Ukončenie štúdia na strednej alebo vysokej škole prináša absolventom nové životné etapy a s nimi spojené povinnosti. Jednou z inštitúcií, s ktorou sa môžu stretnúť, je Sociálna poisťovňa (SP). Tento článok sa zameriava na podmienky a povinnosti, ktoré sa týkajú doktorandského štúdia v kontexte Sociálnej poisťovne.
Povinnosti voči Sociálnej poisťovni po ukončení štúdia
Po ukončení štúdia na strednej alebo vysokej škole nevznikajú absolventom voči Sociálnej poisťovni žiadne bezprostredné povinnosti. Tieto povinnosti sa aktivujú až so začiatkom pracovného života alebo iných aktivít, ktoré majú vplyv na sociálne zabezpečenie. Ak sa absolvent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, zamestnávateľ bude za neho platiť poistné z dohodnutej mzdy.
V prípade, že sa absolvent rozhodne pre podnikanie, Sociálna poisťovňa posúdi jeho povinné poistenie až v nasledujúcom roku, po podaní daňového priznania. Ak sa absolvent rozhodne pre prácu alebo štúdium v zahraničí, alebo pre voľno a cestovanie, nie je potrebné túto skutočnosť hlásiť Sociálnej poisťovni. Výnimkou sú poberatelia sirotského dôchodku, ktorého vyplácanie je naviazané na štúdium.
Nárok na podporu v nezamestnanosti a iné dávky
Absolventi nemajú automaticky nárok na podporu v nezamestnanosti alebo iné dávky po ukončení školy, pretože počas štúdia za nich nikto neplatil sociálne poistenie. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie. Dávku v nezamestnanosti však môže absolvent získať, ak si počas školy dobrovoľne platil niektoré druhy poistenia. Finančný príspevok môžu študenti získať v prípade, ak boli poistení najmenej 730 dní a zároveň evidovaní na úrade práce.
Sirotský dôchodok a povinnosti voči SP
Poberatelia sirotského dôchodku musia Sociálnej poisťovni nahlásiť ukončenie alebo prerušenie štúdia, pretože vyplácanie tejto dávky je viazané na obdobie, keď študenti navštevujú školu. Ak túto povinnosť nesplnia, budú musieť vrátiť sumy sirotského dôchodku, ktoré im poisťovňa vyplatila navyše. Nárok na vyplatenie sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberatelia ukončia štúdium, alebo dovŕšením veku 26 rokov. Výnimku tvoria študenti, ktorí štúdium predčasne zanechajú, prerušia ho alebo študujú v zahraničí na školách v pôsobnosti rezortov vnútra a obrany.
Prečítajte si tiež: Mäso, zelenina a chudnutie
Dobrovoľné poistenie počas štúdia
Študenti sa môžu rozhodnúť platiť si poistenie dobrovoľne, čo im v budúcnosti môže zabezpečiť nárok na dávku v nezamestnanosti, nemocenské a materské dávky.
Zdravotné poistenie absolventov stredných škôl
Štát platí za absolventov strednej školy zdravotné poistenie najdlhšie do skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom ukončili stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu.
Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát. Poistencami štátu sú absolventi stredných škôl do 31. augusta príslušného kalendárneho roka.
Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHS alebo vo Švajčiarsku (členské štáty EÚ), na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát. Zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy. Zoznam ekvivalentných vysokých škôl je zverejnený na internetovej stránke MŠ SR.
Ak sa absolvent rozhodne po skončení strednej školy odísť pracovať do zahraničia, zdravotné odvody si bude platiť tam, kde je ekonomicky aktívny. Ak si založí živnosť, vznik oprávnenia oznámi poisťovni živnostenský úrad.
Prečítajte si tiež: Pizza Západ: Kompletný prehľad
Ak ste maturitnú skúšku nevykonali v určenom termíne a bola vám povolená opravná skúška, poistné bude za vás platiť štát do konca školského roka (31. augusta). V období, v ktorom ste z iných ako zdravotných dôvodov prerušili štúdium, sa za študenta nepovažujete. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje vo výnimočných prípadoch.
Ak spĺňate všetky podmienky vyplývajúce zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (§ 9 ods. 1), štát za vás platí poistné. V prípade prerušenia štúdia z iných ako zdravotných dôvodov štát prestane za vás platiť poistné z titulu nezaopatreného dieťaťa.
Poistencom štátu sa stávate dňom zápisu na vysokú školu. Ak do dovŕšenia 26 rokov veku po skončení 1. stupňa (Bc.) pokračujete vo vysokoškolskom štúdiu, štát za vás zaplatí poistné aj počas prázdnin až do zápisu na 2. stupeň štúdia. Od dovŕšenia 26 rokov veku do dovŕšenia 30 rokov veku to platí iba vtedy, ak ide o denné štúdium.
Status študenta strácate v deň, ktorý nasleduje po dni vykonania štátnej záverečnej skúšky. Potvrdenie o návšteve školy nie je potrebné predkladať každý rok, ak študujete bez prerušenia na vysokej škole v Slovenskej republike. Dňom vylúčenia zo štúdia na vysokej škole strácate status študenta, a teda prestávate byť poistencom štátu.
Na poskytnutie kvalifikovanej odpovede je potrebné doručiť do zdravotnej poisťovne doklad o ekvivalencii štúdia (vydáva ho Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní na základe podanej žiadosti o posúdenie štúdia), potvrdenie o návšteve školy a, samozrejme, vyžaduje sa aj splnenie iných zákonom stanovených podmienok. Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj osoba po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo je neschopná vykonávať zárobkovú činnosť.
Prečítajte si tiež: Mäso v každodennej strave: Ako to ovplyvňuje vaše zdravie.
Osoba, ktorá sa zúčastňuje na celoživotnom vzdelávaní, sa nepovažuje za študenta v zmysle zákona o vysokých školách. Odporúčame vyžiadať si z vysokej školy v zahraničí potvrdenie o štúdiu, ktoré je potrebné doručiť zdravotnej poisťovni aj s dokladom o ekvivalencii štúdia. Na priznanie statusu študenta však musíte spĺňať aj ďalšie zákonom stanovené podmienky, napr. vek do 26 rokov veku.
Doktorandské štúdium a Sociálna poisťovňa
Absolventi vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktorí v štúdiu pokračujú a zapíšu sa v tom istom roku na denné doktorandské štúdium, majú hradené poistné štátom aj v období prázdnin až do zápisu. Ak študent doktorandského štúdia niektorú z uvedených podmienok nespĺňa, nepovažuje sa na účel zdravotného poistenia za osobu, za ktorú poistné platí štát.
Do zdravotnej poisťovne je potrebné doručiť doklad o ekvivalencii štúdia, ktorý vydáva Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní na základe podanej žiadosti o posúdenie štúdia, a potvrdenie o návšteve školy. V tomto prípade štát nie je platiteľom poistného. Štát je platiteľom poistného za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov (§ 11 ods. 7 písm. t., zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.
Absolventi vysokoškolského štúdia, ktorí nastúpili na doktorandské štúdium v dennej forme doktorandského štúdia, nemajú voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti - nemusia sa prihlasovať, nič oznamovať ani platiť poistné. Na rozdiel od minulosti (zmena nastala 1.1.2008) doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený ani povinne poistený v nezamestnanosti ako zamestnanec. Pre doktoranda to znamená, že obdobie doktorandského štúdia sa mu neráta ako doba poistenia pre účely nároku na jednotlivé dávky, teda ani na dôchodkové. V prípade záujmu môže doktorand využiť inštitút dobrovoľne poistenej osoby, prihlásiť sa na dobrovoľné poistenie a platiť si poistné na sociálne poistenie sám.
Sociálna poisťovňa ešte upozorňuje, že ak doktorand začne počas štúdia vykonávať inú zárobkovú činnosť, napr. Súčasné postavenie doktoranda/doktorandky definuje § 54 131/2022 Z. z. Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa podľa § 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Doktorand/ka je študent/ka, nie zamestnanec/zamestnankyňa. Cieľom štúdia je získanie poznatkov a vlastný príspevok k vedeckému alebo umeleckému poznaniu. Doktorandské štúdium sa končí získaním titulu PhD. alebo jeho ekvivalentu (ArtD, ThLic). Titul „doktor“ je vedeckopedagogický, čo zahŕňa aj povinnosť doktoranda vyučovať (max.
Doktorandské štúdium ponúka široké možnosti seba rozvoja. Účasť na konferenciách, výmenných pobytoch, stáži, vedeckých pobytoch, školeniach a seminároch. Rozvoj mäkkých zručností žiadaných v rôznych sektoroch. Možnosť nadviazania kontaktov vo vedeckej a spoločenskej komunite.
Doktorand, ktorý absolvuje študijný program tretieho stupňa, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti, zo štipendia poistné neplatí. V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa upozorňuje, že na rozdiel od stredoškolského štúdia a vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa, za ktoré si možno poistné na dôchodkové poistenie doplatiť dodatočne kedykoľvek v budúcnosti, doktorandské štúdium ako študijný program tretieho stupňa sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažuje, preto to možné nie je. Ak má doktorand o sociálne poistenie záujem, môže využiť len dobrovoľné poistenie a platiť si poistné sám. Na to sa však nikdy nemôže prihlásiť spätne.
Iná situácia nastáva, keď doktorand popri doktorandskom štúdiu pracuje (a to aj na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti) alebo je samostatne zárobkovo činná osoba. Vtedy už poistné platí ako každý iný zamestnanec alebo si povinnosti plní ako každá iná SZČO.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Študenti vysokých škôl a žiaci stredných škôl môžu za určitých podmienok pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci študentov podľa § 227 zákona č.311/2001 Z. z. „Zákonník práce“). k vykonaniu inventarizácie skladov či iné práce vhodné pre študentov. s akýmkoľvek študentom.
Dohoda o brigádnickej práci študentov musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. Obsahom dohody musí byť: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času, doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody vždy zostáva zamestnancovi. žiaka strednej školy resp. októbra toho istého kalendárneho roka. o riadnom ukončení štúdia (napríklad vysvedčením). na 12 mesiacov. Vždy sa teda uzatvára na dobu určitú. 20 hodín týždenne sa vypočíta za celé obdobie trvania dohody, t. j. mesiacov. mesiace, počítal by sa priemer spolu za tieto 4 mesiace. 26 rokov veku. mohol by pracovať na základe takejto dohody len do konca roka 2025. aj napriek tomu, že dohoda bola uzatvorená na 12 mesiacov, t. j. 2026.
Mzda a odvody z dohody o brigádnickej práci študentov v roku 2025
Odmena na základe dohody o brigádnickej práci študentov je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vykonala. Rovnako mzdové zvýhodnenie patrí aj za nočnú prácu. platí pre brigádnikov určitá výhoda. výpočet sociálneho poistenia. v sume 200 eur na jednu dohodu, t. j. potrebné výber tejto dohody zamestnávateľovi oznámiť čestným vyhlásením. platiť žiadne odvody na sociálne poistenie. v takomto prípade platil odvody len vo výške 1,05 % zo sumy odmeny. u zamestnávateľa v sadzbe 22,80 %, dohodárovi sa zrazí 7 %. v danom mesiaci sumu 200 eur, budú žiak, resp. znamená, že zdravotné poistenie sa z tohto druhu dohody neplatí. dohodnúť priamo v jej obsahu.
Obmedzenia pre mladistvých zamestnancov
práci študentov možno uzatvoriť aj s mladistvým zamestnancom, t. zamestnancom mladším ako 18 rokov. školskej dochádzky. Zo všeobecného zákazu prác osoby mladšej ako 15 rokov, resp. ukončenia povinnej školskej dochádzky platí výnimka. veku. pri nedodržaní v ňom stanovených podmienok odobrať. ďalšie podmienky. mravnosť alebo výchovu na povolanie mladistvého zamestnanca. neohrozujú jeho mravnosť. starostlivosť. pohotovosť. mladistvý zamestnanec nesmie mať napríklad pracovnú pohotovosť. sa na mladistvých zamestnancov starších ako 16 rokov veku. hodinu. jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas.
Vo vzťahu k mladistvým zamestnancom Zákonník práce priamo upravuje aj druh prác, ktoré vykonávať nemôžu, a to konkrétne:
- práce pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní,
- práce, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku (menej ako 18 rokov) sú pre mladistvého zamestnanca neprimerané, nebezpečné alebo jeho zdraviu škodlivé,
- práce, pri ktorých sú mladiství zamestnanci vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo pri ktorých výkone by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov alebo iných osôb.
zamestnancom zakázané, upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č.286/2004 Z. z.