Hlad vo svete: Odhaľte hlavné príčiny a revolučné riešenia, ktoré môžu zachrániť milióny

Rate this post

Počet ľudí, ktorí každoročne strácajú prístup k dostatočnému množstvu jedla, neustále narastá. V roku 2020 nemal prístup k dostatku jedla takmer každý tretí človek na svete. Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený "príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla". Táto predstava, ktorá pretrváva od 18. storočia, je však nesprávna a vzďaľuje nás od riešenia základných príčin hladu a podvýživy.

V skutočnosti zohrávajú väčšiu úlohu nerovnosť a ozbrojené konflikty. Riešenie základných príčin je jediný spôsob, ako bojovať proti hladu a podvýžive. Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý človek dostal viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné.

Nerovnosť a ozbrojené konflikty ako hlavné príčiny hladu

Nerovnosť a ozbrojené konflikty zhoršujú problém hladu. Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín a vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku "hurikánu hladu", keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska. Aby sme riešili potravinovú neistotu, musíme investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.

Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment

Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.

Chudoba a systémové nerovnosti

Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním tekvice

Kontrola potravinového systému nadnárodnými korporáciami

Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky. Polovicu celosvetovej produkcie plodín tvorí cukrová trstina, kukurica, pšenica a ryža. Odborníci na výživu tvrdia, že by sme mali obmedziť cukry, nasýtené a trans-tuky, oleje a jednoduché sacharidy a jesť veľa ovocia a zeleniny, pričom len štvrtina našich tanierov pozostáva z bielkovín a mliečnych výrobkov. Nadmerná konzumácia nealkoholických nápojov, pochutín, cereálií na raňajky, balených polievok a cukroviniek môže viesť k negatívnym vplyvom na životné prostredie a zdravie, ako je cukrovka 2. typu a kardiovaskulárne poruchy.

Wallersteinova teória sveto-systému

Immanuel Wallerstein sa pokúša vysvetliť nerovnosti medzi krajinami sveta. Jeho teória sveto-systému je založená na predpoklade, že bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a chudobné krajiny sú chudobné preto, lebo bohaté krajiny sú bohaté. Krajiny severozápadnej Európy vybudovali silné štáty v dôsledku série historických, ekologických a geografických udalostí a v dôsledku záujmov rôznych miestnych skupín. Tieto krajiny nazýva "jadrom" kapitalistickej svetovej ekonomiky. Úplný opak predstavujú krajiny so slabými štátmi a slabou ekonomikou - "periféria". Tretia štrukturálna pozícia vo svetovej ekonomike - teda "semiperiféria" - stojí takmer vo všetkých ohľadoch niekde uprostred. Jej funkcia je predovšetkým politická - má tlmiť prípadný politický odpor, ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku bipolárneho systému nerovných odmien.

Situácia s pretrvávajúcimi nerovnosťami a hladom vo svete - s bohatstvom oplývajúcimi štátmi jadra, skromne žijúcou semiperifériou a chudobnými periférnymi krajinami, ktoré často trpia hladomorom - nie je v žiadnom prípade spontánna či prirodzená. Krajiny jadra sa úmyselne snažia držať periférne krajiny v nerovnej výmene využívaním sily svojich štátnych mechanizmov.

Afrika a hlad

Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín (32) na svete, kde vládne chudoba, hlad a v dôsledku toho podvýživa a choroby. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.

Definície hladu

Prečítajte si tiež: Ako bojovať s nafukovaním a vlčím hladom

Fyzický hlad môžeme definovať ako dočasné nepohodlie spojené s nutkaním dať si niečo na jedenie. Medzi fyziologické príznaky hladu radíme škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, pocit únavy, náladovosť, závraty alebo tiež špecifickú nevoľnosť. Všetky tieto symptómy sú sprevádzané túžbou konzumovať jedlo.

Čo sa deje s telom, keď máme hlad?

ŽALÚDOK - ak sme sa dlho nenajedli, dá signál mozgu, že je prázdny
KRV - po spotrebovaní zvyšku energie z posledného jedla nám klesá hladina glukózy v krvi
MOZOG - informácie z celého tela idú do mozgu, ktorý rozdá ďalšie pokyny
TRÁVIACA SÚSTAVA na čele so ŽALÚDKOM začne produkovať hormón ghrelín
PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA (pankreas) - zareaguje na pokles hladiny glukózy v krvi a prestáva produkovať inzulín

Ako hlad dopadá na naše telo?

BLÚDIVÝ NERV - Vysiela signály do mozgu o tom, ako plný alebo prázdny váš žalúdok je. Funguje ako diaľnica medzi mozgom a črevami.
BUNKY TRÁVIACEJ SÚSTAVY - Bunky v žalúdku a čreve začnú produkovať hormón ghrelin, ktorý vyvolá pocit hladu. Vyššie hladiny ghrelinu sú spojené s nárastom obezity.
ŽALÚDOK - Keď je váš žalúdok prázdny po dobu najmenej dvoch hodín, začne sa sťahovať, čím posúva zostávajúce jedlo do čriev. Toto sťahovanie môže byť tak intenzívne, že môže aj bolieť a spôsobovať kŕče.
MOZOG - Pocit hladu zvyšuje vašu impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia. Preto sa hovorí, že nie je vhodné nakupovať nalačno, často totiž kúpime aj to, čo nepotrebujeme.
KREV - Ak máte hlad, hladiny kľúčových živín v krvi, vrátane glukózy, aminokyselín a mastných kyselín, dosahujú najnižších koncentrácií. V tejto chvíli je teda na čase ísť si dať niečo dobré na jedenie, pretože inak vaše telo nebude mať dostatok energie pre jeho fungovanie. To môže byť spojené s impulzívnou náladou, bolesťou hlavy a nevoľnosťou.
PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA - Hlad zamedzuje pankreasu produkovať hormón inzulín. Ten sa teda nemôže správne uvoľňovať do krvného riečišťa a roznášať živiny po celom tele.

Možnosti riešenia

Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu zostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, zvlášť potom zabezpečiť jej rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami. Jedným z riešení je zníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.

Zvýšenie produkcie potravín: Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
Zlepšenie infraštruktúry: Zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín. Cesty, sklady a chladiace systémy sú nevyhnutné pre to, aby potraviny dorazili tam, kde sú najviac potrebné, než sa pokazia.
Zníženie populačného rastu: Jedným z riešení je zníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.
Riešenie nerovnosti a chudoby: Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
Investície do zdravia žien a matiek: Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy. Matky, ktoré mali slabý prísun potravy, boli zle živené už ako deti, majú tendenciu rodiť podvýživené deti.
Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc: Humanitárna pomoc a medzinárodná spolupráca sú taktiež kritické, najmä v časoch krízy. Je však dôležité, aby pomoc bola efektívna a nebola spojená s podmienkami, ktoré by mohli zhoršiť situáciu v rozvojových krajinách.
Edukácia a osveta: Edukácia a osveta hrajú významnú úlohu v boji proti hladu. Skutočnosť, že viac ako miliarda obyvateľov našej planéty hladuje, je nepochybne najväčším škandálom súčasnosti. Napriek tomu, že ľudstvo disponuje takým bohatstvom ako nikdy v minulosti, zomiera každých 5 sekúnd od hladu jedno dieťa do desať rokov.

GMO ako riešenie hladu?

Záchrana ľudstva od hladu patrí už tradične medzi hlavné argumenty obhajcov poľnohospodárskych GMO. Predstavitelia biotechnologických firiem, ich lobistických nátlakových združení typu ILSI, ako i pracovníci nimi platených PR agentúr už dvadsať rokov upozorňujú na nárast počtu obyvateľov Zeme, ktorý by mal okolo roku 2050 presiahnuť 9 miliárd, a na simultánne znižovanie poľnohospodárskeho potenciálu v dôsledku narastajúcej urbanizácie, degradácie pôdy a klimatických zmien. Toto podľa nich predstavuje výzvu na ktorú môžu priniesť primeranú odpoveď iba geneticky modifikované plodiny (GMP).

Riešenie hladu vo svete pomocou pestovania geneticky GMP je založené na dvoch predpokladoch. Prvým sú údajne výrazne vyššie hektárové výnosy GMP ako dnešných konvenčných plodín a podľa druhého dnes veľké množstvo ľudí hladuje kvôli nedostatočnej výrobe potravín. Hneď na začiatku treba povedať, že primárnym zámerom transgenézy zameranej na získanie dnes pestovaných GMP nebolo dosiahnutie vyšších hektárových výnosov. Viac ako 99% z nich bolo modifikovaných s cieľom zracionalizovať používanie pesticídov a to prostredníctvom sprostredkovania tolerancie na niektorý z nich (najmä na herbicíd Roundup) alebo zabezpečenia ich generovania samotnou rastlinou (insekticíd Bt), alebo sprostredkovania kombinovaných vlastností.

Štatistiky sú neúprosné. Podľa FAO sa dnes vyrobí dostatok potravín pre 8 miliárd ľudí, čo je o jednu celú miliardu viac ako svetová populácia. Opäť podľa FAO má svetové poľnohospodárstvo potenciál uživiť i bez GMO 12 miliárd obyvateľov. Pre výrobu potravín stále existuje obrovské nevyužité rezervy, napríklad iba v krajinách strednej a východnej Európy leží ladom asi 10 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy a obrovské plochy ornej pôdy sú dnes využívané na nepotravinárske účely (výroby biopalív).

Prečítajte si tiež: Spievankovo 3 pre deti

Príčinou hladovania miliónov detí, žien a mužov teda určite nie je nedostatočná výroba alebo malý potenciál konvenčného poľnohospodárstva, ale celý rad faktorov, na prvom mieste nedostatok prostriedkov u hladujúcich na obstaranie (reálne existujúcich) potravín. Je to extrémna chudoba vo veľkých častiach sveta, ktorá do veľkej miery vyplýva z ekonomickej polarizácie, ku ktorej došlo za posledných 30 rokov.

Globálny index hladu

Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu "hladu" v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu. Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť.

Index radí krajiny na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (ľudia netrpia hladom) a 100 je najhoršie. V praxi sa podľa zainteresovaných nedá dosiahnuť ani jedna z týchto hodnôt. Hodnoty menšie ako 4,9 vyjadrujú veľmi nízky výskyt hladu, hodnoty medzi 5 a 9,9 mierny výskyt hladu, ak je hodnota medzi 10 a 19,9 ide o vážnu situáciu, ak medzi 20 a 29,9 o alarmujúcu a ak presiahnu 30 bodov, je to už mimoriadne alarmujúci stav.

Globalizácia a chudoba

Spätosť nadnárodnej globalizovanej spoločnosti s chudobou sa zdá na prvý pohľad vzhľadom na pozadie hyperkonzumnej kultúry a nadspotreby západného sveta absurdný, avšak práve oná nadspotreba a hyperkonzumerizmus spojený s bezbrehým naháňaním za ziskom nadnárodných korporácií je príčinou týchto rozdielov. Napriek tomu, že sa takmer všetky prvky spoločenskej reality normalizujú, štandardizujú a nivelizujú, životná úroveň majority klesá, sociálna nerovnosť sa prehlbuje a bieda tretieho sveta sa pomaly dostáva do Európy.

Podľa Baudrillarda žijú ľudia v prvom svete (svete bohatých a úspešných) v určitej hyperrealite (virtuálne sa nedá oddeliť od reálneho) - tzn. žijú v čase, nie v priestore. Obyvatelia druhého sveta žijú v priestore, pričom ich čas je prázdny a virtuálny. Čiže filozoficky vzaté, možno povedať, že globalizácia a lokalizácia sú hnacími silami novej polarizácie, v ktorej sú chudobní viazaní na priestor a bohatí na čas. Kapitál nezostáva v národných štátoch, v ktorých je vytvorený, ale mizne kdesi za hranicami - nadnárodná ekonomika likviduje lokálnu ekonomiku, ktorá jej nestíha konkurovať. Malé štáty sa stali montážnymi dielňami Západu.

Hlad ako komplexný problém

Hlad je komplexný a rozsiahly problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete. Hoci sa naša planéta dokáže vyprodukovať dostatok potravín pre všetkých, nerovnomerná distribúcia, chudoba, konflikty a ďalšie faktory spôsobujú, že mnohí trpia nedostatkom výživy. Riešenia hladu sú zložité a vyžadujú koordinovaný prístup. Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.

Je dôležité si uvedomiť, že aj keď sa nás tento problém až tak netýka, mali by sme si uvedomiť závažnosť situácie. Denno-denne kvôli hladu a biede umierajú milióny ľudí a to skutočne stojí za pozornosť, treba o tom hovoriť. Akosi sme si na to už zvykli. Zábery hladujúcich afrických detí so smutnými očami a vypuklými bruškami v správach sú síce trochu nepríjemné, sme však až priveľmi ľahko schopní preladiť na športový alebo módny kanál. Všetci o hladomoroch vieme, no zároveň sa zdá, akoby nás až tak nezaujímali. Smrteľný hlad nám nepripadá ako skutočný problém, ale skôr iba ako plochý záber z televízie. Keď sa s ním stretneme, úprimne ľutujeme tých, čo takto trpia, chceme však veriť tomu, že s nami to nemá nič dočinenia.

Západné definície hladu

Existuje mnoho spôsobov, ako hlad definovať. Keď o hlade hovoria politici alebo medzinárodné humanitárne skupiny, zvyčajne majú na mysli dlhodobý nedostatok uspokojivého množstva potravy. Tento typ hladu býva označovaný ako hlad chronický. Obvykle ho spôsobuje zlá dostupnosť jedla, nedostatok potravín alebo chudoba. Chronický hlad sa bežne vyskytuje v rozvojových oblastiach či vojnových zónach. Zriedka sa s ním môžeme stretnúť aj u nás, napríklad u ľudí bez domova, ktorí žijú pod hranicou chudoby. My sa ale budeme venovať hladu fyzickému, ktorý sa od hladu chronického líši najmä tým, že ho človek, ktorý ho zažíva, dokáže ľahko uspokojiť. Fyzický hlad môžeme definovať ako dočasné nepohodlie spojené s nutkaním dať si niečo na jedenie. Medzi fyziologické príznaky hladu radíme škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, pocit únavy, náladovosť, závraty alebo tiež špecifickú nevoľnosť. Všetky tieto symptómy sú sprevádzané túžbou konzumovať jedlo.

Cyklus hladu

Cyklus hladu a sýtosti je riadený z veľkej časti mozgom, presnejšie časťou medzimozgu zvanou hypotalamus. Nervová sústava analyzuje potravu a rozdeľuje ju na energeticky bohatú a chudobnú. Náš mozog vyhľadáva predovšetkým kaloricky bohaté jedlá, aby bol pripravený na prípadný nedostatok živín v budúcnosti. Pocity hladu a sýtosti sú ovplyvňované dvoma základnými hormónmi: ghrelinom a leptínom. Ak ste už nejakú dobu nejedli, začne váš žalúdok produkovať ghrelin, ktorý zvyšuje chuť do jedla, mimovoľné pohyby žalúdka a sekréciu žalúdočnej kyseliny. Úroveň ghrelinu je najvyšší tesne pred jedlom, keď máte nízku hladinu cukru v krvi a prázdny žalúdok. Ak ste sa však už najedli dostatočne, prichádza na scénu leptín. Ten je vylučovaný tukovými bunkami a interaguje s mozgom. Upozorňuje ho, že máte už dostatok kalórií, a preto je čas signály hladu potlačiť. Na signáloch hladu a chuti k jedlu sa ale podieľa celý rad ďalších hormónov, vrátane inzulínu a kortizolu. Akonáhle je trávenie na konci, hladina inzulínu aj krvného cukru opäť klesá a celý cyklus sa opakuje.

Čo sa deje s telom, keď sa najeme?

TUKOVÉ BUNKY začnú po čase produkovať leptín. Ten interaguje s mozgom a upozorňuje ho, že sme zjedli už dostatok potravy, a preto je čas signály hladu potlačiť
MOZOG zase začne rozdávať úlohy
ŽALÚDOK začne tráviť nové jedlo a posúvať ho ďalej do tráviacej sústavy
v KRVI sa zvýši hladina glukózy a SVALY majú opäť dostatok energie
PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA začne produkovať inzulín, ktorý roznáša živiny po celom tele

Ako zabrániť hladu

Ak máte rýchly metabolizmus, alebo vás často sužuje hlad, uistite sa, že jete dostatok potravín s vysokým obsahom vlákniny. Vlákninu a komplexné sacharidy totiž trávi vaše telo výrazne pomalšie ako rýchle cukry a rafinované potraviny. Účinky vlákniny podporte konzumáciou potravín s vysokým obsahom bielkovín a zdravých tukov.

Nutričné nedostatky

Nutričné nedostatky však môžu hrať vo vašom jedálničku určitú úlohu. U úzkej skupiny ľudí dochádza k stavu neukojiteľnej potreby konzumovať zvláštne "potraviny", ako je napríklad ľad alebo omietka, alebo naporcovaná krava. Tento jav býva spájaný s nedostatkom minerálov, ako je železo alebo zinok, a vyskytuje sa v našej populácii len veľmi ojedinele.

Aké faktory majú vplyv na naše chute

Strava: Potraviny, ktoré obsahujú dostatok bielkovín, tukov, vlákniny a komplexných sacharidov, majú tendenciu zasýtiť vás na omnoho dlhšiu dobu ako takzvané potraviny prázdne. Vysoko spracované potraviny, najmä tie, ktoré obsahujú veľa jednoduchých cukrov, váš apetít len posilňujú, pretože vedú k rýchlym výkyvom hladiny cukru v krvi.
Životný štýl: Hlad a chuť k jedlu môžu ovplyvniť tiež napríklad cvičenie a aktivita počas dňa. Ak cvičíte často, pravdepodobne budete mať hlad častejšie, pretože vaše telo potrebuje pre svoje fungovanie viac kalórií a s nimi spojených živín.
Psychický stav: Nálada môže mať na chuť k jedlu obrovský vplyv. Napríklad už spomínaný stres, nuda, depresia alebo silné emócie môžu chuť k jedlu zmeniť na nepoznanie. Psychický stav je tiež neodmysliteľne spätý s hormónmi.
Medikácia: Chuť do jedla môžu ovplyvniť aj lieky. Potlačenie alebo zvýšenie chuti do jedla býva často vedľajším účinkom, existujú ale aj lieky, u ktorých je zvýšenie alebo zmiernenie apetítu primárnym a chceným efektom.

Hlad vs. chuť

Hlad je fyziologický. Môžete ho pociťovať vďaka biologickým zmenám v tele, ktoré signalizujú, že je čas jesť, aby ste si udržali energiu na potrebné činnosti. Chuť do jedla je však len prostá túžba jesť. Pocit veľkého stresu, rozrušenie, nudy alebo vystavenie konkrétnemu jedlu, ktoré vyzerá či vonia lahodne, môže zvýšiť chuť do jedla aj napriek tomu, že nie ste skutočne hladný. Stres, depresia alebo roztržitosť môžu naopak tiež spôsobiť, že apetít stratíte. Jedlu sa potom vyhýbate, aj keď je vaše telo fyzicky vyhladované.

Zlá nálada z hladu?

Ak sa po dobu aspoň dvoch hodín nenajete, hladina glukózy v krvi klesne, čo spôsobí hormonálne zmeny. Vaše telo uvoľní adrenalín a kortizol. To sú stresové hormóny, ktorých produkcia môže vaše telo nielen vystresovať, ale vyvolať vo vás až pocity zúrivosti. Váš mozog navyše v stresových situáciách spotrebováva veľké množstvo energie! Keď mozgu nedodáme dostatočné množstvo glukózy, môže mať ťažkosti s vykonávaním určitých procesov, ako je napríklad regulácia emócií.