Divadelná hra Chlieb s maslom sa objavila na mnohých scénach a ponúka divákom pohľad na vzťahy a dilemy moderného človeka. Táto komédia, ktorá bola uvádzaná na vyše ako sto divadelných scénach, sa dotýka tém slobody, lásky, vzťahov a hľadania zmyslu života. Hra ponúka jedinečnú kombináciu humoru a vážnosti, čím oslovuje široké spektrum divákov.
O čom je Chlieb s maslom?
Divadelná hra Chlieb s maslom prichádza do Serede. Hlavnými postavami sú herec, architekt a predavač obuvi, ktorí hľadajú význam vzťahov a rôzne cesty, ako v nich zotrvať. Zdanlivo ich nespája nič, ale opak je pravdou. Spájajú ich totiž ženy.
Ústredným motívom hry je hľadanie zmyslu partnerských vzťahov a spôsobov, ako v nich zotrvať. V predstavení režisérky Aleny Lelkovej treba počítať so všetkým - s tým dobrým, aj s hrozbou, že skončia o chlebe s maslom.
Herci Juraj Loj, Branislav Deák, Martin Mňahončák a Dominika Žiaranová vtiahnu publikum do sveta mužských dilem, kedy sa na misky váh kladú sloboda i beznádej na jednej strane a lákavý svet lásky na druhej. Ženy sa skrátka k mužom nehodia.
Nádherný príbeh o živote troch pánov a ich “životných žien”… Do jedného bytu, kde žijú ako spolubývajúci herec s architektom, má prísť na oslavu manžel s manželkou. Normálna situácia.. by bola, pokiaľ by sa ten herec nezamiloval do manželky a ten manžel sa pred príchodom na oslavu s touto svojou manželkou nerozišiel.. Zrazu je tu jeden nenormálny prepletenec vzťahov, čomu kraľuje, samozrejme, žena…“Najlepšie by bolo, keby muži a ženy žili zvlášť a navštevovali by sa len občasne, za odmenu…” Striedanie pocitov šťastia a beznádeje „slobodného muža“, na druhej strane lákavý svet lásky a istoty sú hlavnou dilemou mužského sveta.
Prečítajte si tiež: Hodnotenie predstavenia Mastný hrniec
Inscenácie a interpretácie
Hra sa často inscenuje v minimálnej scénografii, s dôrazom na text. Má to formu standupových výstupov, ktoré síce popisujú udalosti ex post, ale takým šikovným spôsobom, že ide o plnokrvné dramatické situácie, v ktorých ako divák dokážete živo odčítať ďalšie postavy. Zároveň vám to dáva priestor na akýsi exkurz do hlavy a myšlienok postáv, čo je zaujímavé samo o sebe. Toľkokrát by sme chceli vedieť, čo tomu druhému asi tak prúdi hlavou… Aj pre herečky je to vzrušujúca skúsenosť, lebo s podobným typom textu zatiaľ nepracovali.
Recenzie a ohlasy
Peter Pavlac je kúzelníkom „mieru“ a miery. Hľadá a nachádza cesty aj pre nás. V tomto prípade, hoci viem, že ono vyjadrenie vyzneje trochu zľahčujúco, ukázal samotný autor medzi paralelami hrôzy a hrôzy svetlo. Vedľa seba sa ocitla hnijúca a už temer zapáchajúca nekrotická a nikdy nepreliečená rana zverstiev minulosti, ktorá vykročila na cestu „von z nory“ spoločne s ranami na zápästí nevypočutej generácie dneška. Ranami na predlaktí. Áno, pretože, kým človek - rodič, starý rodič vo svojej ulite hľadá neustále obžalobu, narobí pri svojej malosti pre zášť aj to najväčšie zlo, no páchané najmä na Bohu, mladosť popri tom v už práchnivej duši matky, otca Boha nenachádza, zostáva jej len skelet. Slova. Ale, čo je na hre prínosné, nezostáva mlčať. Dokonca ponúka návod nám všetkým. Polemík by bolo možno mnoho. Vraždy, odsúdení, uránové bane, utýraní, šialení. Áno, ale dnes aspoň pomenujeme toho a toho vraha. Problém, ktorý je spomenutý, je neúprosné a týrajúce mlčanie otca, v 50tych rokoch odohrávania sa tzv, Akcie B, v tom čase ešte chlapca, Jozefa L. ( Martin Huba ). Ale stále, podotýkam, je a existuje v ich rodine, na čo aj autor poukazuje, súdržnosť, viera, láskavosť. Boh. Nádej a um. Rodina dnes - hovoríme? Áno, do mobilných telefónov, píšeme statusy, deti necháme uzatvárať sa s klamlivým, samozrejme, niekým iným podsúvaným virtuálnym svetom. Vzali sme pred pár rokmi deťom vzťahy, my sami sme sa im partnermi ale nestali. Hovoríme, áno. Hovoria naše deti? Čo? Počuli sme ich dnes, včera? A, v nedeľu…len prázdno. Prázdna truhlica lásky, na stole spráchnivený chlieb… Je to naopak? Máme toho dostatok? Ja neviem či by skôr nebolo dostatkom, ak by sme mali s láskou pripravený krajec chleba s maslom, pohár mlieka a ráno jedno vrúcne objatie pre syna, dcéru. Nevieme, čo je chudoba, hovoríte? A, nie sme chudobní a hladní? Je to len jedlo, čo nás nasýti? Nechýba nám práve To? Prechádzka a celý deň len pre naše deti ako rodina. A nie pocit sklamaní a zlomov z celého týždňa bez viery, do nedele - bez Pokoja. A, čo ešte chýba, presne to, na čo som narážala pri prežívaní utrpenia rodiny malého Jozefa L. - um, báseň. To Slovo, z ktorého sme vzišli. Možno začať i Proglasom prebásneným Viliamom Turčánym, ktorého výročie úmrtia sme si 9. mája mohli pripomenúť. Je to práve krása slova s dôrazom na cit sformulovaného tak, aby liečilo rany. O toto boli členovia rodiny na čele s otcom Albertom L. ( rovnako M. Za predstavenie a pohľad autora, ktorý už presvedčil mnohokrát aj ako dramaturg, som vďačná. Rovnako dramaturgia ( Miriam Kičiňová ) umožnila slovám doznieť. Režisérka Mariana Luteránová nechala obrazom dostatok času, aby v divákovej duši dozreli. Napriek tomu, predstavenie môže práve pozobúdzať tie krvácavé prejavy našich rán. Našich, vašich, závisí od veku, no zobudí čaro slova. Dokáže, ale ozaj, ak človek chce, vidieť to dobré. Opäť sa ospravedlňujem, ak vznikne polemika a hnev, no aj mladosť by sa, a to už aj dnes, mala právo sťažovať. Zničené sny Jozefa L. dozrejú v Samovi, vo vnukovi( Daniel Žulčák) a vnučka Ester ( Michaela Trokanová - poslucháčka VŠMU) nájde svoju niť na napísanie hry. Nie je nič viac ako podané ruky, „malý kúsok večnosti“ a možnosť pokračovať. Starý otec, Jozef L. nájde odpustenie voči svojmu otcovi pre jeho nekonečné: „ Musíme čakať. Vďaka hľadaniam, snahe o konsenzus, schopnosť tvorivosti inscenačného tímu, sa možno našla cesta a spôsob, ako vzájomnú komunikáciu uchopiť.
Prečítajte si tiež: Čaj o piatej – reflexia generácií na javisku
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre sladký chlieb s mäsom