Mliečne bary, ruské vajcia, Vitacit, kubánske pomaranče a UHO (univerzálna hnedá omáčka) - to sú len niektoré z ikonických pojmov, ktoré nám evokujú spomienky na stolovanie za socializmu. Niektoré z nich vyvolávajú úsmev na tvári, iné možno trochu trpké pocity. Prečo nás tak fascinuje retro a prečo si idealizujeme staré časy, hoci sme vtedy museli neustále stáť v radoch na tovar, ktorý bol často nedostatkový? Docent Martin Franc, odborník na dejiny stravovania, vysvetľuje, že chute nás dokážu veľmi rýchlo preniesť späť do detstva. A práve spomienky na detstvo sú často spojené s pozitívnymi emóciami.
Spomienky na detstvo a chute
Rovnako ako mnoho detí svojej generácie, aj ja som miloval dukátové buchtičky so šodó (vanilkovým krémom). A na rozdiel od súčasnosti som bol chudý… Aj u mňa je za tou nostalgiou hlavne to, že sa pri spomínaní vraciam do detstva alebo do mladosti. A chute či vône nás tam dostanú spoľahlivo. Podobne to vnímajú aj Rakúšania, ktorí radi spomínajú na jedlá, ktoré jedli ako deti a majú záľubu vo farebných limonádach. Červenú malinovku volajú Kracherl. Aj oni ako deti milovali nápoj v prášku, z ktorého si málokto vyrábal limonádu, ale väčšinou si to, rovnako ako my, nasypali na ruku a lízali, takže potom mali farebný jazyk. Len sa to nevolalo Vitacit a Šumienka ako u nás. Nostalgicky spomínajú aj na plastové figúrky medveďa, ktoré fungovali ako obal na med.
Zmrzlina: Obmedzená ponuka verzus rakúska rozmanitosť
Naopak, iné spomienky máme napríklad na zmrzlinu. My sme mali obmedzenú ponuku, zatiaľ čo v Rakúsku sa v 70. až 80. rokoch skoro každú sezónu výrazne zmenil sortiment. Preto sú Rakúšania schopní štruktúrovať svoj životopis podľa toho, ktorá zmrzlina bola práve v tom roku u nich najobľúbenejšia. U nás sme mali nanukovú tortu, Ledňáčka a Míšu. Na toho napríklad spomínam veľmi rád. Samotná zmrzlina bola známa už v polovici 50. rokov, ale až na začiatku 60. rokov začala mať v sebe špajľu, takže sa lepšie jedla, predtým to bola kocka.
Propagácia mliečnych výrobkov a sladkostí
V 60. a 70. rokoch sa u nás a v Rakúsku deťom propagovali najrôznejšie mliečne výrobky vrátane zmrzlín, bez ohľadu na to, aké boli sladké a tučné. Stále sa považovali za zdravé. Vybavujem si celý rad cukríkov, ktoré som ako dieťa miloval. V roku 1977 sa začali vyrábať Bonpari. Najradšej som mal ten zelený. Mal byť asi jablkový, ale chuťou mi to veľmi nepripomínal (usmieva sa). Lentilky boli ešte oveľa skôr, už v roku 1907, veľkovýroba sa rozbehla v roku 1954.
Zmrzlina Míša: Kultová záležitosť
Zmrzlina Míša sa stále vyrába, už sedem desiatok rokov. „To je veľký kult,“ komentuje Martin Franc. Prvýkrát ľudia Míšu ochutnali v polovici 50. rokov, od začiatku 60. rokov.
Prečítajte si tiež: Perfektná sviečková omáčka: Sprievodca
Ďalšie ikonické sladkosti a nápoje
Medzi ďalšie ikony prednovembrového maškrtenia patrili Milka, Kofila, Vitacit, Metro… „Socialistický dezert Metro sa začal vyrábať pri príležitosti otvorenia pražského metra v roku 1974,“ upozorňuje Martin Franc. Ikonická limonáda Kofola prežila politické otrasy. „Vznikla už na prelome 50. a 60. rokov. Mala to byť náhrada Coca-Coly, zároveň sa tam využíval prebytočný kofeín, ktorý vznikal pri pražení kávy a inak by sa vyhodil,“ opisuje Martin Franc.
Prečítajte si tiež: Ako obaliť mäso?
Prečítajte si tiež: Kvalita mäsa