopových prvkov, preto používame na hnojenie na list HARMAVIT.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Pestovatelia zemiakov sa často stretávajú s chorobami a škodcami, ktoré môžu ohroziť úrodu.
Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu.
Choroby zemiakov
- Pleseň zemiaková: Je najvážnejším ochorením zemiakov. Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C a môže napadnúť listy, vňať, hľuzy zemiakov a za daždivého počasia môže zničiť celé porasty hlavne vo vyšších polohách. Prvé príznaky infekcie sa objavujú na listoch v podobe žltých vodnatých škvŕn, ktoré rýchlo tmavnú. Na rozhraní chorých a zdravých listových pletív sa za vlhka vytvára belavý nálet huby. Takto napadnuté hľuzy nie sú vhodné na konzum a pri sadive sú primárnym zdrojom infekcie pre budúci rok. Základom boja proti nej je popri chemických postrekoch počas vegetácie v 10-14-dňových intervaloch aj používanie zdravej sadby. Postreky proti fytoftóre vykonávame preventívne, teda ešte pred prepuknutím infekcie. Používame meďnaté a organické fungicídy.
- Mokrá hniloba zemiakov: Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Prejavujú sa najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu. Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky 2 roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.
- Suchá hniloba zemiakov: Prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom, na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo modrasto. Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6°C, vysádzajte len zdravé hľuzy.
- Obyčajná chrastavitosť: Najviac sa prejavuje na hľuzách. Baktérie do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období. K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie. Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy. Napadnutie neznižuje úrodu, ale kvalitu hľúz, zvyšuje odpad pri čistení, zhoršuje skladovateľnosť. Chemická ochrana nie je možná.
- Alternáriová škvrnitosť listov: Prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom (chlad, vlhké stanovište, vysoké teploty, tieň a pod.). Konídie sa šíria vetrom a vnikajú do rastliny prieduchmi a pokožkou. Príznaky sa po napadnutí prejavia veľmi rýchlo drobnými ostro ohraničenými škvrnami hnedej farby. Pri žilnatine sa škvrny tiahnu pozdĺžne, rovnako na stonkách. Napadnutiu sa dá predchádzať ošetrovaním porastov fungicídmi.
#