Rádioaktivita, často vnímaná ako neviditeľná smrť, vyvoláva obavy spojené s atómovými bombami a jadrovými elektrárňami. Protijadroví aktivisti a ich kampane prispievajú k tomuto vnímaniu. Často dochádza k účelovému zveličovaniu ohrozenia. Cieľom tohto článku je poskytnúť vedecký pohľad na riziká a benefity rádioaktivity, zohľadňujúc rôzne aspekty a štúdie.
Černobyľská havária: Mýty a realita
Všetci vnímame Černobyľ ako najväčšie ohrozenie nášho zdravia fatálnym zlyhaním jadrovej energetiky. V apríli 1986 sme si pripomenuli 25. výročie černobyľskej havárie. Z oblasti okamžite evakuovali 116-tisíc obyvateľov a do 600-tisíc ľudí pracovalo na likvidácii havárie. Paulo Coelho vo svojej knihe Čarodejnica z Portobella uvádza len 30 oficiálnych obetí, ale pokračuje citovaním odborníka Johna Gofmansa, ktorý hovorí o 485 000 smrteľných prípadoch rakoviny a rovnakom počte prípadov rakoviny, ktoré neskončili smrťou. Autor kapacity Coelhovej fantázie sa dozvedáme, že černobyľské „nešťastie priamo zasiahlo deväť miliónov ľudí na celom svete, vrátane troch až štyroch miliónov detí“. Ďalej uvádza, že v ukrajinskej stepi a bieloruských močiaroch po Černobyle „dve tisícky miest a dedín jednoducho zmizli z mapy“. Tieto informácie sú však často prehnané a nezodpovedajú realite.
Ukrajinská agentúra UNIAR v tom istom roku ohlásila 3,2 milióna postihnutých a 125-tisíc mŕtvych obetí havárie. Aj úrad OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci ešte v roku 2000 tvrdil, že havária spôsobila až 11 000 prípadov rakoviny štítnej žľazy. Z 13-tich pacientov ožiarených smrteľnými dávkami 5,6 až 13 Gray sa transplantáciou kostnej drene podarilo zachrániť dvoch. Ostatní zomreli na popáleniny, pľúcne komplikácie a zlyhanie imunity. Do dvoch mesiacov od havárie zomrelo v skutočnosti len 30 ľudí, z toho 28 na ožiarenie. Prežil hlavný vinník nevydareného černobyľského experimentu, inžinier Ďatlov. Pri výbuchu ho zasiahla dávka 390 rem. Vie sa aj to, že tí ožiarení, čo prežili, splodili v najbližších rokoch štrnásť zdravých potomkov.
K masívnemu ožiareniu veľkého územia Európy došlo bez akýchkoľvek pochýb. Štyri roky po Černobyle obsahovali huby v pohorí Koraple pri Štajerskom Hradci až 1 000 Bq na kilo čerstvej hmoty. Ale jediným skutočne masovým následkom Černobyľu bol rok po havárii pokles plodnosti kráv na polovicu. A v celej východnej Európe stúpla úmrtnosť novonarodených detí. Lenže o dva roky už bolo zase všetko v normále.
Rádioaktivita a rakovina: Prekvapivé zistenia
Stovky štúdií v Hirošime museli opakovane priznať, že u tých, čo prežili výbuch prvých atómových bômb v dejinách ľudstva, sa behom nasledujúceho polstoročia prejavil pozoruhodne NÍZKY výskyt všetkých druhov rakoviny vrátane leukémie. Po haváriách v Jaslovských Bohuniciach sa nenašli žiadne dôkazy o negatívnom vplyve na flóru okolia. Podobný ne-efekt žiarenia na vznik rakoviny či leukémie sa nepotvrdil ani v Černobyle.
Prečítajte si tiež: Ako farby ovplyvňujú naše stravovacie návyky?
Jaslovské Bohunice: Prvá vážna havária
Prvá vážna havária na svete v jadrovej elektrárni s následkom straty na ľudských životoch sa stala v Jaslovských Bohuniciach v januári roku 1976. V Jaslovských Bohuniciach vznikli problémy pri pokusného reaktora A1 s výkonom 100 MW a unikátnym systémom navážania paliva za plnej prevádzky, prvom v krajinách vtedajšieho komunistického bloku. K prvej vážnej nehode došlo 5. januára 1976, keď pri výmene jedného z palivových článkov zlyhal blokovací mechanizmus. Čerstvý palivový komplet bol vymrštený do reaktorovej sály a následný únik CO2 spôsobil smrť dvoch pracovníkov. Druhá vážna havária dňa 22. februára 1977 však už znamenala koniec nevydareného pokusu skonštruovať reaktor vlastnej výroby. Opäť zlyhala výmena paliva.
Hygienická služba vykonávala kontroly v okolí Jaslovských Bohuníc priebežne už od roku 1965, pričom obsah stroncia 90Sr v kravskom mlieku bol pred spustením A1 paradoxne sedem krát vyšší a od začiatku prevádzky jadrovej elektrárne si udržiaval stabilne nízku hladinu. Obdobné to bolo s obsahom stroncia 90Sr a cézia 137Cs v pšenici, lucerne aj pôde. Až do novembra 1989 nemala široká verejnosť k výsledkom meraní prístup.
Trinásť rokov po odstavení reaktora A1 bolo v blízkej riečke vtekajúcej do Dunaja, hlavného zdroja pitnej vody v strednej Európe, zistené 20-násobné prekročenie prípustnej hladiny radiácie. Najrozsiahlejší a najpodrobnejší výskum kontaminovaných plôch iniciovala IAEA (International Atomic Energy Agency) v spolupráci s VÚJE (Výskumný ústav jadrových elektrární), vďaka čomu sa podarilo zmapovať 19 km dlhý úsek kanálov a riečnych tokov, ktorými pretekala voda z elektrárne. Záverečná správa publikovaná začiatkom roku 2007 v Journal of Environmental Radioactivity konštatuje, že napriek zjavne zvýšenej rádioaktivite k žiadnemu negatívnemu vplyvu na flóru okolia Jaslovských Bohuníc nedošlo.
Adaptácia a obranné mechanizmy
Živočíšne druhy majú dlhodobú skúsenosť s prirodzenou rádioaktivitou v prostredí a tak si za stovky tisíc rokov vytvorili účinné obranné mechanizmy. Jedným z nich je teratogénna poistka na úrovni vyvíjajúceho sa embrya. V černobyľskej zakázanej zóne žije pokusne aj býk a tri kravy. Nazvali ich poeticky Uran, Alfa, Beta a Gamma.
Radón a hormesis: Stimulačný účinok žiarenia
Až 49 % registrovaného žiarenia tvorí radón v stavbách našich príbytkov. Oficiálna americká agentúra životného prostredia US-EPA tvrdí, že akýkoľvek kontakt s radónom je smrteľne nebezpečný a následkom chronickej expozície môže byť až rakovina. A naproti tomu tu už desiatky rokov fungujú jáchymovské kúpele, kde úspešne liečia chronické zápaly a reumatizmus radónovou vodou ťaženou z bývalých uránových baní. Kúra trvá minimálne 18 dní s dennými kúpeľmi v radónovej vode teplej viac ako 35 oC. Podľa štúdie z roku 2005 ide o vhodné liečenie, ale s obmedzením pre tehotné ženy, alergikov a ľudí po inej rádioaktívnej terapii.
Prečítajte si tiež: Fascinujúci fenomén farieb oblohy
Existuje hypotéza, podľa ktorej práve ľudia žijúci v oblastiach s mierne zvýšenou rádioaktivitou sa môžu dožívať dokonca vyššieho veku. Za to by mal byť zodpovedný obranný mechanizmus našich buniek - DNA reparácia. Malé dávky pôsobia ako štuchanec pod rebro prispatým robotníkom opravných čiat bunky. Bežná dávka žiarenia, ktorej je vystavený každý človek, je 2 mGy na rok. Vo vysokých horách Kavkazu, v blízkosti Pamíru, je tá dávka desaťnásobne vyššia. A miestni ľudia sú známi svojou dlhovekosťou. Hovorí sa tomu „stimulačný účinok žiarenia“ alebo učene „hormesis“.
Prečítajte si tiež: Tradičný recept na zemiakové placky