Slovenský jazyk, hoci má svoje logické štruktúry, niekedy prekvapuje cudzincov svojimi jazykovými zvláštnosťami a výnimkami. Táto článok sa zameriava na problematiku preberania cudzích slov do slovenčiny, konkrétne na výslovnosť a rod nesklonných podstatných mien, ako aj na niektoré ďalšie zaujímavosti a úskalia slovenského pravopisu a výslovnosti.
Rod nesklonných podstatných mien
V slovenčine sa stretávame s nesklonnými podstatnými menami prebratými z iných jazykov. Používanie týchto slov nie je vždy ustálené a často sa používajú v strednom aj mužskom rode.
Príklady takýchto slov sú parfait a smoothie.
Parfait
Slovo parfait, prebraté z francúzštiny a vyslovované ako [parfé], sa odporúča používať v strednom rode, podobne ako iné nesklonné podstatné mená francúzskeho pôvodu, ktoré sú vo výslovnosti zakončené na samohlásku (napr. ragú, žabó, depo, kombiné, hašé, glacé [glazé/glasé], diner [diné], foyer [foajé]).
Smoothie
Pri anglickom prevzatí smoothie [smúti] sa taktiež prikláňame k strednému rodu. Takéto používanie slova smoothie prevláda v slovenských textoch.
Prečítajte si tiež: Význam slova hlad
Logika a nelogickosti v slovenskom jazyku
Slovenský jazyk má mnoho pravidiel, no aj výnimiek a nelogickostí, ktoré môžu byť pre cudzincov mätúce.
Zdvojené spoluhlásky
Dnešná slovenčina bežne nepoužíva zdvojené spoluhlásky, existujú však výnimky ako mäkký, cenný, ranný. Namiesto odstránenia týchto výnimiek sa vytvorilo pravidlo, ktoré rozlišuje medzi slovami ranný (vzťahujúce sa k ránu) a raný (skorý), hoci majú rovnaký základ.
Slová cigáň a Cigán
Umelé rozlíšenie existuje aj pri slovách cigáň (klamár) a Cigán (príslušník etnickej skupiny), čo môže pôsobiť ako jazykové kamuflovanie dejín.
Písmeno "ä"
Používanie písmena ä sa zdá byť nelogické, napríklad pri stupňovaní slova veľký na väčší alebo v slovách päta a mäso. Ak by sa z abecedy vylúčilo ä a písalo by sa e (peta, meso), akuzatív v pluráli by mohol byť piet a mies, čo by bolo logickejšie.
Odvodeniny od slov
Odvodeniny od slov ako dokonalosť, kostol, rýchlosť, sídlo, svetlo, teplo sa neriadia celkom priamočiarou logikou, napríklad zmena tvrdej spoluhlásky l na mäkkú v slovesách zdokonaľovať, zrýchľovať, osídľovať, osvetľovať, otepľovať.
Prečítajte si tiež: Prekvapivé etymologické prepojenie: Zelenina verzus divozel
Problém s "y"
Používanie y v slovenskom pravopise je problematické, pretože nezodpovedá výslovnosti a nespĺňa funkciu určovania tvrdosti alebo mäkkosti predchádzajúcej spoluhlásky. Zavedenie ypsilonu do slovenskej abecedy sa neukázalo ako plnohodnotné. Písanie y je často riadené len zvykom a výnimkami, čo komplikuje život. Ak y/i mení význam niektorých slov (vír, biť, viť …), je to len umelé a nepotrebné pravidlo, ktorého jediným zmyslom je komplikovať život.
Návrhy na zjednodušenie slovenského pravopisu
Navrhujú sa zmeny v pravopise, ktoré by mohli uľahčiť život píšucim aj čítajúcim.
Vyradiť "y" z abecedy
Nelogicky písané cudzie slová ako fyzika a bicykel by boli prívetivejšie v podobe fizika a bicikel.
Úprava mäkčenia spoluhlások
Po vyradení y by sa zmenila výslovnosť vybraných písmen výlučne pod mäkčeňom (č, ď, ň, š, ť, ž). Spoluhlásky by sa stávali mäkkými vždy len pod vplyvom mäkčeňa. Znamená to, že di, ti, ni, de, te, ne by sme čítali tvrdo rovnako v slovenských, ako aj v cudzích slovách. Mäkko by sme čítali len ďi, ťi, ňi, ďia, ťia, ňia, ďe, ťe, ňe, ďie, ťie, ňie.
Ďalšie návrhy na očistu abecedy
Možné by bolo vyradiť aj písmená ä, ch, j, ľ, ô. Písmeno ch by sa nahradilo mäkkým h s mäkčeňom - ȟ, ktoré by sa čítalo rovnako ako súčasné ch. Písmeno j by sa nahradilo písmenom i. Písmeno ô by sa nahradilo dvojhláskou uo.
Prečítajte si tiež: Ako sa skloňuje slovo ryba?
Skloňovanie cudzích mien
Slovenčina skloňuje aj cudzie slová vrátane vlastných mien. Cudzie mužské mená sa zaraďujú do slovenských skloňovacích vzorov pre životné podstatné mená podľa zakončenia.
Zakončenia na spoluhlásku a samohlásky
Mená zakončené na spoluhlásku patria do vzoru chlap. Zakončenia na -a sa zaraďujú do vzoru hrdina. Vzor chlap indikujú aj zakončenia na -u, -ú, -ou, -au, -ó, -ő, -o. Písmená s diakritikou a zakončenia -ou, -au sa pri skloňovaní zachovávajú. Mená zakončené na samohlásky -i, -í, -e, -é, -ä sa zaraďujú do vzoru kuli.
Nemé "e"
Mnohé mená majú v grafickej podobe na konci písmeno -e, ale ide o nemé -e, ktoré sa nevyslovuje. Vo výslovnosti je meno zakončené na spoluhlásku, čím sa zaraďuje do vzoru chlap.
Dvojice písmen
Niektoré spoluhlásky v cudzích slovách môžu byť zapísané dvojicou písmen latinskej abecedy, ktorá predstavuje jeden celok. Napr. v angličtine sa písmenami ge zapisuje spoluhláska dž a písmenami ce spoluhláska s.