Slovenský jazyk, rovnako ako každý iný jazyk, je dynamický systém, ktorý sa neustále vyvíja a mení. Jedným z najfascinujúcejších aspektov štúdia jazyka je skúmanie pôvodu slov, ich etymológie. Etymologický slovník nám umožňuje nahliadnuť do histórie slova, sledovať jeho premeny a odhaliť jeho prepojenia s inými jazykmi a kultúrami. Tento článok sa zameriava na etymologický výklad vybraných slovenských slov, čerpajúc z dostupných lingvistických zdrojov.
H
ha, hácit.## habadej, habán, habanéra, habarka, habať, habilitovať, habit, habkať, háby, hacienda, hacker, heker, háčik, hádať, hádať sa ha-ha, hahacit., hach cit., haj, háj1cit., háj2, hajať, hajdecit., hajdúch, hájiť, hajtman, hajzeľ, hák, háklivý, haky-baky, hala, halabala, halaparta, halda, halena, halier, haliť, hálka, halofyz., haló, halogény, halucinácia, haluška, haluz, haluz slang., hamcit., hamať, hamkať, hambálok, hamburger, hámor, hamovať, hanba, handra, handrbulčina, handrkovať, hangár, haniť, hánka, hanobiť, hapať, hapčícit., happy end, haprovať, hapták, haraburda
habadej
Slovo habadej (od 18. storočia), ktoré vyjadruje "bárskoľko, veľa", sa v 20. storočí začalo používať bežne. Jeho pôvod je pravdepodobne v českom habadej, ktoré vzniklo zo spojenia hanba dieti, teda "hanba povedať". Staré české dieti znamená riecť, vravieť. Významovo sa dá porovnať s východočeským habán.
habán
Habán (od *17. storočia) označuje potomka nemeckých prisťahovalcov, ktorí sa zaoberali džbankárstvom. Staršie označenie bolo "novokrstenec, anabaptista". Pôvod slova nie je celkom jasný. Jedno z vysvetlení hovorí o prevzatí z nemeckého dialektu *Habaner* (jnen., rak. nem. Hafiier) "hrnčiar", odvodeného od nárečovej formy zodpovedajúcej jnem., rak. nem. Hafen "hrniec". Názov by súvisel s charakteristickým zamestnaním týchto kolonistov, porov. h-ska keramika; podľa iného výkladu je však nem. dial. Habaner prevzaté zo slk. habán, ktoré malo vzniknúť zo spojení typu habánsky dvor, utvorených na základe staršieho nem. habanéra.
habanéra
Habanéra (od 20. storočia) označuje kubánsky tanec. Pochádza zo španielskeho (danza) habanéra, doslova "havanský tanec".
habarka
Habarka (od 18. storočia) je vareška na roztrepávanie. Slovo pochádza z maďarského habar "trepať, miešať, šľahať", súvisiaceho s maďarským habať expr. "brať, schytávať" (od 18. stor.).
Prečítajte si tiež: Ako správne držať hladovku
habať
Habať (od 18. storočia) má expresívny význam "brať, schytávať". Slovo má prapôvod v psl. gabati. Súvisí s latinským habēre "držať, mať", stír. gaibid "berie, chytá", nem. geben "dávať", lit. gabénti "pohybovať niečím" a i. Všetko od ide. ghabh- "chytať, brať".
habilitovať
Habilitovať (od 20. storočia) znamená "udeliť docentúru", habilitovať sa "získať docentúru". Pochádza zo strlat. habilitare "urobiť schopným", od lat. habilis "vhodný, pohodlný; schopný, súci", doslova asi "ktorý sa dá dobre držať", od lat. habēre "držať, mať". Súčasný význam vznikol v akademickom prostredí (schopnosť či oprávnenie vyučovať na vysokej škole).
habit
Habit (od 17. storočia) označuje rehoľnícke oblečenie. Pochádza z cirkevného lat. habitus, ktorého východiskom je lat. habitus "držanie tela, vzhľad; šaty, odev", od lat.
habkať
Habkať (od 18. storočia) má expresívny význam "hmatať; tápať; zmätene, nesúvislo hovoriť", staršie "neisto kráčať". Pôvod slova je azda zvukomalebného pôvodu.
háby
Háby (od 19. storočia) je hovorové expresívne označenie pre "šaty, šatstvo". Pôvodne tvar mn. č. od staršieho ↗ hába "handra; šata" (od 18. stor.) - východiskom výrazu je tur. abā "hrubá vlnená látka", v konečnom dôsledku prevzaté z arab.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním tekvice
hacienda
Hacienda (od 20. storočia) označuje farmu v Južnej alebo Strednej Amerike. Pochádza zo španielskeho hacienda "gazdovstvo, ranč, farma; majetok", ktorého východiskom je lat. facienda mn., pôvodne "veci, ktoré treba urobiť" (tvar gerundíva od lat.
hacker, heker
Hacker, heker označuje počítačového piráta. Slovo pochádza z anglického hacker (doložené od r. 1983); význam "kto neoprávnene vstupuje do komunikačných sietí ap." vznikol na základe staršieho "kto pracuje ako najímaný pracovník pri tvorbe počítačového softvéru; kto má záľubu v programovaní". Angl. hacker v uvedenom význame vzniklo na základe staršieho hack (writer) "človek najímaný na písanie textov", od angl. hack "najímaný kôň", ktoré sa vysvetľuje ako skrátenie angl.
háčik
Háčik (od 19. storočia) je "malý hák, oblúčik, zakrivený predmet"; prenesene aj "problém, ťažkosť". Utvorené zo základu ↗ hák a prípony -ik, vyjadrujúcej zdrobneninu. Prenesený význam "ťažkosť, problém" vznikol z obrazného použitia - niečo, čo "zachytí", "zabrzdí".
hádať
Hádať (od 16. storočia). Psl. gadati, bez jednoznačného výkladu. Porovnáva sa so stind. gādati "hovorí", nór. kvata, nem. dial. kwätern "tárať" a i. - všetko od ide. gʰed-, čo je asi variant ide. gʰet- "hovoriť" (porov. arm. kočem "volám", gót. qipan, stsev. kveda, sthnem. quedan "hovoriť", azda i stsl. gatali (гaдaти) "hádať"). Iný výklad zbližuje psl. gadati s psl. goditi (↗ hodiť), čo predpokladá významový vývin "hodiť (niečo niekam, do cieľa)" → "trafiť" → "uhádnuť" (porov. i slk. utrafiť hovor. "uhádnuť"). Ďalšou možnosťou je odvodzovanie od ide. gʰed- "chytiť, uchopiť" (porov. gr. chandanô (χανδάνω) "pojímam, obsahujem", alb. gjej "nachádzam", lat. prehendere "uchopiť", stsev. geta "dosiahnuť; domnievať sa", angl. to guess "hádať" a i.), t. j. z významového hľadiska "uchopiť (mysľou)" → "uhádnuť". Z odvodenín: hádanka; hádam "azda, vari, asi, možno" (pôvodne tvar 1. os. prít. času, na časticu pokleslo v prípadoch typu to je, hádam, pravda "to je, hovorím [domnievam sa ap.], pravda" → to je hádam [= azda] pravda); uhádnuť; odhadnúť, od toho odhad; podobne dohad (od staršieho do-hádať sa "uhádnuť, domyslieť si"), záhada (od staršieho za-hádať "položiť otázku, dať hádanku na uhádnutie") a i.
hádať sa
Hádať sa (od 16. storočia). Od ↗ hádať vo význame "hovoriť"; odtiaľ azda aj "hovoriť, prejavovať svoj názor, hádať sa".
Prečítajte si tiež: Ako bojovať s nafukovaním a vlčím hladom
ha-ha, hach
Ha-ha, hach cit. (od 18. storočia), hach cit. (od 19.
haj, háj1
Haj, háj1 cit. (od 17. storočia). Zvukomalebné.
háj2
Háj2 "menší les" (od *11. storočia). Psl. *gajь* - azda odvodenina od psl. gajiti (↗ hájiť) s pôvodným významom typu "chránený les, kam nemožno vstupovať"; menej pravdepodobné sa zdá usúvzťažňovanie s psl. gojь (↗ hojný) a predpoklad východiskového významu "hojný (t. j. hustý) porast, les".
hajať
Hajať det. fam. "spať, spinkať" (od 19. storočia). Azda od citoslovca ↗ haj, sprevádzajúceho aj kolísanie pri uspávaní detí; porov. ↗ hojdať, dial.
hajdecit.
Hajdecit. (od 19. storočia). Z tur. haydi! "do toho! vpred!".
hajdúch
Hajdúch hist. "(v Uhorsku) ozbrojený strážnik, dráb; žoldnier" (od 16. storočia). Pôvodne hajdúk (tak ešte dial.), prevzaté z maď. hajdúk, čo je tvar nm. č. od maď. hajdú, ktoré azda vzniklo na základe maď. hajtó "poháňač dobytka", od maď.
hájiť
Hájiť "chrániť, brániť" (od 15. storočia). Psl. gajiti (gvôi-), pôvodne asi kauzatívum od psl. žiti (*g-ei-; ↗ *žiť*) - t. j. z významového hľadiska "spôsobovať, aby niečo žilo", odtiaľ "starať sa o niečo, dozerať na niečo" → "chrániť, brániť". Z odvodenín: *obhájiť* (od toho obhajca, obhajoba), zahájiť1 zastar. "zahradiť, zatarasiť" (pôvodne zrejme "zabrániť vstupu ap."), nespis. zahájiť2 "začať, otvoriť" (podľa čes. zahájiti, pôvodne asi v spojení z. soud "ohradiť súdne miesto [a tým začať súd]"); rovnakého pôvodu ako zahájiť1.
hajtman
Hajtman hist. "vojenský veliteľ, náčelník, vodca", staršie i hajptman, hauptman a i. (od 15. storočia). Nemeckého pôvodu; porov. dnešné nem. Hauptmann, zložené z nem.
hajzeľ
Hajzeľ hrub. "záchod" (od 18. storočia). Z nem. Häusel, doslova "domček, búdka" - ide o zdrobneninu od nem.
hák
Hák (od 17. storočia). Zo strhnem. häke(n), nem. Haken. Zdrobnenina: háčik (so starším skloňovaním háčika i háčka atď.), od toho háčkovať "zhotovovať zahnutou ihlicou, háč(i)kom".
háklivý
Háklivý hovor. "chúlostivý" (od 18. storočia). Z nem.
haky-baky
Haky-baky hovor. expr. "ťažko čitateľné písmo, čarbanica; čiary" (od 18. storočia). Vysvetľovalo sa ako prevzatie z nem. Hackelpack(el), argot. Hackelbackel vo význame "zmes; zmätok a i.", čo je prevzatie z jidiš hakol bakol "všetko spolu", ktorého východiskom je hebr. hakkol bakkol "všetko vo všetkom", od hebr. hakkol "všetko; celok". Zdá sa, že výraz sa druhotne zblížil aj s ↗ hák - porov. čes.
hala
Hala "väčšia miestnosť" (od 20. storočia). Z nem.
halabala
Halabala hovor. expr. "povrchne, nedbanlivo" (od 20. storočia). Zrejme zložený výraz, ktorého druhá časť (-bala) je akousi rýmovou "ozvenou" (porov. slová typu čary-mary ap.) začiatočného hala, nejasného pôvodu - azda zvukomalebné? Porov.
halaparta
Halaparta hist. "stará zbraň s hrotom a hákom na dlhej rúčke", staršie i halaparta (od 17. storočia). Zo staršieho nem. hallaparte (dnešné nem. Hellebarde), čo je obmena strhnem. helmbarte, zloženého zo strhnem. helm (nem. Helm) "porisko" a barte (nem.
halda
Halda "odvaľ", hovor. "hromada" (od 17. storočia). Z nem. Halde "návršie, svah; nasypaná kopa (uhlia)", čo je odvodenina od výrazu zachovaného v sthnem.
halena
Halena "voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového oblečenia" (od 16. storočia). Pôvodne halina (porov. staršie halinár "kto vyrába halený", halinavý "oblečený do haleny", 18. stor.), druhotne zblížené s ↗ haliť (novšie -ena asi podľa príčastí typu zahalený ap.). Vysvetľovalo sa ako prevzatie od juž. Slovanov - porov. srb., chorv. háljina "odev, dámske šaty" a i., nie celkom jasného pôvodu. Východisko jsl. výrazov sa hľadalo v tur. halı "koberec", novšie výklady tu však vidia domáci výraz - od psl. chala "niečo odtrhnuté ap." (porov.
halier
Halier (od 16. storočia). Zo strhnem. Halier (pfenninc) (nem. Heller), doslova ,hallský fenig“ - podľa nem. mesta Schwäbisch Hallí (pri Stuttgarte), kde sa táto minca razila od r. 1208. V r.
haliť
Haliť kniž. "zakrývať" (od 18. storočia). Vzniklo asi na základe slovies odhaliť, rozhaliť, v ktorých je zachované staré sloveso galiti "robiť holým, obnažovať", odvodzované od psl. gah- (gôl-) "holý", ktoré súvisí s psl. goh "holý". Pôvodný význam "obnažovať" sa najlepšie zachoval v od-haliť "urobiť holým, nepokrytým", ktoré bolo neskôr pochopené ako "od-kryť"; na jeho základe vzniklo protikladné zahaliť "zakryť", odtiaľ nakoniec i bezpredponové haliť "kryť, zakrývať, zahaľovať".
hálka
Hálka "okrúhla strieška al. guľa nad štítom domu, na vežičke ap.", staršie "guľa, guľka" (od 16. storočia). Zdrobnenina od hala, z psl. gala (gôl-) "niečo guľaté, okrúhle, oblé", ktoré súvisí so stind. guli "guľa", gr. ganglion (γάγγλιον) "opuchlina, uzlina", lat. galla "guľovitý výrastok" a i. - všetko od ide. gel- "vytvárať hrudy, guľovité útvary ap.; niečo zaokrúhlené, guľaté".
halofyz.
Halofyz. "svetelný účinok vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov, viditeľný v podobe dvorca okolo Slnka al. Mesiaca" (od 20. storočia). Z lat. halós, čo je prevzatie z gr.
haló
Haló upozornenie oslovenému al. pri telefonovaní, staršie hala (od 17. storočia). Nemeckého pôvodu (dnešné nem. hallo), pôvodne tvar imperatívu k sthnem. halôn, holôn (nem. holen) "ísť po niekoho" - najskôr údajne volanie na prievozníka ("poď po mňa!"), neskôr všeobecný signál pri nadväzovaní kontaktu, od konca 19. stor.
halogény
Halogény "veľmi reaktívne prvky ľahko zlučiteľné s kovmi". Názov utvoril v r. 1826 švéd. chemik J. J. Berzelius na základe gr. hals (ἅλς), gen.
halucinácia
Halucinácia "klam zmyslov, vidina" (od 19. storočia). Z lat. halucinätiô "rojčenie, blúznenie", od lat. halūcinäri, halūcinätus sum "blúzniť, rojčiť" - slovo vzniklo asi skrížením gr. alyô (ἀλύω) "som hlboko rozrušený" a lat. väticinäri "byť vo vytržení, rojčiť; veštiť, prorokovať", od lat. vätēs "veštec".
haluška
Haluška v názve jedla "varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov" (od 17. storočia). Zdrobnenina od halucha, z psl. galucha (porov. poľ. dial. galuchy mn. "druh zemiakov" ap.), čo je odvodenina od psl.
haluz
Haluz (od 15. storočia). Psl. galǫzi > (gôl-)*. Porovnávalo sa s arm. *kolr* "vetva", pričom sa na základe obidvoch výrazov rekonštruoval ide. koreň gol- "konár, vetva"; iný výklad však odvodzuje psl. galgǫzb od psl. gah- "holý" (ďalej pozri ↗ haliť) a predpokladá tu pôvodný význam "holý, neporastený prút".
hamcit.
Hamcit. det. (od 19. storočia). Zvukomalebné, podľa zvuku pri prehĺtaní potravy. Z odvodenín: hamať, hamkať det. al. expr.
hambálok
Hambálok "žŕdka pre sliepky v kuríne", staršie "žŕdka na povale pod krovom" (od 18. storočia). Z nem. Hahnenbalken, doslova "kohútia hrada" (o hrade, na ktorú si v noci sadá kohút); výraz je zložený z nem.
hamburger
Hamburger "neobalený mletý rezeň v žemli, ochutený prílohami" (od 20. storočia). Z angl. hamburger, čo je skrátenie pôvodného Hamburger steak (od r. 1889) "hamburský steak" - pôvodne išlo azda o špecialitu z nem. prístavu Hamburg (nem. Hamburger Rundstück, doslova "hamburský okrúhly kúsok"), t. j. o prekrojenú žemľu s plátkom hovädziny a teplou omáčkou. V angl. sa výraz ľudovo-etymologicky chápe ako ham-burger, t. j. ako odvodenina od angl. ham "šunka", v dôsledku čoho vznikajú i formy typu angl.
hámor
Hámor "dielňa na spracovanie kovov", staršie (i hámer) aj "kladivo" (od *14. storočia). Prevzaté (s možným vplyvom maď. *hámor*) zo strhnem. *hamer* (nem. Hammer), pôvodne asi "kamenný mlat"; vo význame "dielňa na spracovanie kovov" ako skrátenie nem.
hamovať
Hamovať "brzdiť" (od 16. storočia). Zo strhnem. hamen (nem.
hanba
Hanba staršie i hanoba (od 15. storočia). Psl. ganbba, doslova "hanenie", od psl. ganiti (↗ haniť). Z odvodenín: ohanbie "oblasť tela s vonkajšími pohlavnými orgánmi" (doslova "čo je okolo hanby", od hanba v posunutom význame "za čo sa človek hanbí, čo skrýva" > dial.
handra
Handra (od 17. storočia). Obmena (s druhotným -n-) pôvodného hadra (tak dial.; porov. i čes. hadr, hadra "handra"), prevzatého z nem.
handrbulčina
Handrbulčina hovor., pejor. "nezrozumiteľná reč" (od 20. storočia). Pôvodne "reč slovenských Nemcov" (tak dial.), od handrbulec (staršie handrburc; od 19. stor.), čo je prezývka slovenských Nemcov - údajne podľa nem. dial. Handelburzen n. m. ako označenia Nemcov z okolia Handlovej. Jazyky iných národov sa často vnímajú ako nezrozumiteľné (porov. i slk. dial. handrbulec "nezrozumiteľne hovoriaci človek", ↗ talian ap.), odtiaľ handrbulčina "nezrozumiteľná reč".
handrkovať
Handrkovať hovor., pejor. "rozprávať cudzím jazykom (obyč. po nemecky) al. nezrozumiteľne", handrkovať sa "rozprávať sa cudzím jazykom al. nezrozumiteľne; dohadovať sa, jednať sa" (od 18. storočia). Akiste odvodenina od staršieho handrovať "hrešiť, karhať" (od 16. stor.), ktoré vzniklo obmenou (k druhotnému -n- porov. ↗ handra ap.) pôvodného hadrovať (porov. staršie hadrovať sa "hádať sa", od 17. stor.), prevzatého z nem. hadern "škriepiť sa, vadiť sa, dohadovať sa", od nem. Hader "spor".
hangár
Hangár "budova na úschovu lietadiel" (od 20. storočia). Z fr. hangar, pôvodne "sklad", čo je prevzatie z franského haim-gard "ohrada okolo domu", zloženého z haim (zodpovedá nem. Heim "domov") a gard (porov. nem.