Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý občas zažívame pred jedlom. Je to predovšetkým závažný globálny problém, ktorý si každoročne vyžiada obete, predovšetkým medzi deťmi. Hoci v 21. storočí, v dobe pokroku vedy a techniky, by sa mohlo zdať, že blahobyt je zabezpečený pre všetkých, realita je taká, že dosýta sa naje len približne dvaja z troch ľudí na svete.
Definície hladu
Hlad je možné definovať rôznymi spôsobmi. V politickom a humanitárnom kontexte sa často hovorí o chronickom hlade, teda o dlhodobom nedostatku uspokojivého množstva potravy. Tento typ hladu je zvyčajne spôsobený obmedzenou dostupnosťou jedla, nedostatkom potravín alebo chudobou a vyskytuje sa najmä v rozvojových oblastiach a vojnových zónach. V bohatších krajinách sa s ním môžeme stretnúť napríklad u ľudí bez domova.
Na druhej strane, existuje aj fyzický hlad, ktorý je dočasným nepohodlím spojeným s nutkaním dať si niečo na jedenie. Medzi fyziologické príznaky hladu radíme škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, pocit únavy, náladovosť, závraty alebo tiež špecifickú nevoľnosť. Všetky tieto symptómy sú sprevádzané túžbou konzumovať jedlo.
Organizácia Spojených národov definuje hlad ako obdobie, keď ľudia pociťujú vážnu potravinovú neistotu, čo znamená, že celé dni nejedia kvôli nedostatku peňazí, prístupu k potravinám alebo iným zdrojom.
Čo sa deje s telom, keď máme hlad?
Keď máme hlad, v tele prebiehajú rôzne procesy:
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním tekvice
- Žalúdok: Začína sa sťahovať, ak je prázdny aspoň dve hodiny, čo môže spôsobovať kŕče.
- Mozog: Hlad zvyšuje impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia.
- Krv: Hladiny živín v krvi (glukóza, aminokyseliny, mastné kyseliny) dosahujú najnižšie koncentrácie.
- Podžalúdková žľaza: Znižuje produkciu inzulínu, ktorý je potrebný na roznášanie živín po tele. Vyššie hladiny ghrelínu sú spojené s nárastom obezity.
Blúdivý nerv vysiela signály do mozgu o tom, ako plný alebo prázdny je žalúdok, a bunky tráviacej sústavy začnú produkovať hormón ghrelín, ktorý vyvoláva pocit hladu.
Príčiny hladu a biedy
Hlad a bieda sú komplexné problémy s mnohostrannými príčinami. Jednou z hlavných príčin je nerovnomerné rozdelenie zdrojov a potravín vo svete.
- Nárast populácie: Rastúci počet obyvateľov v krajinách s obmedzenými potravinovými zdrojmi a nízkou úrovňou poľnohospodárskej techniky.
- Nerovnosť a ozbrojené konflikty: Hrajú významnejšiu úlohu ako nedostatok potravín. Ozbrojené konflikty zhoršujú hlad, narúšajú produkciu a distribúciu potravín. Vojna na Ukrajine ohrozuje africké a najmenej rozvinuté krajiny, ktoré sú závislé od dovozu pšenice.
- Globálny potravinový systém: Kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny.
- Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment: Ohrozujú produkciu potravín, pôdu, vodu a opeľovačov. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok zrážok rozsiahle dôsledky pre poľnohospodárstvo. Suchá spôsobujú neúrodu a vysychanie pastvín, čo vedie k hladomoru a smrti.
- Chudoba a systémové nerovnosti: Hlavné príčiny potravinovej neistoty a ozbrojených konfliktov.
Wallersteinova teória sveto-systému
Teória Immanuela Wallersteina vysvetľuje nerovnosti medzi krajinami sveta na základe predpokladu, že bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a naopak. Rozdeľuje krajiny do troch kategórií:
- Jadro: Bohaté krajiny so silnými štátmi a ekonomikami.
- Periféria: Chudobné krajiny so slabými štátmi a ekonomikami.
- Semiperiféria: Krajiny, ktoré stoja medzi jadrom a perifériou a tlmia politický odpor.
Wallerstein tvrdí, že krajiny jadra sa snažia udržiavať periférne krajiny v nerovnej výmene využívaním svojej štátnej moci.
Afrika a hlad
Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín, kde vládne chudoba, hlad a podvýživa. Klimatické zmeny a nedostatok zrážok majú rozsiahle dôsledky pre poľnohospodárstvo. Suchá spôsobujú neúrodu a vysychanie pastvín, čo vedie k hladomoru a smrti.
Prečítajte si tiež: Ako bojovať s nafukovaním a vlčím hladom
Možnosti riešenia
- Zvýšenie produkcie potravín: Zabezpečiť rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami. Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
- Zníženie populačného rastu: Programy plánovaného rodičovstva.
- Rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi: Odstránenie nedostatku potravín a biedy.
- Politiky podporujúce zdravú a udržateľnú stravu: Riešenie chronických chorôb a environmentálnych problémov.
- Cielenie krokov v prospech tehotných žien a detí do dvoch rokov.
- Riešenie základných príčin podvýživy, ako sú chudoba, nerovnosť medzi pohlaviami a konflikty.
- Zapojenie a podporovanie tých, ktorí pôsobia na miestnej úrovni na zlepšovaní výživy obyvateľstva.
- Výživa, najmä výživa malých detí, by mala byť prioritou vlád jednotlivých štátov.
- Zlepšenie infraštruktúry: Zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín. Cesty, sklady a chladiace systémy sú nevyhnutné pre to, aby potraviny dorazili tam, kde sú najviac potrebné, než sa pokazia.
- Riešenie nerovnosti a chudoby: Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
- Investície do zdravia žien a matiek: Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy. Matky, ktoré mali slabý prísun potravy, boli zle živené už ako deti, majú tendenciu rodiť podvýživené deti.
- Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc: Humanitárna pomoc a medzinárodná spolupráca sú taktiež kritické, najmä v časoch krízy. Je však dôležité, aby pomoc bola efektívna a nebola spojená s podmienkami, ktoré by mohli zhoršiť situáciu v rozvojových krajinách.
- Edukácia a osveta: Edukácia a osveta hrajú významnú úlohu v boji proti hladu.
Štatistiky a najnovšie zistenia
Podľa najnovších údajov trpí na svete hladom 735 miliónov ľudí. Počet hladujúcich sa zvýšil o 122 miliónov v dôsledku pandémie, prírodných katastrof a konfliktov, vrátane vojny na Ukrajine.
- V roku 2022 čelilo hladu 691 až 783 miliónov ľudí.
- 2,4 miliardy ľudí (29,6 % svetovej populácie) nemalo stály prístup k jedlu.
- 3,1 miliardy ľudí (42 % svetovej populácie) si v roku 2021 nemohlo dovoliť zdravú výživu.
- 148 miliónov detí mladších ako päť rokov (22,3 %) bolo zakrpatených a 45 miliónov (6,8 %) bolo strádajúcich.
Problém hladu a podvýživy sa týka najmä vidieckych oblastí. Stredná alebo závažná potravinová neistota postihla 33 % dospelých žijúcich na vidieku a 26 % dospelých v mestských oblastiach.
Globálny index hladu (GIH)
Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na meranie stavu hladu v danej krajine. Zohľadňuje podiel ľudí trpiacich podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov trpiacich podvýživou a detskú úmrtnosť. Krajiny sú radené na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (žiadny hlad) a 100 je najhoršie. Hodnoty menšie ako 4,9 vyjadrujú veľmi nízky výskyt hladu, hodnoty medzi 5 a 9,9 mierny výskyt hladu, ak je hodnota medzi 10 a 19,9 ide o vážnu situáciu, ak medzi 20 a 29,9 o alarmujúcu a ak presiahnu 30 bodov, je to už mimoriadne alarmujúci stav.
TOP 10 krajín s najvyšším výskytom hladu (z hľadiska nárastu) podľa Globálneho indexu hladu:
- Demokratická republika Kongo
- Komory
- Burundi
- Severná Kórea
- Svazijsko
- Zimbabwe
- Guinea-Bissau
- Libéria
- Gambia
- Kuvajt
TOP 10 krajín s najvyšším poklesom hladu od roku 1990 podľa Globálneho indexu hladu:
- Peru
- Saudská Arábia
- Irán
- Ghana
- Tunisko
- Mexiko
- Turecko
- Malajzia
- Kuvajt
- Gambia
Podľa Toma Arnolda, generálneho riaditeľa Concern Worldwide je úplne najzásadnejšie zabezpečiť „vhodnú a primeranú výživu deťom počas prvých tisíc dní života!“
Plytvanie potravinami (Food Waste)
Plytvanie potravinami zaťažuje životné prostredie, pretože s každým vyhodeným kúskom jedla sa zbytočne minuli aj vzácne zdroje ako voda, energia či poľnohospodárska pôda.
Prečítajte si tiež: Spievankovo 3 pre deti
Čo je to food waste (plytvanie potravinami) a prečo vzniká?
Pojem food waste zahŕňa dva typy strát:
- Food loss - strata potravy - vzniká ešte počas výroby a distribúcie - napríklad keď sa ovocie pokazí pri preprave alebo sa nepredajú celé zásoby.
- Food waste - plytvanie potravinami - týka sa najmä reštaurácií, hotelov a domácností. Často ide o jedlo, ktoré sa vyhodí len preto, že „nevyzerá dokonale“ alebo si hostia naložia viac, než dokážu zjesť. Podľa odhadov až 30 % všetkého jedla skončí ako odpad.
Plytvanie potravinami na Slovensku
Aj na Slovensku je situácia vážna. Štatistiky uvádzajú, že až 40 - 50 % komunálneho odpadu tvorí biologický odpad a každý obyvateľ Slovenska vyhodí DENNE takmer 0,5 kg potravín! Najväčším producentom sú bežné domácnosti. Pozitívne je, že Slovenská republika sa zaviazala, že do roku 2030 zníži množstvo potravinového odpadu o polovicu a aj podniky v cestovnom ruchu sa pridávajú k tejto iniciatíve.
Zopár znepokojujúcich faktov
- Ročná hodnota vyhodeného jedla je celosvetovo približne 825 miliárd € - za túto sumu by sme mohli nakúpiť jedlo pre všetkých hladujúcich na svete - na niekoľko rokov.
- Územie veľké ako Čína sa využíva na produkciu jedla, ktoré sa vyhodí.
- 25 % svetových zásob pitnej vody sa používa na výrobu jedla, ktoré sa nikdy neskonzumuje.
- Predstavte si krajinu, ktorá by sa volala Food waste. Táto krajina by bola 3. najväčším producentom skleníkových plynov (po Číne a USA).
- Približne polovica ovocia a zeleniny je vyhodená len preto, pretože nevyhovuje štandardom kvality.
Prečo sa hotely vzdávajú švédskych stolov?
Kedysi boli švédske stoly symbolom hojnosti a luxusu. Hlavný dôvod je plytvanie potravinami. Bufetové stoly podporujú prejedanie, a teda aj veľké množstvo odpadu. Štatistiky ukazujú, že raňajkový bufet vyprodukuje až dvojnásobok odpadu oproti jedlám pripravovaným na objednávku - približne 300 gramov odpadu na hosťa. Odborníci na spotrebiteľské správanie upozorňujú, že široká ponuka vedie k väčšiemu hladu - aj keď sme ho pred vstupom do jedálne necítili. Navyše, fixná cena často spôsobí, že hostia chcú „vyskúšať všetko“, dovolenková nálada spraví zvyšok.
GMO ako riešenie hladu?
Záchrana ľudstva od hladu patrí už tradične medzi hlavné argumenty obhajcov poľnohospodárskych GMO. Predstavitelia biotechnologických firiem, ich lobistických nátlakových združení typu ILSI, ako i pracovníci nimi platených PR agentúr už dvadsať rokov upozorňujú na nárast počtu obyvateľov Zeme, ktorý by mal okolo roku 2050 presiahnuť 9 miliárd, a na simultánne znižovanie poľnohospodárskeho potenciálu v dôsledku narastajúcej urbanizácie, degradácie pôdy a klimatických zmien. Toto podľa nich predstavuje výzvu na ktorú môžu priniesť primeranú odpoveď iba geneticky modifikované plodiny (GMP).
Riešenie hladu vo svete pomocou pestovania geneticky GMP je založené na dvoch predpokladoch. Prvým sú údajne výrazne vyššie hektárové výnosy GMP ako dnešných konvenčných plodín a podľa druhého dnes veľké množstvo ľudí hladuje kvôli nedostatočnej výrobe potravín.
Hneď na začiatku treba povedať, že primárnym zámerom transgenézy zameranej na získanie dnes pestovaných GMP nebolo dosiahnutie vyšších hektárových výnosov. Viac ako 99% z nich bolo modifikovaných s cieľom zracionalizovať používanie pesticídov a to prostredníctvom sprostredkovania tolerancie na niektorý z nich (najmä na herbicíd Roundup) alebo zabezpečenia ich generovania samotnou rastlinou (insekticíd Bt), alebo sprostredkovania kombinovaných vlastností.
Štatistiky sú neúprosné. Podľa FAO sa dnes vyrobí dostatok potravín pre 8 miliárd ľudí, čo je o jednu celú miliardu viac ako svetová populácia. Opäť podľa FAO má svetové poľnohospodárstvo potenciál uživiť i bez GMO 12 miliárd obyvateľov. Príčinou hladovania miliónov detí, žien a mužov teda určite nie je nedostatočná výroba alebo malý potenciál konvenčného poľnohospodárstva, ale celý rad faktorov, na prvom mieste nedostatok prostriedkov u hladujúcich na obstaranie (reálne existujúcich) potravín. Je to extrémna chudoba vo veľkých častiach sveta, ktorá do veľkej miery vyplýva z ekonomickej polarizácie, ku ktorej došlo za posledných 30 rokov.
Globalizácia a chudoba
Globalizácia je často kritizovaná za prehlbovanie chudoby. Napriek normalizácii a štandardizácii spoločnosti klesá životná úroveň väčšiny ľudí, prehlbuje sa sociálna nerovnosť a bieda tretieho sveta sa dostáva do Európy.
Oleg Suša hovorí o globálnej nerovnosti ako o viditeľnej nerovnosti medzi spoločnosťami rôznych krajín (globálnym severom a globálnym juhom). Globalizácia a lokalizácia sú hnacími silami novej polarizácie, v ktorej sú chudobní viazaní na priestor a bohatí na čas. Kapitál mizne za hranicami a nadnárodná ekonomika likviduje lokálnu.
Ulrich Beck upozorňuje, že nadnárodné spoločnosti vypovedajú lojalitu národnoštátnym aktérom a vyhýbajú sa plateniu daní. Naomi Kleinová pripomína vykorisťovanie v nadnárodných korporáciách, ktoré sa dostalo na úroveň 19. storočia. Zefektívňovanie výroby vedie k znižovaniu pracovných miest, prehlbovaniu chudoby a nezamestnanosti.
Výživa a zdravie
Strava zohráva zásadnú úlohu v našom zdraví a môže predchádzať civilizačným chorobám. Zlá strava je dnes najväčším rizikovým faktorom predčasného úmrtia, dokonca významnejším ako fajčenie. Výživa je komplexná téma a záleží na celkovom kontexte jedálnička.
Zdravotné problémy, ktoré výživa ovplyvňuje:
- Obezita a nadbytok tukového tkaniva: Obezita zvyšuje riziko ochorení ako diabetes 2. typu, kardiovaskulárne choroby, hypertenzia a metabolický syndróm.
- Výživa a zdravie srdca: Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou predčasného úmrtia. Správnou výživou je možné mnohým týmto problémom predchádzať.
- Výživa a mozog: Strava ovplyvňuje vývoj, funkciu a starnutie mozgu. Nevyvážená výživa môže prispieť ku kognitívnemu úpadku, depresiám a neurodegeneratívnym ochoreniam.
- Pečeň a nealkoholové stukovatenie pečene (NAFLD): NAFLD je najčastejšie chronické ochorenie pečene a úzko súvisí s obezitou, inzulínovou rezistenciou a diabetom 2. typu.
- Vplyv výživy na zdravie mikrobiómu: Črevný mikrobióm hrá zásadnú úlohu v trávení, metabolizme a regulácii imunitného systému.
- Svaly, kosti a pohybový aparát: Strava ovplyvňuje svalovú hmotu, silu a hustotu kostí, čo ovplyvňuje riziko pádov, zlomenín a straty mobility.
Základné stravovacie návyky v prevencii ochorení:
- Udržiavanie zdravej hmotnosti: Prevencia obezity znižuje riziko metabolických porúch, kardiovaskulárnych chorôb a NAFLD.
- Dostatok bielkovín: Podporuje svalovú syntézu, regeneráciu a prevenciu sarkopénie.
- Zdravé tuky: Znižujú zápal, podporujú zdravie ciev, mozgu a pečene.
- Vláknina: Podporuje črevný mikrobióm, reguluje cholesterol a hladinu cukru v krvi.
- Polyfenoly a antioxidanty: Chránia bunky pred oxidačným stresom, podporujú zdravie mozgu a znižujú zápal.
- Vápnik a vitamín D: Slúžia na prevenciu osteoporózy a udržanie pevnosti kostí.
- Zníženie príjmu pridaného cukru, fruktózy a nasýtených tukov: Pomáha predchádzať metabolickým poruchám, NAFLD a inzulínovej rezistencii.
Syntetické jedlo ako riešenie?
Fínskym vedcom sa podarilo vytvoriť jednobunkovú bielkovinu len za pomoci elektrickej energie, vody, mikróbov a oxidu uhličitého. Tento proteín môže byť riešením hladomoru v rozvojových krajinách, pretože jeho výroba nie je závislá od poľnohospodárskych podmienok.