Chov sliepok je obľúbená činnosť mnohých ľudí, ktorí túžia po čerstvých vajíčkach z vlastného chovu. Medzi množstvom plemien sliepok, ktoré sú k dispozícii, majú svoje osobitné miesto aj francúzske plemená. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o niektorých z nich, vrátane ich charakteristík, výhod a vhodnosti pre rôzne chovateľské podmienky.
Bredy: Odolné a nenáročné plemeno
Bredy, známe aj ako La Bresse de Bredy, sú staršie mäsové plemeno pochádzajúce z Francúzska. Hoci dnes patria medzi vzácnejšie plemená, medzi skúsenými chovateľmi si stále udržujú dobré meno. Ich prednosti spočívajú v rýchlom raste, šťavnatom mäse, pokojnej povahe a možnosti domáceho výkrmu bez veľkých nákladov.
Vhodné pre domáci chov
Bredy sú ideálne pre domáci výkrm a tradičné chovy s vlastnou produkciou. Znáška nie je ich hlavnou prednosťou, ale pre domácu spotrebu je postačujúca. Tieto sliepky sú ťažké a nelietavé, s nízkou pohyblivosťou, čo znamená, že nie je potrebné ich nijako ohradzovať.
Kvokavosť a odolnosť
Kvokavosť u plemena Bredy je mierna až dobrá. Niektoré sliepky rady kvokajú a dobre vysedia mláďatá, ak sú ponechané v prirodzenom režime. Bredy sú odolné voči zime aj teplu, pokiaľ majú kvalitné krmivo a suchý prístrešok. V zime potrebujú sucho a bezprievanové miesto.
Lafleška: Starobylé plemeno s výnimočným hrebeňom
Lafleška (franc. La Flèche) je starobylé francúzske plemeno sliepky, ktoré pochádza z oblasti La Flèche v departemente Sarthe. Pôvodne bola Lafleška vyšľachtená ako mäsové plemeno, no dnes sa chová aj pre vajcia a vďaka svojmu vzhľadu patrí medzi výstavné kuriozity.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Nelietavé a nenáročné
Laflešky sú ťažšie plemeno, a teda nelietajú takmer vôbec. Kvokavosť je u nich nízka - plemeno sa nevyznačuje materským inštinktom. Ak sa rozhodnete pre liahnutie, odporúča sa použiť liaheň alebo sliepku s vyššou kvokavosťou.
Odolnosť voči podnebiu
Laflešky dobre znášajú teplé aj mierne chladné podnebie, no potrebujú suché a čisté prostredie. Ich výnimočný hrebeň môže v zime omŕzať, preto je dôležité zabezpečiť bezprievanový, suchý kurník.
Maranska: Sliepka s tmavohnedými vajcami
Maranska (francúzsky Poules de Marans) je unikátne plemeno sliepky pochádzajúce z pobrežného mesta Marans v západnom Francúzsku. Jej najväčšou zvláštnosťou a zároveň výhodou sú výrazne tmavohnedé vajcia, ktoré patria medzi najtmavšie medzi všetkými plemenami. Ich farba môže variovať od tmavého bronzu po takmer čokoládovú až mahagónovú. Maransky pochádzajú z juhozápadného Francúzska z okolia mesta Marans, kde boli vyšľachtené na prelome 19. a 20. storočia.
Zimná znáška a odolnosť voči chladu
Nie všetky sliepky reagujú na zimu rovnako. Kým niektoré s príchodom mrazov prerušia znášku a potrebujú teplejší kurník, iné sa aj pri mínusových teplotách správajú, akoby sa nič nedialo. Niektoré plemená majú navyše geneticky lepšie prispôsobený hormonálny cyklus, takže ich znáška sa v zime úplne nezastaví. Niektoré sliepky zimu prežívajú bez ujmy a znášajú vajcia aj v mraze.
Faktory ovplyvňujúce zimovzdornosť
Aj keď genetika zohráva dôležitú úlohu, skutočná odolnosť sliepky voči zime závisí od viacerých faktorov. Najväčšou výhodou je husté, priliehavé perie s bohatou podsadou, ktoré vytvára prirodzenú izolačnú vrstvu. Telo týchto sliepok býva kompaktnejšie a svalnatejšie, vďaka čomu si dokážu lepšie udržať teplo. Svoje robí aj povaha. Pokojné, vyrovnané sliepky lepšie znášajú dlhé zimné obdobie a sú menej náchylné na stres, ktorý môže znížiť znášku.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Plemená odolné voči zime
Medzi najspoľahlivejšie patria Chantecler, Orpingtonka, Wyandotka, Plymutka či Australorpka - všetky majú husté perie, menší hrebienok a pevnú stavbu tela, vďaka čomu odolávajú vetru aj chladu.
Základná podpora v zime
Ani najodolnejšie plemená nezvládnu zimu bez základnej podpory. Kľúčom je sucho, pokoj a výživa, ktorá podporí tvorbu peria aj udržanie telesného tepla. Sliepky by mali mať stále prístup k čerstvej vode bez ľadu - najlepšie v nádobe umiestnenej nad úrovňou zeme, aby nezamŕzala tak rýchlo. Zimovzdorné plemená si síce poradia aj bez kúrenia, no ocenia chránené miesto na noc a minimum prievanu.
Chov sliepok pre začiatočníkov
Ak s chovom len začínate, nie je nutné hneď hľadať „arktické“ plemeno. Väčšine bežných nosníc úplne postačí, ak sú zdravé, dobre operené a majú k dispozícii suchý, vetraný, no zároveň chránený kurník. Skúsení chovatelia odporúčajú vytvoriť vyvážený kŕdeľ - kombinovať robustné, spoľahlivé znášačky ako Orpingtonku, Australorpku či Bielefeldku s odolnými výbehovými typmi, napríklad Wyandotkou, Plymutkou alebo švédskou kvetovanou sliepkou.
Koľko sliepok chovať?
V závislosti od plemena sliepok a podmienok chovu, sliepky znášajú v priemere 180 až 220 vajec ročne. Aby ste štvorčlennej rodine poskytli dostatok vajec z vlastného chovu sliepok, mali by ste na záhrade chovať najmenej tri až štyri sliepky.
Priestorové požiadavky
Pre tri malé kuriatka v záhrade by ste mali počítať 1,5 x 1,5 metra na kuriatko. Pre najmenší možný kŕdeľ sliepok preto potrebujete plochu asi päť metrov štvorcových. Vaše sliepky majú úžitok z každého štvorcového metra navyše - čo sa odráža aj na počte vajíčok.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky
Chov bez kohúta
Sliepky kladú vajcia s kohútom, aj bez neho. V obytnej štvrti sa dokonca odporúča chov sliepok bez kohúta, aby sa predišlo problémom so susedmi. Pri chove sliepok preberá vodcovskú pozíciu kohúta tá najdominantnejšia sliepka.
Vhodné plemená pre začiatočníkov
Nie všetky plemená sliepok sú rovnako vhodné pre začiatočníkov alebo na chov v súkromnej záhrade. Mnohé z týchto plemien sliepok sú aj ako trpasličie verzie, ktoré majú spravidla rovnaké vlastnosti ako ich väčší príbuzní. Takéto trpasličie sliepky sa odporúčajú najmä vtedy, ak máte málo miesta v záhrade.
Krmivo pre sliepky
Základom pre chov sliepok by malo byť vysokokvalitné krmivo pre sliepky. Odporúčajú sa hotové zmesi obilia a šrotu. Sliepky sa vo voľnom výbehu ďalej živia bobuľami, červami, slimákmi a hmyzom, ktorý pri výbehu ulovia. Pre zdravé trávenie potrebujú kurčatá aj vápenný grit a takzvané „žalúdočné kamienky“. V mnohých kompletných kŕmnych zmesiach je už grit obsiahnutý. Pri pŕchnutí (výmena peria) a v zime, potrebujú sliepky stravu bohatú na energiu a bielkoviny. Počas tejto doby sa odporúčajú aj ďalšie vitamíny a minerály.
Kde kúpiť sliepky?
Zviera by ste si nemali kúpiť „za výhodnú cenu“ na trhu alebo na internete. Vo väčšine prípadov pri takýchto „zľavách“ ide o krížencov, pri ktorých nemôžete vedieť, do akej miery sú vhodní na chov v záhrade, koľko vajec ročne znesú a či budú zdravé. Tomuto riziku sa môžete vyhnúť zakúpením osvedčených rodokmeňových sliepok od chovateľa. Adresy chovateľov sliepok vo Vašom okolí nájdete na regionálnych stránkach chovateľov alebo na stránke szch.sk (Slovenský zväz chovateľov) v sekcii „Kluby chovateľov hydiny“.
Chov sliepok v obytnej štvrti
V Nemecku je súkromný chov sliepok v obytných štvrtiach všeobecne povolený. Obce majú však právo zakázať chov sliepok v určitých obytných štvrtiach. Pred zakúpením vlastného kŕdeľu sliepok by ste sa mali informovať o predpisoch na príslušnom orgáne v mieste Vášho bydliska. Okrem toho musíte chov sliepok nahlásiť na úrade.
Zimné podmienky pre sliepky
Aby sliepky znášali vajcia, potrebujú asi 16 hodín denného svetla. To je problémom najmä vtedy, keď sa v zime dni skracujú. Tento problém však môžete vyriešiť inštaláciou žiarovky do kurína. Je dôležité, aby žiarovka bola dostatočne jasná a kurín dostatočne veľký na to, aby sa sliepky mohli vo vnútri dobre pohybovať. Len málo sliepok má rado vlhké a chladné počasie, a preto radšej počas zimy zostávajú v kuríne alebo pod zakrytým otvoreným priestorom.
Ako rozpoznať chorú sliepku?
Vypĺznuté miesta, hnačka, schudnutie, letargia, odmietanie krmiva alebo neschopnosť znášať vajcia - to všetko môžu byť príznaky toho, že je Vaša sliepka chorá. V takom prípade by ste sa mali obrátiť na odborníka, napríklad chovateľa hydiny vo Vašej blízkosti. Prípadne môžete sliepku odniesť k veterinárovi. Riziko, že jedna z Vašich sliepok dostane jednu z vyššie spomenutých chorôb, je možné výrazne znížiť vyváženou stravou, dobrými podmienkami chovu a predovšetkým správnou hygienou kurína. Ak majú zvieratá dostatok priestoru na výbeh, ak nie je chovaných veľa sliepok v úzkom priestore, a tiež kurín je pravidelne čistený, choroby a parazity sa vyskytujú len zriedkavo.
Hygiena v kuríne
Hygienický chov sliepok neznamená len každý deň pozbierať vajcia, ale denne by ste mali vyčistiť misku na vodu a krmivo, naplniť ju čerstvou vodou, vymeniť podstielku a v prípade potreby vyčistiť zem pod podstielkou.
Ďalšie plemená sliepok
Okrem vyššie uvedených plemien existuje mnoho ďalších, ktoré sú obľúbené medzi chovateľmi:
- Frízska sliepka (Friese hoen): Jedno z najstarších európskych plemien sliepok, pochádzajúce z Frízska.
- Rýnska sliepka: Staré nemecké plemeno, ktoré sa vyznačuje krásnym vzhľadom a výbornou úžitkovosťou.
- Velsumka: Atraktívne, stredne veľké plemeno sliepky pochádzajúce z Holandska, ktoré si získalo popularitu pre svoju znášku tmavohnedých vajec a nenáročný chov.
- Minorka: Elegantné a nenáročné stredomorské plemeno s pôvodom na španielskom ostrove Menorca.
- Onagadori: Tradičné japonské okrasné plemeno sliepky, známe po celom svete vďaka svojmu extrémne dlhému chvostu.
- Vorwerk: Stredne veľké nemecké plemeno kury domácej, ktoré vzniklo začiatkom 20. storočia krížením niekoľkých plemien.
- Wyandotka: Staré americké plemeno kury domácej, vyšľachtené na konci 19. storočia s cieľom získať výkonnú sliepku s dobrou znáškou, kvalitným mäsom a atraktívnym vzhľadom.
- Vlaška: Staré talianske plemeno sliepky, známe najmä svojou živosťou, výbornou znáškou a nenáročnosťou.
- Šumavanka: Tradičné české úžitkové plemeno sliepky, vyšľachtené na území južných Čiech.
- Leghorn: Doslova majsterkou v znáške bielych vajec. Leghornka je pôvodom z Talianska. Do sveta sa vyslovene "rozniesla" počas 19. storočia.
- Cream Legbar: Cream Legbar plemeno má takmer storočnú históriu. Vzniklo účelovým krížením sliepok Araukana, Leghorn a Barred rock v Anglicku. Cream Legbar sa pýši znáškou modrozelených až svetlozelených vajíčok.
Vajíčka s farebnou škrupinou
Ak chcete mať škatuľky plné farebných vajíčok, stavte na plemená, ktoré znášajú vajíčka s farebnou škrupinou. Vajíčka môžu mať farby ako tmavohnedá, zelená, modrá, olivovozelená, biela, tyrkysová a niektoré sú dokonca doružova.
Plemená a farby vajíčok
- Marans: Tmavohnedá škrupina vajíčka akoby vyvarená v cibuľovej šupke.
- Araucana: Sfarbenie škrupiny vajíčka od zelenomodrej až po tyrkysovú.
- Cream Legbar: Znáša vajíčka s jemne zelenou až po olivovo sfarbenú škrupinu.