Princíp exponenciálneho rastu je známy predovšetkým z oblasti financií, kde sa prejavuje ako zložené úročenie. Albert Einstein ho dokonca označil za ôsmy div sveta. Avšak, s týmto fenoménom sa stretávame vo všetkých oblastiach objektívnej reality, vrátane biosféry. Skúmaním prejavov exponenciálneho rastu v tejto sfére sa zaoberal profesor emeritus Dr.
Exponenciálny rast v prírode: Príklad s baktériami
Baktérie, ako jednobunkové organizmy, sa množia delením. Jedna baktéria sa rozdelí na dve, tie dve na štyri, štyri na osem, osem na šestnásť a tak ďalej. Predstavme si baktérie, ktoré sa delia každú minútu. Ak vložíme jednu takúto baktériu do prázdnej fľaše o 11:00 predpoludním a pozorujeme, zistíme, že o 12:00 na poludnie je fľaša plná baktérií. Ide o prejav trvalého rastu, pri ktorom je čas zdvojnásobenia sledovaných prvkov jedna minúta.
Z tohto experimentu vyplývajú dve dôležité otázky:
- O koľkej bola fľaša plná do polovice?
- Keby ste boli priemernou baktériou vo fľaši, kedy by ste si prvý raz uvedomili, že čoskoro už nebude žiadny priestor potrebný na život?
Odpoveď na prvú otázku je jednoduchá: fľaša bola plná do polovice o 11:59. To znamená, že len jednu minútu pred úplným naplnením fľaše bola polovica priestoru stále prázdna. Odpoveď na druhú otázku je zložitejšia, ale úzko súvisí s vnímaním exponenciálneho rastu. Baktérie by si pravdepodobne uvedomili blížiaci sa problém nedostatku priestoru veľmi neskoro, tesne pred naplnením fľaše.
Neudržateľnosť rastu pozemskej populácie
Tento jednoduchý experiment s baktériami slúži ako analógia pre rast pozemskej populácie a spotreby prírodných zdrojov. Doterajšie tempo rastu je dlhodobo neudržateľné. Pre mysliaceho človeka by malo byť samozrejmé, že ochrana životného prostredia a dlhodobá udržateľnosť života sú podmienené obmedzením rastu populácie.
Prečítajte si tiež: Ktorá zelenina rastie spolu?
Dr. Bartlett poznamenáva, že "najväčším nedostatkom ľudskej rasy je jej neschopnosť porozumieť prejavom exponenciálneho rastu". Táto neschopnosť môže mať katastrofálne dôsledky pre budúcnosť.
Globálne problémy a exponenciálny rast
V roku 2011 dosiahol počet obyvateľov planéty 7 miliárd. Tento míľnik sa udial bez veľkých fanfár, akoby si ľudstvo neuvedomovalo závažnosť situácie. Globálne problémy s nedostatkom prírodných zdrojov nie sú pre médiá natoľko zaujímavé, ako napríklad skorý príchod prvého snehu.
Prirovnanie ľudí ku kvasinkám, ktoré sa množia, kým nevyčerpajú všetky zdroje, je alarmujúce. Mnohí z nás sa správajú rovnako ako tieto kvasinky - nenechajú sa znepokojovať hrozbou vyčerpania zdrojov. Pritom graf rastu pozemskej populácie hovorí jasnou rečou: ide o exponenciálny rast.
Keď sa na Zemi objavil človek, mal k dispozícii obrovské množstvo životného priestoru a prírodných zdrojov. Počas dlhého obdobia nebol schopný vnímať hrozbu ich nadchádzajúceho nedostatku.
Na prelome 18. a 19. storočia žila na Zemi len jedna miliarda ľudí. Vďaka priemyselnej revolúcii a sile strojov sa zvýšila produkcia lacných potravín, ktoré boli dostupné prakticky pre všetkých. Zatiaľ čo dosiahnutie prvej miliardy trvalo večnosť, 2 miliardy sme dosiahli už v roku 1922, 3 miliardy v roku 1959, 4 miliardy v roku 1974, 5 miliárd v roku 1987, 6 miliárd v roku 1999 a 7 miliárd v roku 2011. Je zrejmé, že nám trvá čoraz menej rokov, kým pribudne ďalšia miliarda. Zvýšenie z 1 miliardy na 2 miliardy trvalo 118 rokov, zatiaľ čo zo 6 na 7 miliárd len 12 rokov.
Prečítajte si tiež: Domáce recepty na rast vlasov
Graf rastu zemskej populácie sa zhoduje s grafom rastu hektárových výnosov kukurice. Schopnosť dopestovať viac obilnín z rovnakej výmery je hlavným faktorom populačnej explózie.
Kľúčovým faktorom enormného rastu produkcie potravín je "lacná" energia. Ceny kukurice klesali v obrátenom pomere k rastu jej produkcie. Otázkou je, o koľko viac kukurice, pšenice, ryže, raže či sóje budeme naďalej schopní vyprodukovať z rovnakej výmery? A viac ornej pôdy už jednoducho niet. O koľko viac ropy budeme schopní vyťažiť?
Dôsledky prudkého rastu populácie
Mnohé problémy, ktorým dnes čelíme, sú priamo spojené s prudkým rastom populácie: nedostatok vody, rozmáhajúce sa choroby v treťom svete, masová imigrácia, problémy so zdravotnou starostlivosťou. Nikto však otvorene nepovie, že je nevyhnutné obmedziť rast populácie. Namiesto toho sa z problémov pokúšame vykľučkovať s pomocou inovácií a uplatňovania nových technológií.
Napríklad, keď v roku 1959 potrebovali priemyselne vyspelé krajiny viac ropy, obrátili sa na Saudskú Arábiu, kde bol vtedy dostatok ľahkej ropy. Dnes musia zahrievať podzemné zmrazené sedimenty bitúmenu s použitím pary a gravitačného vysúšania. Kým na Zemi boli len tri miliardy ľudí, tak sa niečo také robiť nemuselo.
Podobne, v roku 1987 sa nehovorilo o nedostatku vzácnych kovov. Dôvodom bolo, že na Zemi žilo o 2 miliardy menej ľudí, ktorí si myslia, že nevyžijú bez elektroniky, moderných motorov či batérií.
Prečítajte si tiež: Raňajky pre športovcov
Globálna potravinová kríza spred niekoľkých rokov, keď prudko rastúce ceny potravín (zapríčinené rastom cien ropy) viedli k všeobecnej panike a k hromadeniu zásob v roku 2008, je ďalším príkladom dôsledkov exponenciálneho rastu. Brazília a India zakázali vtedy vývoz ryže a masové nepokoje prepukli v mnohých krajinách.
Strategické investovanie a exponenciálny rast
Pre strategické investovanie je sledovanie rastu populácie a ubúdania prírodných zdrojov životne dôležité. Vývoj v tejto oblasti je významným indikátorom pre dlhodobú alokáciu kapitálu. Krátkodobé investície síce môžu prinášať zisky v akejkoľvek oblasti, ale investori s dlhodobou víziou vedia, že lacná energia, voda a orná pôda, sú ich cieľovým investičným teritóriom.
Exponenciálna ekonomika a Moorov zákon
Exponenciálna ekonomika, alebo exonomika, sa opiera o Moorov zákon, ktorý hovorí, že počet tranzistorov v hustom integrovanom obvode sa každé dva roky zdvojnásobí. Zákon sformuloval Gordon Moore, zakladateľ spoločnosti Intel, pred vyše polstoročím. A dáta mu stále dávajú za pravdu. Podobnou rýchlosťou rastú aj pixely v digitálnych kamerách či klesá cena za ukladanie dát.
Prvý disk s objemom jedného gigabajtu predstavila IBM v roku 1980. Vážil štvrť tony, bol veľký ako chladnička a stál 40-tisíc dolárov. Dnes si môžeme kúpiť terabajtový disk za zlomok tejto ceny.
Indický šach: Ilustrácia exponenciálneho rastu
Pre lepšie pochopenie exponenciálneho rastu si pripomeňme starú indickú bájku o chudobnom šachistovi. Ten porazil v šachu bohatého vezíra a ako odmenu si vypýtal ryžu. Na prvé políčko šachovnice mal vezír položiť jedno zrnko ryže, na druhé dve, na tretie štyri a tak ďalej, stále mal zdvojnásobovať počet zrniek a výsledný objem darovať chudákovi. Vezír sa potešil, ako lacno obíde, lenže dobehla ho práve exponencialita. Na 64. políčku by muselo byť zhruba 210 miliárd ton ryže, ktorá by dokázala pokryť Indiu meter hrubou vrstvou. Len na jej vypestovanie by bolo potrebné celý povrch Zeme vrátane oceánov premeniť na ryžové polia.