Francúzske filmy z roku 1983: Prehľad a zaujímavosti

Rate this post

Rok 1983 priniesol do francúzskej kinematografie pestrú paletu filmov, od bláznivých komédií až po kriminálne drámy. Tento článok ponúka pohľad na niektoré z najzaujímavejších titulov tohto roka, pričom sa zameriava na ich dej, herecké obsadenie a celkový prínos.

Komédie, ktoré rozosmejú

Francúzsko je známe svojou komediálnou tvorbou a rok 1983 nebol výnimkou. Diváci sa mohli tešiť na bláznivé príbehy plné humoru a situačných gagov.

  • Četník a mimozemšťania: Roztržitý policajný dôstojník Cruchot (Louis de Funès) sa tentokrát musí popasovať s mimozemšťanmi, ktorí majú ľudskú podobu. Jediný spôsob, ako ich rozoznať, je, že pijú olej a pohonné látky, a keď si na nich človek poklope, znejú ako z prázdnej plechovice. Táto komédia je ďalším pokračovaním populárnej série o četníkoch zo Saint Tropez.
  • Kopyto: Francúzska komédia Kopyto vsadila na osvedčený model dvojice Pierre Richard ako nenapraviteľný smoliar a Gérard Depardieu, ktorý nad ním musí držať ochrannú ruku, pretože mu nič iné nezostáva.
  • Bláznivá komédia s Pierrom Richardom: Pierre Richard opäť exceluje v komédii, ktorá ukazuje, ako vyvolať paniku aj tam, kde by ste ju vôbec nečakali.
  • Lakomec: Charles Boulin je lakomec k pohľadaniu, ktorý sa len veľmi nerád lúči so svojimi peniazmi. Jeho žena by si však rada dopriala občas trochu luxusu, a tak sa Charles nakoniec rozhodne, že ju prekvapí a zabezpečí im k výročiu dom na vidieku.
  • Pierre je vrchným pokladníkom v hoteli vo Vichy: Pierre je taký bojko, plachý a nesmelý, že nedokáže nikomu povedať nie. Keď sa však jedného dňa zrazí s Agnes, Pierre sa do nej vášnivo zaľúbi. A nič mu nestojí v ceste, aby ju nasledoval do Nice.
  • Pierre Richard stelesňuje: nie príliš úspešného a rovnako tak málo zamestnaného herca Grégoira Lecomta, ktorý sa živí v reklamách na psie konzervy, má malú rolu v predstavení divadelnej kaviarne a jeho jedinou vášňou sú krásne ženy.

Kriminálne filmy a drámy so silným príbehom

Rok 1983 priniesol aj filmy s vážnejšou tematikou, ktoré sa zaoberali zločinom, spravodlivosťou a morálnymi dilemami.

  • Marseillský vyšetrujúci sudca: Kriminálny film francúzskej produkcie je ďalším zo série diel, v ktorých pracovníci polície a justície bojujú (väčšinou nie príliš úspešne) s organizovaným zločinom. Marseillský vyšetrujúci sudca Muller je pevne rozhodnutý skoncovať s mafiou, ktorá v známom prístavnom meste distribuuje heroín. V spolupráci s komisárom protinarkotického oddelenia zhromažďuje dôkazy, umožňujúce mu zakročiť proti jednému z miestnych šéfov podsvetia. Vo svojom boji ale zostávajú obaja muži osamotení. Príbeh inšpirovali skutočné udalosti z roku 1981, kedy bol v Marseille zavraždený sudca Michel. Film tieto udalosti tlmočí bez zbytočnej štylizácie, akoby reportážnym spôsobom. Sústreďuje sa na psychologický portrét hlavného hrdinu, impulzívneho človeka plne oddaného spravodlivosti, ktorý na dosiahnutie svojho cieľa používa pri pátraní pomerne netradičné metódy.
  • Svedok: Claude Miller obsadil Lina Venturu do roly Jeana Valjeana v Bedároch. Známe dielo Victora Huga v roku 1982 preniesol do filmovej podoby Robert Hossein a Lino Ventura sa zhostil roly, ktorú predtým vytvoril jeho veľký herecký vzor Jean Gabin.

Lino Ventura: Ikona francúzskeho filmu

Herec Lino Ventura, hoci mal talianske korene, sa stal ikonou francúzskeho filmu. Nakrútil tu väčšinu zo sedemdesiatich filmov, v ktorých hral. Stvárňoval policajtov aj gangstrov, takmer vždy však išlo o tvrdých a nekompromisných chlapov. V protiklade s prototypom svojho filmového hrdinu žil herec pokojným rodinným životom.

Angiolino Giuseppe Pasquale Ventura sa narodil 14. júla 1919 v talianskej Parme, kde žili spoločne s matkou do jeho ôsmich rokov. Potom sa presťahovali do Paríža. Pracoval od mladosti ako pomocný účtovník v cestovnej kancelárii. Neskôr sa tu zoznámil so svojou manželkou Odette Le Conte. Mesiac po svadbe, ktorá sa konala 8. januára 1942, dostal povolávací rozkaz.

Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky

Po vojne, keď si jeho manželka založila spoločnosť na výrobu detských odevov, Lino Ventura pracoval ako jej obchodný zástupca. Začal sa venovať zápaseniu vo voľnom štýle. V roku 1950 získal vo švajčiarskom Lausanne titul majstra Európy v strednej váhe. Pri jednom zo zápasov mu súper zlomil nohu tak nešťastne, že ju mal o centimeter kratšiu a s vrcholovým športom musel skončiť. Venoval sa manažovaniu a organizovaniu zápasov.

Režisér Jacques Becker hľadal do svojho filmu Nesiahajte na prachy! (1954) niekoho, kto hovorí po francúzsky aj po taliansky. Cez priateľa dostal tip na Lina Venturu, ktorý mu nielen vyhovoval svojím vzhľadom, ale aj pri skúške podal presvedčivý výkon. V hlavných úlohách mali hrať v tom čase slávny Jean Gabin a jeho kolegyňa Jeanne Moreau, ktorej prisľúbili honorár 750.000 frankov. Lino Ventura mal dostať 100.000 - a keďže sa mu do nakrúcania nechcelo, aby mal od filmárov pokoj, vypýtal si rovný milión.

Už o rok nasledoval film Henriho Decoina Keď je v Paríži noc opäť s Gabinom v hlavnej úlohe. V roku 1958 získal Lino Ventura prvú hlavnú rolu v špionážnom filme Zdraví vás Gorila (Bernard Borderie) a hoci sa pripravovali ďalšie pokračovania, herec v nich odmietol hrať. Ventura bol známy tým, že odmietol niekoľko veľkých hereckých príležitostí, v ktorých potom zažiarili jeho kolegovia.

Spolu so Jeanom Paulom Belmondom a Bernardom Blierom si Lino Ventura zahral vo filme Stotisíc dolárov na slnku (Henri Verneuil, 1964). V roku 1967 sa pred kamerou stretol s Alainom Delonom v snímke Dobrodruhovia (Robert Enrico). V komédii Dotieravý chlap (Edouard Molinaro, 1973) si Ventura zahral profesionálneho vraha, ktorému bráni vo výkone akcie neurotický sused z hotelovej izby v podaní belgického speváka a herca Jacquesa Brela.

Lino Ventura odmietal hrať v politických filmoch a vyhýbal sa erotickým scénam. Mali s manželkou štyri deti, syna Laurenta a dcéry Milenu, Lindu a Cléliu. Prezident Jacques Chirac mu venoval Rad Čestnej Légie, ktorý však prevzala jeho manželka. Bol milovníkom dobrého jedla, ale aj histórie a kultúrnych pamiatok. Pravidelne cvičil a športoval. Napriek tomu, že sa udržiaval v skvelej fyzickej kondícii, Lino Ventura náhle zomrel 22. septembra 1987 v Saint-Cloud na infarkt myokardu. Bol známy striedmym herectvom bez veľkých giest a zvyšovania hlasu. "Keď hrám, hovorím ako v živote. A v živote nekričím."

Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky

Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky