Začiatok 19. storočia bol v Európe poznačený napoleonskými vojnami, ktoré zasiahli aj územie dnešného Slovenska. Hoci sa tu neodohrala žiadna rozhodujúca bitka, v roku 1809 pocítilo tunajšie obyvateľstvo hrôzy vojny. Článok historika Mateja Čapa z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa venuje téme napoleonských vojen v strednej Európe, prináša pohľad na toto obdobie.
Predohra konfliktu
V apríli 1809 vyhlásil rakúsky cisár František I. vojnu francúzskemu cisárovi Napoleonovi. Dôvodom bola snaha získať späť vplyv stratený Bratislavským mierom z roku 1805, ktorý ukončil predchádzajúcu vojenskú konfrontáciu. Rakúske armády zaútočili na francúzskych spojencov - Bavorsko, Talianske kráľovstvo a Varšavské kniežatstvo. Napriek sľubnému začiatku, francúzska Grande Armée rýchlo reagovala a zatlačila rakúske sily až k Viedni. Rakúske jednotky z Talianska sa presunuli do Uhorska, aby podporili hlavnú armádu.
Bratislava v ohrození
Vzhľadom na strategickú polohu Bratislavy a hrozbu, že by sa ustupujúci Rakúšania mohli prepraviť cez Dunaj a postupovať k Viedni, Napoleon nariadil obsadiť pravý breh Dunaja pred Bratislavou. Rakúska strana tu medzitým vybudovala opevnené predmostie. Francúzom sa napriek vytrvalým snahám a ostreľovaniu mesta nepodarilo toto predmostie ovládnuť.
Rozhodnutie inde, dopady lokálne
O osude Rakúskej monarchie sa rozhodlo v bitke pri Wagrame (5. a 6. júla), kde Napoleon porazil hlavné rakúske sily. V noci z 11. na 12. júla bolo podpísané prímerie, na základe ktorého muselo Rakúsko odstúpiť rozsiahle územia, vrátane časti západného Slovenska a Bratislavy.
Okupácia Bratislavy a okolia
- júla obsadili mesto a okolie jednotky IX. zboru Grande Armée, zložené zo saských spojencov Napoleona. Časť vojska bola dislokovaná v okolitých obciach, ako Záhorská Bystrica, Stupava, Malacky a ďalšie. Zabezpečenie vojakov bolo náročné a okupácia trvala viac ako štyri mesiace.
Život v okupovaných Malackách
Obyvatelia Malaciek znášali počas okupácie ťažkosti. Mesto obsadili jednotky pluku saskej ľahkej jazdy Prinz Johann. Dôstojníci boli ubytovaní v kaštieli, vojaci v meste a okolí. Obyvatelia museli vojsko zásobovať potravinami, vínom a krmivom pre kone a dodávať zeleninu pre okupačné sily v Bratislave.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Kontroverzná oslava
- augusta 1809 sa v Malackách konali pompézne oslavy Napoleonových 40. narodenín. Vojenský veliteľ Malaciek požiadal františkánov o bohoslužbu s nemeckou kázňou o Napoleonovi. Páter sa obával zneuctenia sviatku Nanebovzatia Panny Márie, preto kázal o Panne Márii a na záver spomenul aj Napoleona ako jej verného ctiteľa, ktorý vďaka tomu získal trón.
Koniec okupácie a jej následky
V novembri, po podpísaní mierovej zmluvy v Schönbrunne, okupačné jednotky opustili uhorské územie. Pred odchodom Francúzi zničili hrady Devín a Pajštún. Tvrdý Schönbrunnský mier znamenal pre Rakúske cisárstvo ťažké obdobie. Vojna vyčerpala hospodárstvo a v roku 1811 bol vyhlásený štátny bankrot.
Obliehanie Bratislavy v roku 1809: Detaily a dopady
V roku 1809 si Bratislavčania pripomenuli 190. výročie obliehania mesta vojskami Napoleona. Od 1. júna do 13. júla prebiehali boje na pravom brehu Dunaja v Petržalke, ktorých sa zúčastnilo až 40 000 vojakov na oboch stranách. Rakúsky veliteľ, brigádny generál Bianchi, dal Petržalku obohnať valmi. 3. júna francúzske vojsko Petržalku obsadilo.
V noci z 26. na 27. júna spôsobili francúzske vojská značné škody, zhorelo 143 domov, zahynulo mnoho ľudí a materiálne škody prevýšili milión zlatých. Boje sa odohrávali aj v oblasti kostola na brehu Pečenského jazera. Obrana Bratislavy odolala a otvorila brány až po prímerí.
Dnes o obliehaní svedčia delové gule v múroch niektorých bratislavských domov. Udalosti si Bratislavčania pripomínajú na Hlavnom námestí a v Sade Janka Kráľa.
215. výročie obliehania Bratislavy: Hrdinstvo a odpor
V roku 2024 si pripomíname 215. výročie obliehania Bratislavy francúzskym vojskom a odporu obyvateľov. Bratislava sa stala cieľom mnohých významných osôb zo zahraničia a dejiskom udalostí, ktoré ovplyvnili európske dejiny. Medzi ne patrí Bratislavský mier z roku 1805, ktorý ukončil vojnu medzi Napoleonom a Habsburskou monarchiou.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Francúzsky vpád a okupácia
- novembra 1805 získali Francúzi Viedeň a začali prejavovať záujem o Bratislavu. 15. novembra sa objavili traja jazdci v rakúskych uniformách a získali Bratislavský most. Po troch dňoch však odišli. 27. novembra sa Francúzi pokúsili získať mesto, ale boli odrazení. Mesto nebolo pripravené a Francúzi sa valili z oboch brehov Dunaja. Bratislava bola obsadená desiatkami tisíc Francúzov.
Po porážke rakúskej a ruskej armády pri Slavkove, Rakúsko podpísalo prímerie. Bratislava mala ostať pod francúzskou nadvládou. 13. decembra ulice zaplavili francúzski vojaci. Mesto s 25 tisíc obyvateľmi živilo 18 tisíc vojakov. Zásoby sa rýchlo míňali a nemocnice boli preplnené.
Násilie a prosba o pomoc
decembra prechádzalo cez Bratislavu francúzske vojsko so zajatcami. Mešťania sa obrátili na Napoleona so žiadosťou o pomoc. Napoleon privolil a polovicu vojska odvelil z Bratislavy. Prosbou sa zaoberal maršal Davout.
decembra bol v Primaciálnom paláci podpísaný mier. Za francúzsku stranu sa zúčastnil minister zahraničia Talleyrand. Napoleon zmluvu ratifikoval z Viedne. Mesto opúšťalo vojsko, zanechávajúc za sebou straty presahujúce 285 tisíc zlatých.
Rok 1809: Povodeň a obliehanie
Rok 1809 sa pre Bratislavu nezačal dobre. Dunaj sa vylial a zmietol Petržalku. Mnohí obyvatelia prišli o život. Rakúsko vyhlásilo vojnu Francúzsku. 13. mája padla Viedeň. O tri dni neskôr sa Francúzi plavili k Bratislave.
Pri dedinách Aspern a Essling utrpel Napoleon porážku. Predmostie bolo opevňované a chránené generálom Bianchim s 2 500 mužmi. Mesto bránili aj obyvatelia, ktorí sformovali občiansku jednotku s 1 600 mužmi.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
Útok a ostreľovanie
- júna začal útok vojskami pod velením generála Davouta. Ich bojová verva narazila na statočný odpor. Davout sa musel stiahnuť. Nasledoval ďalší pokus s 18 tisíc mužmi. Francúzi sa na druhý breh Dunaja stále mohli iba pozerať. Obrancovia sa presunuli do pevnosti na mieste dnešného sadu Janka Kráľa. Francúzi rozostavali delostrelectvo a začali ostreľovať Bratislavu.
Veľký požiar začal hltať domy obyvateľov. Mnohí utekali do okolitých dedín. Francúzi sa rozhodli prejsť cez Dunaj člnmi, ale neúspešne. Napoleon dal Davoutovi jasne najavo svoju netrpezlivosť. Arcivojvoda Ján opevňoval mesto a viedol jeho obranu. 26.júna Davout varoval arcivojvodu, že ak nekapituluje, mesto bude zničené. Mesto sa nerozhodlo cúvnuť. Do mesta prišiel cisár František II. podporiť obrancov a obyvateľov.
V noci sa začala ničivá prehánka delových palieb. 30. júna prišiel rozkaz od Napoleona k okamžitému útoku. Opäť bez úspechu. Napoleon sa pripravoval na boj, ktorý rozhodne o víťazovi vojny. Začala sa bitka pri Wagrame.
Prímerie a okupácia
Po bitke pri Wagrame bolo podpísané prímerie. Rakúska ríša dala Francúzom nemalé územie, ktorého súčasťou bolo aj naše hlavné mesto. Ulicami mesta sa znovu rozozvučal pochod vojska. Najprv Bratislavu obsadila saská divízia a potom sa pridali Francúzi. Tentokrát však v meste pobudli dlhšie. Napoleon sa v tajnosti vybral na cestu po okupovanom území skontrolovať tamojšie posádky a posúdiť miestnu obranyschopnosť. Zastavil sa aj v Bratislave.
Po svojej kontrole mal ísť na prechádzku na Somársky vrch, odkiaľ si užíval sledovanie výhľadu na mesto. Ďalšou zastávkou mal byť park, v ktorom rozjímal pri hrobe francúzskeho dôstojníka.
Následky a pamiatky
Mnoho ľudí bolo mŕtvych alebo ranených, počet zničených domov presahoval 123 a škody už prevyšovali jeden milión zlatých dukátov. Pri odchode Francúzi zničili hrad Devín.
Obrancovia ukázali svojho silného neochvejného ducha, keď sa postavili tvárou v tvár imperialistickému Francúzsku a bránili svoje mesto.
Na mieste, kde sa Napoleon zastavil, postavili neskôr kamenný stĺp s písmenami N. Q. Napoleon sa pozrel na Bratislavu aj z Petržalky, z miesta, kde sa krátko predtým odohrávali krvavé boje. Zastavil sa na dunajskom brehu pri hrobe francúzskeho dôstojníka.
Bratislavský mier a jeho pripomienky
- novembra 1805 zaútočili traja Francúzi na bratislavský most. Odzbrojili stráž a zajali ju aj s mestským komisárom. O tri dni most opustili. Dunaj pri Bratislave bol v tom čase plný ramien. Z dunajských nánosov sa vytvárali nové ostrovy. Významný bol ostrov medzi Bratislavou a Petržalkou, Mostná niva, kde neskôr vybudovali Sad Janka Kráľa.
V 18. storočí dopravu cez Dunaj vyriešil lietajúci most. Francúzi teda neobsadili most, ale nástupisko a veľký čln s plochým dnom.
Napoleonova taktika a okupácia Bratislavy
Na začiatku stál vpád intervenčných vojsk do revolučného Francúzska. Vo Francúzsku sa vytvorili oddiely dobrovoľníkov. Napoleon majstrovsky vypracoval novú taktiku k dokonalosti. Francúzi rozdrvili Prušiakov. Osamotené Rakúsko v roku 1805 rozpútalo novú vojnu, ale neúspešne. Napoleon takmer bez boja dobyl Viedeň a postúpil do blízkosti Bratislavy.
- novembra sa Francúzi znova objavili v Petržalke a vynútili si prechod do mesta. Bratislavu okupovalo 10 000 vojakov. Do kasární a verejných budov sa Francúzi nepomestili, mešťania ich museli prijať aj vo svojich domoch. O tri dni odtiahli na Moravu, kde sa pri Slavkove odohrala „bitka troch cisárov“.
Počet obyvateľov mesta sa v niekoľkých dňoch takmer zdvojnásobil. Bratislava bola pripravená, nachystala si veľké zásoby, ale toto bolo priveľa.
Bratislavský mier
V Primaciálnom paláci viedol Francúzov diplomat Talleyrand, Rakúšanov knieža Lichtenstein. 26. decembra 1805 podpísali v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca Bratislavský mier. V Bratislave ho pripomína pamätná tabuľa v podjazde Primaciálneho paláca, v Paríži ulica Rue de Presbourg a reliéf na Víťaznom oblúku. Pre Rakúsko znamenal katastrofu.
Francúzska okupácia vyšla mešťanov veľmi draho. Najmä rok 1809 bol mimoriadne nešťastný. V januári ľadové kryhy zatarasili Dunaj. Rieka sa vyliala do mesta i do Petržalky. Rozdrvila lode vytiahnuté na breh. Do ulíc naplavila trámy, odtrhnuté člny, stromy, mŕtve zvieratá, nábytok a veľké kusy ľadu. Zmietla prievoznícky dom aj s obyvateľmi. Na Gréckej nive sa utopilo 150 vykŕmených volov.
Ďalšie boje a bombardovanie
Rakúsko napadlo Francúzsko. Francúzi odpovedali protiútokom. 13. mája kapitulovala Viedeň. 16. mája sa Francúzi pokúsili prejsť cez rieku v člnoch, do Bratislavy sa nedostali. Do mesta prúdili kolóny s ranenými.
júna Francúzi opäť zaútočili. Pod velením maršala Davouta nasadili do boja 14 000 mužov a desiatky diel, ale bez úspechu. Povolali posily, pustili sa do nového útoku, ale museli sa stiahnuť s veľkými stratami. Francúzi postúpili bližšie k Dunaju. Z miesta, kde dnes stojí Makarenkovo gymnázium, začali ponad Aupark ostreľovať mesto. Čoskoro horeli prvé domy. Bratislavčania utekali.
júna sa francúzsky výsadok na piatich veľkých člnoch neúspešne pokúsil o násilný prechod cez Dunaj. 26. júna maršal Davout oznámil, že ak sa mesto okamžite nevzdá, rozstrieľa ho. Sľúbená paľba sa začala ešte tú noc. Trvala takmer celý deň. Prišla nová, znova odmietnutá výzva, nové bombardovanie a potom ďalšie. Horela Kapitulská, Prepoštská, Ventúrska, Dlhá, Klobučnícka a Laurinská ulica. Podhradie vyhorelo úplne, požiare vzplanuli až za mestom na Zelenom trhu. Zhorelo 125 domov.
Bitka národov a bratislavský pluk
- augusta oslávili Francúzi v meste Napoleonovu štyridsiatku. Roku 1812 prekročil Napoleon hranice so šesťstotisícovou armádou do Moskvy. Šestnásteho až devätnásteho októbra 1813 sa odohrala „bitka národov“ pri Lipsku, ktorá sa skončila francúzskou porážkou.
V bitke pri Lipsku bojoval bratislavský pluk zložený prevažne zo Slovákov zverbovaný v troch prevažne slovenských župách: Bratislavskej, Nitrianskej a Trenčianskej. Za svoju udatnosť dostal meno Alexander.
Vojna s Francúzmi stála Bratislavu 2 104 895 dukátov. Rok 1809 sa do dejín Bratislavy zapísal ako veľmi nešťastný.
Rekonštrukcia bojov
V roku 2008 sa boje odohrali trochu inak… Francúzske a rakúske vojská si rozložili svoj stanový tábor v sade Janka Krála pri obchodnom centre Aupark. Už v piatok (27. júla) sa začali prípravy. Ale hlavné boje o obsadenie Bratislavy sa chystali na 28. júla. Počasie prialo, nebolo veľmi horúco.
Tak ako história káže nakoniec rakúske vojská prinútili Napoleonské regimenty k ústupu. Predstavenie bolo úžasné a zanechá stopy.
Petržalka dejiskom bojov
Pred 210 rokmi sa Petržalka stala dejiskom napoleonských vojen. Vďaka Bratislavskému mieru z roku 1805 sa Bratislava zapísala do dejín diplomacie. Už v roku 1809 však Bratislava a jej okolie pocítili hrôzy novej vojny. Napoleonovi ju vyhlásil rakúsky cisár František I.
Hoci sa vojenské operácie z pohľadu Rakúska rozbehli úspešne, Napoleon čoskoro získal prevahu a obsadil Viedeň. Po bitke pri Aspern, neďaleko Viedne, v ktorej sa Napoleonovi nepodarilo prekročiť Dunaj, Francúzom hrozilo, že rakúska armáda arcivojvodu Jána sa pri Bratislave prepraví na ľavý breh Dunaja a spojí sa s hlavnou rakúskou armádou. V súvislosti s tým vzrástol strategický význam dnešnej Petržalky, ktorú v tom čase tvorili ostrovy oddelené dunajskými ramenami. Už v prvej polovici mája sa tu začalo s budovaním opevnení. Za základ bol zvolený ostrov Au, na ktorom sa nachádzal Aupark (dnešný Sad Janka Kráľa). Územie Petržalky, kde vtedy žilo približne 500 obyvateľov, bolo evakuované. Keď sa koncom mája velenia obrany ujal rakúsky generál Vinzenz Ferrerius Bianchi, fortifikačné práce sa zintenzívnili. Napoleon preto rozkázal maršalovi Louisovi-Nicolasovi Davoutovi, aby sa zmocnil pravého brehu Dunaja pred Bratislavou.
Začiatkom júna sa rozpútali poldruha mesiaca trvajúce boje o bratislavské predmostie. 3. júna 5 672 obrancov mesta čelilo veľkej francúzskej presile 18 000 mužov. Hoci Petržalka skončila v plameňoch, Francúzom sa opevnenia dobyť nepodarilo. 14. júna sa odohrala bitka pri Rábe, v ktorej Francúzi porazili arcivojvodu Jána. Ten cez Komárno a Žitný ostrov ustúpil do Bratislavy. Francúzi preto v dňoch 26.-28. júna nepretržite ostreľovali mesto. Vypálili naň okolo 4 000 striel, ktoré si vyžiadali obete na životoch a spôsobili materiálne škody vo výške milión zlatých. Bratislava sa napriek tomu nevzdala. O jej osude bolo rozhodnuté až po Napoleonových víťazstvách pri Wagrame a Znojme. Na základe prímeria sa Bratislava 14. júla vzdala.
Hroby a pamiatky na padlých vojakov
Boje o bratislavské predmostie si vyžiadali značný počet obetí. Mnoho Francúzov, ktorých straty údajne predstavovali až 1 500 mužov, spočinulo na území dnešnej Petržalky. Nachádzalo sa tu, a zrejme i dodnes nachádza, viacero roztrúsených hrobov. Za historickú pamiatku možno označiť dnes už zabudnutý hrob v Elýziu. Pri odstraňovaní opevnení v roku 1809 tu obyvatelia Bratislavy objavili telo neznámeho francúzskeho vojaka. Meštianska milícia ho na mieste pochovala, hrob označila dreveným krížom a starala sa oň až do roku 1848. V 80. rokoch 19. storočia bol hrob opatrený novým krížom. Po vzniku Československa sa hrob dostal do pozornosti predstaviteľov Francúzska. V roku 1922 boli objavené pozostatky štyroch francúzskych vojakov, ktoré boli za prítomnosti francúzskej delegácie slávnostne pochované na mieste už existujúceho hrobu. Kríž bol nahradený pomníkom so slovenským a francúzskym nápisom. V nasledujúcich rokoch ho navštevovali významné francúzske vojenské a politické osobnosti, okrem iných aj maršal Ferdinand Foch. Pomníku sa stalo osudným bombardovanie 16. júna 1944.
Záver
Francúzske vojská sa do Bratislavy dostali dvakrát. Prvý raz to bolo r. 1805, keď tridsaťčlenný jazdecký oddiel obsadil kyvadlový most cez Dunaj a tristo jazdcov a 9 000 pešiakov vpochodovalo do bratislavských ulíc. Podpísali ju 26. decembra 1805 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, za Francúzsko minister zahraničia Charles M. Talleyrand, za Rakúsko knieža Lichtenstein. V r. 1809 už napoleonovskí vojaci narazili na tvrdú obranu mesta. Bratislavu nedobyli, iba ju ostreľovali dvadsiatimi štyrmi delami z petržalského brehu Dunaja, ale delostrelectvo spôsobilo škodu za milión zlatých. Po uzavretí prímeria do mesta vkročil aj samotný Napoleon.
Príbeh Huberta a šumivé víno
Jedným z francúzskych vojakov, ktorí ostali v Bratislave, bol podľa legendy Jean Evangelist Hubert, ktorý sa v lazarete zamiloval do ošetrovateľky Paulíny, oženil sa s ňou a začal vyrábať šumivé víno podľa francúzskych receptúr. V skutočnosti prvú továreň v Európe, v ktorej sa vyrábalo šumivé víno mimo územia Francúzska, založili r. 1825 dvaja bratislavskí mešťania, obchodník Johann Fischer a lekár Michael Schonbauer. Firma sídlila na Krajinskej, dnešnej Radlinskej ulici. Do Serede, kde sa stále vyrábajú kvalitné sekty značky Hubert, sa presťahovala r.
Napoleon a Bratislava v kultúre
Výtvarník a publicista Juraj Hradský sa zaujíma o vojenskú históriu a publikuje o nej v knihách. Albert Marenčin vydal v edícii Bratislava - Pressburg prácu Juraja Hradského NAPOLEON A BRATISLAVA, 1805, 1809. Je to monografia, ktorá zhŕňa historické fakty o tom, ako napoleonské vojny zasiahli Bratislavu, a aký vplyv mala Francúzska revolúcia a Napoleonova armáda na naše územie. Kniha vyšla aj ako pripomienka 200. výročia podpísania Bratislavského mieru v decembri 1805 po bitke pri Slavkove. Juraj Hradský je členom Československej napoleonskej spoločnosti a Medzinárodnej napoleonskej spoločnosti.
Uhorskí jakobíni a Napoleon
Po odhalení a zlikvidovaní sprisahania uhorských jakobínov a po vstupe Rakúska do vojny s revolučným Francúzskom nastalo v krajine otvorené presadzovanie konzervatívnych, protiosvietenských myšlienok. František II. nebol úspešný v ťažení proti Napoleonovi. Rakúske vojská bojovali spolu s ruskými v severnom Taliansku, ale pre nezhody medzi ruským cárom a Františkom II. ruské vojská z bojiska ustúpili. Roku 1805 sa František v boji s Napoleonom spojil s Anglickom a Ruskom. Ani táto vojna nebola úspešná a Napoleon obsadil Viedeň a časť západného Slovenska spolu s Bratislavou a Trnavou. Napoleon svojich protivníkov pri Slavkove. 26. decembra v Bratislave v Primaciálnom paláci podpísal francúzsky minister zahraničia Charles Maurice Talleyrand s Rakúskom Bratislavský mier. Vojny s Napoleonom znamenali aj koniec Svätej ríše nemeckého národa. sa musel vzdať titulu nemeckého cisára, súčastne však založil rakúske cisárstvo a tým sa zmenil František II. ako nemecký cisár zmenil na Františka I. Roku 1809 cisár František opäť vstúpil do vojny proti Napoleonovi, ale bol porazený. Francúzske vojsko opäť obsadilo Viedeň, časť západného Slovenska a obliehalo Bratislavu, ktorú ostreľovalo z pravého brehu Dunaja. Počas obliehania vyhodili do vzduchu francúzske vojská hrad Devín. ktorý z neopatrnosti zapálili ubytované rakúske posádky, úplne vyhorel a požiar zničil aj celé podhradie. Po prehratých vojnách bol cisár František nútený stať sa Napoleonovým spojencom a dať mu za manželku svoju dcéru Máriu Lujzu. Po neúspešnom Napoleonovom ťažení v Rusku roku 1812 sa František pripojil k protinapoleonskej koalícii. Po definitívnej Napoleonovej porážke zasadal vo Viedni mierový kongres, na ktorom hralo Rakúsko a jeho kancelár knieža Klemens Lothar Metternich vedúcu úlohu. Hlavnou myšlienkou Viedenského kongresu 1815 bolo zabrániť revolúcii, nepokojom a stabilizovať Európu. Na stabilitou mali bdieť veľmoci protinapoleonskej koalície: Svätá aliancia. Šľachta sa pokúsila reštaurovať svoje staré poriadky a upevniť svoje postavenie. kancelár Metternich nastolil v rakúsku centralistický režim a v politickej oblasti prevládal v krajine konzervativizmus. Bratislava bola na začiatku storočia najväčším mestom na Slovensku a mala 30 tisíc obyvateľov. 1818 prvý parník na Dunaji vplával do bratislavského prístavu. prvá konská železnica v Uhorsku postavená v rokoch 1838-1846 viedla z Bratislavy do Trnavy. Krajina za najvyspelejšími krajinami Európy viditeľne zaostávala. Hlavná príčina zaostávania spočívala v platnosti feudálneho systému, ktorý brzdil vývoj v krajine. Feudálna závislosť bránila rozvoju priemyselnej výroby. začal úpadok ťažby drahých kovov a medi. Na Slovensku sa rozvíjala tradičná výroba: pradenie a výroba plátna. sa vzbúrili poddaní na Záhorí . Rok 1830 bol veľmi neúrodný a nastal hlad. Zeman Ján Tašnády v Zemplíne začal organizovať roľníkov, ktorí si založili Hornouhorskú sedliacku konfederáciu a začali pripravovať povstanie. Bezprostredným podnetom sa stala cholerová epidémia a preto povstanie vošlo do dejín ako cholerové povstanie. Vrchnosť začala robiť hygienické opatrenia: dezinfikovali sa studne, roľníkom prikázali užívať lieky a kopať hromadné hroby, no nedôvera a nenávisť voči feudálnym pánom vzbudila podozrenie, že páni chcú chudobný ľud otráviť. Povstanie vypuklo koncom júla 1831 v Zemplíne a zmenilo sa na drancovanie, vyháňanie zemepánov z domov, týranie a vraždenie. Vojenské jednotky povstanie potlačili. Na šibeniciach skončilo 119 povstalcov. Spoločenská apolitická situácia v krajine postupne smerovala k sociálnej i národnej revolúcii.