Slovenská kinematografia je bohatá na diela, ktoré autenticky zobrazujú život na vidieku, ťažkú prácu a osudy ľudí spätých s prírodou. Jedným z takýchto filmov je aj krátkometrážny čiernobiely film Drevený chlieb z roku 1969, ktorý sa dotýka témy života drevorubačov a furmanov v drsných podmienkach hornej Oravy. Film zasadzuje svoj príbeh do prostredia, kde zima v rukách, nohách aj v srdci je každodennou realitou.
Inšpirácia v tvorbe Mila Urbana a dotyk histórie
Film Drevený chlieb, nakrútený v roku 1969, je inšpirovaný tvorbou Mila Urbana, spisovateľa, ktorý vo svojich dielach často zobrazoval život oravského ľudu. Samotný názov filmu odkazuje na poviedku Mila Urbana Drevený chlieb, v ktorej autor reflektuje nad ťažkým životom lesných robotníkov. Urban, ktorý mal medzi svojimi predkami hájnikov Oravského komposesorátu, vo svojej tvorbe často spracovával tematiku lesníctva.
Dej filmu sa odohráva v prostredí, ktoré dýcha históriou. Chalupa, v ktorej sa dej čiastočne odohráva, bola postavená ešte pred prvou svetovou vojnou, v roku 1913. Príbeh sa odohráva pred Vianocami a zachytáva Adama, ktorý prepije svoju výplatu. Na ceste domov stretáva Ježiška a rozpráva sa s ním o ťažkom živote, o tom, ako je pre neho chlieb tvrdý ako drevo.
Milan Anton Urban sa narodil v roku 1904 na panskej hájovni v Rovniach. Jeho rodičia boli hájnik Oravského panstva Pavol Urban a Anna Mária Lachová, ktorej rodičia boli tiež panskí hájnici. Urbanova tvorba bola prekladaná do mnohých svetových jazykov a jeho meno nájdeme v učebniciach literatúry po celom svete.
Realistické zobrazenie života drevorubačov
Film realisticky zobrazuje ťažkú prácu v lese, kde drevorubači a furmani pracujú od rána do tmy, často aj v ťažkých zimných podmienkach. Ich práca je namáhavá a nebezpečná, a finančné ohodnotenie je chabé. V tých časoch, väčšina Oravcov pracovala v horách, bez ohľadu na to, či bol piatok alebo sviatok.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať mlynček na korenie?
Hlavný hrdina filmu, po náročnom dni v lese, vyjadruje pocity mnohých: "Drevo, drevo, celý deň len drevo. Zima v ruky, zima v nohy, zima všade. Prídeš dolu, tvrdý ako cepy, dostaneš niekoľko mizerných korún. Či sa ti nezachce trochu sa pozhovárať? Ej veru zachce. A ako! Bijeme sa s horou, s drevom, tvrdý je to chlebík, tvrdý, drevený, ej veru drevený." Tieto slová vystihujú ťažký život a úmornú prácu, ktorá motivuje k úniku do krčmy.
Scény s ťažbou dreva, kde je potrebné množstvo ľudí a zvierat, kontrastujú s dnešnou realitou, kde jeden stroj dokáže vyrúbať celý les za pár dní. Film taktiež poukazuje na utrpenie koní, ktoré ťahajú ťažké náklady dreva v náročnom teréne.
Baladický príbeh Adama Žuka
Film je baladickým príbehom Adama Žuka, ktorý sa na Štedrý deň vráti domov opitý a bez peňazí. Po ceste stretáva Ježiška, ktorý sa ho pýta, prečo pije. Adam mu vysvetľuje, že pije preto, lebo málo zarába a chce zabudnúť na realitu, na to, že aj chlieb je pre neho tvrdý ako z dreva. Táto scéna je kľúčová pre pochopenie motívov konania hlavnej postavy.
Príbeh Adama Žuka je príbehom človeka, ktorý sa snaží vyrovnať s ťažkým životom a nájsť útechu v alkohole. Je to príbeh o beznádeji, ale aj o nádeji, ktorú predstavuje stretnutie s Ježiškom. Príbeh Adama Žuka je príbehom mnohých ľudí, ktorí žili a pracovali v ťažkých podmienkach.
Poetizmus a hudba Svetozára Stračinu
Film Drevený chlieb je charakteristický svojou poetikou a silnou atmosférou. Hoci sa niektorým divákom môže zdať poetizmus filmu príliš silný, geniálna hudba Svetozára Stračinu udržuje pozornosť diváka a dotvára celkový dojem z filmu. Hudba podčiarkuje baladickosť príbehu a umocňuje pocity ťažoby a beznádeje.
Prečítajte si tiež: Novela Drevený chlieb od Mila Urbana
Martin Ťapák a jeho prínos slovenskej kinematografii
Režisérom filmu Drevený chlieb je Martin Ťapák, významný slovenský režisér, ktorý sa venoval najmä folklórnej tematike. Ťapák bol tvorcom mnohých známych filmov, ako napríklad Živý bič, Rysavá jalovica alebo Pacho, hybský zbojník. Jeho diela sú cenným prínosom slovenskej kinematografii a autentickým svedectvom o živote na slovenskom vidieku.
Martin Ťapák, rodák z Lieseku, absolvoval konzervatórium a štúdium réžie a choreografie na VŠMU v Bratislave. Po hereckých začiatkoch sa zameral na choreografiu a réžijnú činnosť v SĽUK-u. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, vrátane titulu zaslúžilý umelec a národný umelec.
Orava ako kulisa pre slovenské filmy
Orava so svojou malebnou prírodou a zachovanou ľudovou architektúrou bola a stále je vyhľadávaným miestom pre filmárov. Okrem filmu Drevený chlieb sa tu nakrúcali aj ďalšie známe slovenské filmy, ako Živý bič, Rysavá jalovica, Tisícročná včela alebo Krutá ľúbosť.
Mnoho scén z týchto filmov bolo nakrútených v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, ktoré autenticky zachytáva život na oravskom vidieku. Oravské drevenice a hory tak tvoria neodmysliteľnú kulisu pre slovenské filmy, ktoré zobrazujú život našich predkov.
Prečítajte si tiež: Výroba drevených prvkov pre interiér