Článok sa zaoberá verejným vypočúvaním kandidátov na funkciu predsedníčky Najvyššieho súdu a sudcov Ústavného súdu, ktoré prebiehalo pred Súdnou radou a Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR. Analyzuje priebeh vypočúvaní, reakcie kandidátov na otázky členov rady a výboru, ako aj celkový výsledok týchto procesov.
Verejné vypočúvanie kandidátok na predsedníčku Najvyššieho súdu
Sedemhodinové verejné vypočúvanie kandidátok na predsedníčku Najvyššieho súdu sa skončilo patom. O funkciu sa uchádzali Jana Bajánková, Soňa Mesiarkinová a Ivetta Macejková. Ani jedna z nich nepresvedčila aspoň desať z osemnástich členov rady. Znamená to, že Súdna rada si voľbu zopakuje. Najskôr sa tak môže stať koncom októbra. Súčasná predsedníčka Najvyššieho súdu Švecová končí vo funkcii 2. Voliť sa bude nanovo po vyhlásení voľby predsedníčkou rady Lenkou Praženkovou. Otázne je, ako sa Súdna rada vyrovná so Štefanom Harabinom, ktorý sa minulý týždeň kandidatúry vzdal, no riadne, a to písomne, to rade neoznámil.
"Grilovanie" Ivety Macejkovej
Viac než dvojhodinové „grilovanie“ Ivette Macejkovej viac uškodilo, ako pomohlo. Zaujímavá bola najmä jej konfrontácia s bývalým ústavným sudcom Lajosom Mészárosom, kde už tón ich komunikácie veľa naznačoval. On jej vykal, hoci si počas dvanásťročného pôsobenia v Košiciach potykali, pretože chcel zachovať dôstojnosť zasadnutia. V odpovediach mu kandidátka tykala.
Členovia rady Macejkovú „grilovali“ viac ako dve hodiny. Hneď v úvode sa jej pýtali na vzťah k slobode prejavu. Ako predsedníčka totiž presadila opatrenie, na základe ktorého za súd vystupovala len ona, podpredseda a hovorca. Odpoveďou bolo, že mal možnosť navrhnúť protiopatrenie, no neurobil tak. Pripomenula, že opatrenie prijala väčšina sudcov.
Macejková síce upriamovala pozornosť členov rady na to, čo na Ústavnom súde presadila v rámci nálezov pre samotných sudcov, ale členov rady viac zaujímalo to, ako dospela k titulu LL.M. O jej práci, za ktorú získala titul, písal Denník N. Macejková to nazvala pseudokauzou, ktorá ju mala zdiskreditovať. Podľa výsledku pondelkovej voľby bola pripravená podať na Denník N trestné oznámenie či žalobu na ochranu osobnosti. Žilinčík sa jej opýtal, či nie je lepším riešením prácu zverejniť, aby si každý mohol pozrieť, k akým poznatkom v nej dospela. Kandidátka najskôr reagovala, že to zváži, no vzápätí dodala, že v rámci trestného konania vyjde všetko najavo.
Prečítajte si tiež: Umenie, gastronómia a technológie
Počas verejného vypočutia vyšlo najavo aj to, že bola tri roky členkou vedeckej rady školy, na ktorej získala titul LL.M, no na zasadnutí sa zúčastnila len raz, pretože jej to pracovné povinnosti nedovoľovali. A to, že ju škola v rade uvádzala tri roky, vraj nevedela. Aj pri otázkach, kto ju v roku 1999 navrhol za kandidátku na ústavnú sudkyňu, Macejková tápala. Spomenula si, že to bolo sudcovské združenie, lenže dokumenty Národnej rady dokazujú, že to bol poslanec za HZDS Pavel Kandráč. „Asi mám Alzheimera, lebo toto si nepamätám,“ reagovala Macejková a tým po vyše dvoch hodinách ukončila svoje vystúpenie pred Súdnou radou.
Vystúpenie Jany Bajánkovej
Jej vystúpenie bolo presne podľa očakávaní. Podľa očakávaní musela vysvetľovať, ako sa zachovala v čase Harabinovej éry, keď bol prvým mužom justície, bola členkou Súdnej rady aj šéfkou občianskoprávneho kolégia na Najvyššom súde. „Vnímam z médií, že je mi vyčítané, že som sa nedostatočne hlasno a kriticky vyhraňovala voči súčasnému protikandidátovi,“ priznala Bajánková. Kandidátka na predsedníčku Najvyššieho súdu priznala, že takýmto prístupom ochránila kolégium, aby mohlo riadne pracovať.
Tak ako sa dali predvídať otázky o minulosti kandidátok, bolo viac než isté, že sa členovia rady budú pýtať aj na zaistené mobily sudcov. Bajánková zdôrazňovala, že aj u sudcov platí prezumpcia neviny a v prípade podozrení nemôže zo zákona ako predsedníčka veľmi konať. Lenže člen rady Žilinčík jej pripomenul, že je tu aj etická rovina a zodpovedanie toho, či takýto sudca stále spĺňa podmienky sudcovskej spôsobilosti. Aj na to mohli slúžiť previerky, ktoré práve Bajánková ako bývalá šéfka Súdnej rady napadla na Ústavnom súde. „Pokiaľ ide o etickú rovinu, tak by som oslovila orgány činné v trestnom konaní, v akom štádiu to konanie je, a podľa toho by bolo možné podniknúť ďalšie kroky,“ reagovala kandidátka.
Prekvapenie menom Soňa Mesiarkinová
O prezumpcii neviny hovorila aj Mesiarkinová, ktorá však pripomenula, že ako predsedníčka by si podozrivého sudcu zavolala a pýtala sa na tie podozrenia. „Je to o vzájomnej dôvere, o tom, že predseda je prvý medzi rovnými a mal by mať medzi sudcami autoritu. Nielen v tomto bola Mesiarkinovej odpoveď iná. Prekvapila nielen svojou kandidatúrou, ale aj úvodnou prezentáciou. Hovorila o tom, že Najvyšší súd by sa mal viac otvoriť mediálnemu priestoru a každý sudca by mal verejne odôvodniť svoje rozhodnutie.
Soňa Mesiarkinová pôsobila počas vypočutia uvoľnene, hoci sa na rad dostala ako posledná. „Správy podávané len hovorcom sú zaujímavé, ale osobne mi v nich chýba to odôvodnenie,“ povedala Mesiarkinová s tým, že len sudca vie vysvetliť, prečo rozhodol tak, ako rozhodol. Sudcovia sa pod každé rozhodnutie aj podpisujú, a tak sa Mesiarkinovej už pätnásť rokov vyčíta, že ešte ako krajská sudkyňa prisúdila Štefanovi Harabinovi odškodnenie 100-tisíc eur za články v denníku Pravda. „Bola to moja naivita, mala som veľkú úctu k inštitúcii predsedu Najvyššieho súdu,“ povedala s tým, že pri študovaní spisu sa jej naozaj množstvo článkov o Harabinovi aj ich obsah zdali prehnané. Pripomenula, že Harabin pôvodne žiadal vyše 230-tisíc eur. „Stále sa mi pripomína len to jedno rozhodnutie a tie tisícky ďalších sa niekde v priestore rozplynuli,“ povedala Mesiarkinová.
Prečítajte si tiež: Tipy na grilovanie mrazenej zeleniny
Počas vypočutia pôsobila najuvoľnenejšie a dokázala členov rady rozosmiať. Už to, že postúpila do druhého kola voľby na úkor Macejkovej, bolo prekvapením.
Verejné vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov
V januári to bol Robert Fico, kto zatienil všetkých kandidátov. Tentoraz sa o to postaral bratislavský sudca Vlastimil Pavlikovský. Poslanci ho grilovali tak, že bol vyčerpaný odpovedať novinárom. Vyhol sa tak ďalším otázkam na Harabina a Kmotríka. Ústavnoprávny výbor odobril všetkých 29 kandidátov na ústavných sudcov. Pri dvoch by to až taký problém nebol - Pavol Malich a Marek Tomašovič sa totiž uchádzajú o post na Ústavnom súde opakovane. Tretím kandidátom, ktorý na výbor neprišiel, je „nováčik“ Stanislav Irsák.
Problém s ich neúčasťou mal najmä zástupca prezidenta Stanislav Gaňa, ktorý považoval za „nefér“, ak sa niektorí uchádzači podrobili otázkam poslancov a niektorí nie. Trojica, ktorá neprišla, by mala zvážiť vzdanie sa kandidatúry. Tento návrh neprešiel.
Podobná situácia totiž vznikla už v januári, keď pre vážne zdravotné problémy neprišla sudkyňa Eva Fulcová. Poslanci ju vtedy odhlasovali. Hoci poslanec Ondrej Dostál (za SaS) pripomenul, že síce Fulcovú odobrili, no napokon sa dostala do šestice kandidátov, na ktorých našla koalícia pôvodne zhodu. Ukázalo sa teda, že neúčasť na vypočutí nebola na prekážku pre zvolenie, hoci z dohody napokon nič nebolo. Ako to bude s dohodami tentoraz, je zatiaľ podľa poslancov predčasné hovoriť. Pripomínajú, že aj tak sa bude všetko riešiť na poslednú chvíľu. S voľbou by mali začať poslanci 3.
Robert Fico a jeho vypočúvanie
Fico, vďaka ktorému padli vo februárovej voľbe akékoľvek dohody v rámci koalície, bol ústrednou témou predchádzajúceho výberu aj vypočúvania. Trvalo tri dni a poslanci rokovali do neskorých večerných, v posledný deň až nočných hodín. Tentoraz to bolo svižnejšie. Síce niektorí kandidáti odpovedali rozvláčne, poslanci už dávali pozor na čas. Tentoraz to teda bolo ráznejšie, no nedá sa povedať, že by „grilovanie“ bolo menej náročné. Naopak, aj tentoraz dostávali kandidáti nepríjemné otázky.
Prečítajte si tiež: Dokonalý zážitok z grilovaných kuracích stehien
Expremiér si myslí, že v súvislosti s voľbou sudcov by bolo najrozumnejšie dosiahnuť dohodu medzi záujmami prezidenta a parlamentu. "Urobím všetko pre to, aby bol Ústavný súd kreovaný touto Národnou radou," zdôraznil. "Viem, že toto vypočutie nie je jednoduché," pokračoval Fico s tým, že podľa neho je prirodzené, že sa uchádza o túto pozíciu. Fico na začiatku svojej reči zdôraznil politický charakter aktu budovania Ústavného súdu. V takýchto orgánoch v iných krajinách bývajú bývalí politici, zdôraznil Fico, pričom spomenul napríklad Rakúsko, Francúzsko či Nemecko.
Opoziční poslanci Ficovi vyčítali, že nemá dostatočnú právnu prax. "Chýba mu 15 mesiacov do 15-ročného výkonu právnického povolania. Predseda výboru Róbert Madej ešte pred hlasovaním upozornil, že Fico bol nielenže zapísaný v komore advokátov, ale pôsobil aj v rámci strediska pre obete trestných činov. "Bola to sústavná činnosť.
Ústavnoprávny výbor naložil s kandidatúrou Roberta Fica nasledovne: neodobril ju, pretože za to, že formálne zákonné podmienky spĺňa, hlasovalo šesť koaličných poslancov, proti bolo šesť opozičných a zároveň neprešiel ani návrh, že Fico podmienky nespĺňa.
Vlastimil Pavlikovský a jeho kontakty
Vedel by o tom hovoriť bratislavský krajský sudca Vlastimil Pavlikovský. „Prepáčte, som vyčerpaný,“ povedal pri odchode z výboru. Členov ústavnoprávneho výboru, najmä opozičných, zaujala jeho minulosť. Bol totiž vedúcim kancelárie ministra spravodlivosti Štefana Harabina, kam prišiel ako okresný sudca, no odchádzal z funkcie na krajský súd. Harabina a jeho éru, či to, čo urobil pre súdnictvo, nechcel hodnotiť. Tiež sa dištancoval od „nálepky“ Harabinov človek. „Nikdy som sa tam nespreneveril ideám, ktoré som mal a mám ako sudca,“ dodal Pavlikovský s tým, že počas pôsobenia na ministerstve chcel zlepšiť podmienky súdnictva.
Rovnako musel vysvetľovať svoj vzťah k podnikateľovi Ivanovi Kmotríkovi. „Pána Kmotríka poznám,“ reagoval na otázky Pavlikovský s tým, že je to o generáciu starší človek od neho a nestretáva sa s ním vraj pravidelne. „Nepotrebujem žiadneho silného muža, aby sa ma ujal. Svoje kontakty vysvetľoval aj tým, že sa už stretol s mnohými, aj s poslancom SaS Alojzom Baránikom, pretože stále pôsobí aj ako advokát. „Stretol som sa aj s pápežom Jánom Pavlom II. Je iné stretnúť sa a stretávať sa a kuť pikle,“ dodal sudca. Zároveň vylúčil, že ho na otvorenie Tehelného pola pozval Kmotrík. „Pozval ma kamarát, lístok som si nekúpil,“ odpovedal sudca, no odpovedi na otázku, či to nepovažuje za nenáležité, sa už vyhol. Jasné nebolo z jeho reakcie ani to, či sedel v takzvanom sky-boxe.
Rovnako vyhýbavé boli odpovede aj na kontakty s Kmotríkovým „človekom“ Arpádom Figurom, s ktorým súvisela ďalšia séria otázok, a to kauza sporu o poľovný revír. Podľa denníka SME mal v tejto kauze rozhodovať napriek tomu, že sa v ňom sporia členovia združenia, ktorého členom je aj on sám.
Ďalší kandidáti a ich odpovede
Z odpovedí kandidátov vyplýva, že je im to vlastne jedno, či je voľba kandidátov verejná alebo tajná, hlavne, aby niekoho zvolili. Keďže väčšina z 29 kandidátov sa o zvolenie uchádzala už v predchádzajúcej voľbe, mali aspoň spestrenie pri vypočúvaní.
Radoslava Procházku sa opýtal aj na povinné očkovanie detí a plánovaný návrh, aby nemohli nezaočkované deti chodiť do materskej školy. Procházka upozornil, že sa vyjadrí nepriamo, pretože je to téma, ktorá sa môže v budúcnosti dostať na Ústavný súd. Snažil sa ale voliť slová tak, aby z nich poslanec pochopil jeho názor. Schlosárovi povedal, že dve z jeho detí čaká v pondelok povinné očkovanie. „A ja tam s nimi pôjdem, pretože to považujem za svoju povinnosť. Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová naopak zvolila taktiku neodpovedania vôbec. Očkovanie bolo teda otázkou, ktorá dokázala rozptýliť inak fádny priebeh vypočúvania.
Robert Šorl počas vypočúvania ubezpečoval kandidátov, že manželka jeho kandidatúru podporuje a ich manželstvo túto prípadnú zmenu zvládne.
S výberom nových ústavných sudcov začali poslanci v období, keď je už súd v Košiciach mesiac nefunkčný, pretože ostali na ňom len štyria z deviatich sudcov. Samotní ústavní sudcovia preto otvorene hovoria, že im kolegovia chýbajú.
Priebeh vypočúvania ďalších kandidátov na ústavných sudcov
Edita Pfundtner mala právnu dilemu, keď sa v parlamente hlasovalo o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara. Kandidátka o sebe tvrdí, že je pre ňu samozrejmé pomáhať ľuďom v poskytovaní včasnej a kvalitnej spravodlivosti a verí, že do cieľa dobehne a za svoj výkon sa nebude musieť hanbiť.
Peter Molnár považuje Ústavný súd SR za najvýznamnejší justičný orgán štátu, ktorý má chrániť samotné základy demokratického a právneho štátu a ovplyvňuje aj kvalitu života v krajine. Ústavný súd však má podľa Molnára možno príliš široký katalóg kompetencií.
Soňa Mesiarkinová uviedla, že každý, kto sa stane sudcom Ústavného súdu, musí svoje uvažovanie a pohľad zmeniť a nemožno ani pripustiť, že by ÚS rozhodoval politicky. Alojz Baránik je presvedčený, že Mesiarkinová nie je vhodnou kandidátkou. Zdôvodnil to aj tým, že vo veci mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora nekonala dva a pol roka, neurobila žiaden úkon.
Peter Melicher musel odpovedať aj na otázky jeho podpory pre kandidatúru Štefana Harabina na post predsedu Najvyššieho súdu SR.
Michal Matulník uviedol, že ústavného sudcu musia charakterizovať aktivita, činorodosť a snaha o sústavné zvyšovanie kvalifikácie a že ÚS by mal benefitovať z rôznorodosti právnických povolaní.
Pavol Malich by na Ústavnom súde SR nekládol prílišný dôraz na právny formalizmus a na spory by sa chcel pozerať menej dogmaticky a hľadal by v nich "normálny ľudský rozmer".
Lucia Kurilovská je za registrované partnerstvá a pri adopciách detí pármi rovnakého pohlavia by bola opatrnejšia.
Štefan Kseňák by obmedzil Ústavnému súdu niektoré kompetencie a vyňal by z právomoci ústavného súdu rozhodovať o volebných sťažnostiach.
Eva Kováčechová vyhlásila, že teraz, keď sa ÚS tvorí prakticky nanovo, je šanca, aby sme určili jeho charakter.
Karol Kovács sa pri svojich odpovediach odvolával na Bibliu a uviedol, že Slovensko vychádza z tradičných kresťanských hodnôt.
Kajetán Kičura uistil, že vo svojej praxi sa vždy rozhodoval nestranne a nezávisle a že moderný a aktuálny pojem morálna integrita sa zakladá na výsledkoch jeho práce a nemá sa za čo hanbiť.
Martina Jánošíková nemá problém s otázkou registrovaných partnerstiev a do určitej miery ani s adopciou detí pármi rovnakého pohlavia a myslí si, že by bolo dobré zrýchliť zverejňovanie rozhodnutí ÚS.
Robert Šorl uviedol, že slovenská trestná politika je pri stíhaní postavená na tom, že mnoho vecí sa rieši návrhom na väzbu a počet väzobných stíhaní sa mimoriadne zvýšil, a to nie je v poriadku.
Ján Štiavnický uviedol, že odlišné stanoviská sú mimoriadne dôležitým inštitútom, ktorý podporuje rôznorodosť v právnych názoroch a sú dôležité pre právnu obec a že problémom je komunikácia a málo sa rozprávame už v našich malých komunitách, rodinách a podobne.
Daniela Švecová sa podľa vlastných slov do súčasnosti nestretla s prípadom priamej korupcie a ak by mala možnosť, zúžila by kompetencie Ústavného súdu SR.
Marek Tomašovič si myslí, že môže byť pre Ústavný súd SR prínosom, pretože sa vie vcítiť do názorov druhých ľudí.
Michal Truban si myslí, že Ústavný súd má nedostatok trestných právnikov a že by bol ako trestný sudca pre ÚS prínosom.
Martin Vernarský sa zaoberal problematikou samosprávy a uviedol, že štát je ten, kto sa správa aj v oblasti vnútornej suverenity v prospech obcí.
#