Storočná vojna (1337 - 1453) bola pre Francúzsko obdobím hlbokých zmien a transformácií. Po jej skončení sa krajina musela vyrovnať s rozsiahlymi škodami, demografickými stratami a politickou nestabilitou. Nasledujúce obdobie bolo charakteristické snahou o obnovu, posilnenie kráľovskej moci a definovanie nového postavenia Francúzska v Európe.
Obnova a konsolidácia
Po Storočnej vojne sa Francúzsko ocitlo v zúfalom stave. Ekonomika bola zničená, poľnohospodárstvo upadalo a rozsiahle územia boli spustošené. Navyše, krajina bola oslabená vnútornými konfliktmi a mocou regionálnych šľachticov. Obnova a konsolidácia sa tak stali prioritnými cieľmi francúzskych panovníkov.
Posilnenie kráľovskej moci
Rozhodný úspech pri zjednocovaní krajiny dosiahol francúzsky kráľ Ľudovít XI. (1461 - 1483). Ľudový odpor, utvorenie žoldnierskeho vojska a zavedenie pravidelnej dane od hlavy, tzv. taille (táj), po úspešnom skončení 100-ročnej vojny upevnili vo Francúzsku kráľovskú moc, ktorá nadobúdala črty absolutizmu. Koncom 15. storočia vznikla vo Francúzsku centralizovaná feudálna monarchia, a tak sa stalo jednotným národným štátom. Kým bolo Francúzsko stavovskou monarchiou, fungovali tu tri generálne stavy: šľachta, duchovenstvo a meštianstvo.
Kľúčovým prvkom tohto procesu bolo posilnenie kráľovskej armády. Vytvorením stáleho žoldnierskeho vojska sa králi zbavili závislosti na feudálnych milíciách a získali nástroj na presadzovanie svojej vôle v celej krajine. Zavedenie dane taille umožnilo kráľovskej pokladnici získať stabilný príjem, ktorý bol nevyhnutný pre financovanie armády a štátnej správy.
Náboženské konflikty a hugenotské vojny
Medzitým začalo do Francúzska prenikať luteránstvo; bolo to ešte za vlády Františka I., ktorému sa to podarilo potlačiť. Veľký ohlas vo Francúzsku však mal kalvinizmus, s ktorým sa spája meno Henricha Navarského z rodu Bourbonovcov, ktorý sa stal vodcom prívržencov kalvinizmu vo Francúzsku (nazývali sa hugenoti). Proti hugenotom sa postavil mocný vojvodský rod katolíckych Guisovcov. V rokoch 1562-1598 sa odohralo 8 hugenotských vojen, v ktorých bojovali hugenoti proti katolíkom. Henrich Navarský chcel ukončiť tieto spory, a preto sa rozhodol oženiť s Margarétou Medicejskou, ktorá bola kresťankou. 23. augusta 1572 sa odohrala tzv. bartolomejská noc, kedy boli povraždení hugenoti účastní na svadbe (dala ich zavraždiť Margarétina matka Katarína Medicejská). Po zavraždení kráľa nastúpil na francúzsky trón Henrich Navarský ako Henrich IV. Prestúpil na katolícku vieru, ale vydal tzv. nantský tolerančný edikt, ktorým sa stali hugenoti slobodní a skončili sa vnútorné náboženské spory medzi nimi a katolíkmi.
Prečítajte si tiež: Klasický recept: Francúzske zemiaky
Tieto vojny oslabovali krajinu a bránili jej v plnom rozvoji. Nantský edikt síce priniesol dočasný mier, ale náboženské napätie zostávalo v spoločnosti prítomné.
Absolutizmus a Ľudovít XIV.
Francúzsky absolutizmus dosiahol vrchol za vlády Ľudovíta XIV. (1643 - 1715). Po smrti Ľudovíta XIII. sa dostáva na trón jeho 5-ročný syn Ľudovít XIV. Počas jeho maloletosti sa regentkou stala jeho matka Anna Rakúska a prvý ministrom kardinál Mazarin. Keď Ľudovít dosiahol vek 18 rokov, stal sa právoplatným kráľom. Jeho predstavu o svojom postavení a moci v štáte najlepšie dokladá jeho výrok: „Štát som ja!“ Cítil sa natoľko silný, že sa označil za kráľa, okolo ktorého sa točí všetko dianie vo Francúzsku, volali ho Kráľ Slnko (Roi Soleil). Už od začiatku svojho vládnutia vyžadoval od každého bezpodmienečnú poslušnosť, kráľovská rada a kancelár nemohli nič vydať ani prijať bez jeho súhlasu. Ľudovít sa z úradu snažil odsúvať vysokú šľachtu a nahradzovať ju veľmi schopnými a lojálnymi ministrami predovšetkým zo strednej vrstvy. Podporu nachádzal v prepracovanom policajnom aparáte, v žoldnierskej armáde a v katolíckej cirkvi (hugenotov sa snažil likvidovať, zrušil Nantský edikt). Počas svojej vlády stabilizoval vnútornú i zahraničnú politiku a vytvoril z Francúzska európsku veľmoc.
Hospodárstvo: K stabilizácii vnútroštátnej situácie výrazne prispela na tie časy pokroková ekonomická teória merkantilizmus. Autorom bol Ľudovítov minister financií Jean Baptiste Colbert. Podľa neho základom bohatstva štátu má byť jeho nerastné bohatstvo, presnejšie zisky z ložísk drahých kovov. Akýkoľvek dovoz drahých kovov bol zakázaný. Zároveň bolo uvalené vysoké clo na výrobky vyvážané do zahraničia. Ľudovít na jeho podnet podporoval rozvoj remesiel a manufaktúr, čím zabránil, aby kvalifikovaní remeselníci odchádzali do cudziny. Zároveň do krajiny povolával zahraničných odborníkov, ktorým poskytoval výhody.
Kultúra: Kráľ Slnko svoj záujem sústredil aj na vedu a kultúru. Povolával zahraničných vedcov a umelcov (hlavne z Talianska).
Francúzsko v 18. storočí a Veľká francúzska revolúcia
Absolutizmus sa vo Francúzsku udržal aj v 18. storočí. Vo svojej politike ho presadzoval aj Ľudovít XVI. Všetko sa začalo vo februári 1789 voľbami do generálnych stavov. Šľachta a duchovenstvo mali časté konflikty s tretím stavom (buržoázia - podnikatelia, majitelia veľkých tovární, manufaktúr, bankári a bohatí mešťania). Keď bola situácia vážna, 5. mája 1789 zvolal kráľ po viac ako 100 rokoch zasadanie generálnych stavov. Zasadanie sa konalo vo Versailles a cieľom kráľa bolo zdaniť jednotlivé stavy. To však samozrejme museli stavy odhlasovať. A tu vznikol problém, pretože každý stav mal jeden hlas, tým pádom by tretí stav nič nezmohol. Preto mešťania žiadali hlasovanie typu 1 hlas - 1 človek.
Prečítajte si tiež: Slovenská klasika: Francúzske zemiaky
Architektúra a umenie
Normanský vplyv sa prejavil aj v architektúre. Cirkevné stavby spolu s hradmi prezentujú typické príklady tzv. anglo-normandskej architektúry, ktorá vychádzala z pôvodného románskeho slohu, ktorým sa budovali cirkevné stavby v Normandii. Medzi prvé chrámy na Britských ostrovoch, budované novým štýlom patria katedrály a kláštorné kostoly napr. v Ely, Norwichi a Peterborough, Tewkesbury, Chesteri a Gloucesteri. Na nich sa už prejavujú anglické osobitosti v podobe masívneho, dôstojného vzhľadu chrámov s dlhým chórom a využitím mohutných stĺpov v interiéri, pri čom dostatočná výška stien bola zabezpečená arkádovými galériami. Aj gotická architektúra sa na Britské ostrovy dostala z Francúzska. Zatiaľ čo na jej začiatku dominovali budovy katedrál a kláštorných kostolov, vo vrcholnom období sa stavali aj hradné paláce, mestské a verejné budovy. Medzi ranogotické stavby patria katedrály v Canterbury, Linocolne, Yorku a časti stavieb chrámov v Salibury a Wells. Z mladšieho obdobia tzv. dekoratívneho štýlu pochádzajú chrámy v Bristole a Exeteri a Ely. Na Britských ostrovoch sa katedrály v druhej polovici 14. a v 15. storočí budovali v tzv. penpendikulárnom štýle s vejárovou klenbou. Medzi najkrajšie ukážky patrí budova King´s Colledge v Cambridge a kaplnka sv.
Prečítajte si tiež: Zdravé francúzske zemiaky