Belgicko, hoci geograficky nie je od Slovenska príliš vzdialené, ponúka odlišný pohľad na svet gastronómie. V tomto článku, inšpirovanom skúsenosťami Slawomira Kaczoreka, ktorý žije v Bruseli už dlhšiu dobu, sa ponoríme do tajov belgickej kuchyne. Zistíme, kam sa Belgičania radi chodia najesť, čím zapíjajú svoje jedlá, aké suroviny sú pre nich typické a na čom si pochutnávajú milovníci sladkého.
Rozmanitosť bruselských reštaurácií
Brusel, hlavné mesto Európskej únie, je domovom stoviek reštaurácií, ktoré uspokoja chute každého návštevníka. Okrem tradičných regionálnych jedál a špecialít tu nájdete aj množstvo podnikov zameraných na medzinárodnú kuchyňu, od tureckej a dánskej až po peruánsku a vietnamskú.
Frites: Belgická ikona
Pri prechádzke mestom často ucítite vôňu čerstvo pražených zemiakových hranolčekov. Na takmer každom rohu stojí „fritures“ - stánok alebo príves, kde sa pripravujú. Je ťažké im odolať a kúpiť si porciu v tradičnom papierovom kornútiku s majonézou. Traduje sa, že zemiakové hranolčeky, pomfritky alebo jednoducho frites, vynašli práve v Belgicku. Vďaka svojej jedinečnej chuti sa preslávili po celom svete. Najčastejšie sa konzumujú s majonézou, ale možno ich doplniť aj množstvom iných omáčok, napríklad pikantnou andalúzskou, americkou, provensálskou, tatárskou, omáčkou zo zeleného korenia alebo béarnskou.
Omáčky sa podávajú aj k tradičným frikadelkám a k mitraillette (bageta naplnená mäsom, hamburgerom alebo párkom a zeleninovým šalátom).
Moules et frites: Národné jedlo
Belgičania často jedia zemiakové hranolčeky aj ako prílohu k ďalšiemu typickému jedlu - mušľam, ktorým hovoria moules. Pražené slávky, „moules et frites“, možno považovať za národné jedlo. Pripravujú ich na rozličné spôsoby: so smotanou, na pive, s karí korením, ale najčastejšie dusené na suchom bielom víne. Tradične sa servírujú v čiernom hrnci so špeciálnym vekom a ako príloha sa okrem hranolčekov podáva aj majonéza.
Prečítajte si tiež: Recenzia: Belgické hranolky a burgery
Dary mora
Dary mora sa v Belgicku konzumujú vo veľkom. Belgičania milujú napríklad „escargots“, morské slimáky varené v zeleninovom vývare, ktoré sa predávajú v stánkoch priamo na ulici. Belgicko má približne 66 km piesočného morského pobrežia Severného mora. Tu si možno pochutiť na miestnych dobrotách, ako sú sivé krevety (Crangon crangon), ktoré sa tradične lovia v Severnom mori.
Tradičné jedlá
Medzi najpopulárnejšie jedlá belgickej kuchyne patrí Carbonnade à la flamande (flámsky guláš, pôvodne z konského mäsa, dnes z hovädzieho), králik na pive (lapin à la bière) a waterzooi z ryby alebo kurčaťa, pochádzajúci z Gentu.
Špargľa z Mechelenu
V okolí Mechelenu sa vo veľkom pestuje špargľa, ktorá je súčasťou mnohých miestnych jedál. Špargľa sa do Belgicka dostala v 19. storočí. Najčastejšie sa pripravuje na flámsky spôsob - po uvarení sa poleje maslovou omáčkou a posype pokrájanými natvrdo uvarenými vajcami.
Čakanka: Belgická zelenina
Ďalšou veľmi známou a dôležitou belgickou zeleninou je čakanka (chicon/witloof). Tieto puky sa v Belgicku začali pestovať okolo roku 1830 a najskôr sa používali na výrobu kávy. Neskôr sa však „chicon“ stala neoddeliteľnou súčasťou jedálnička. Čakankové puky možno konzumovať surové, varené, smažené i parené. Je vynikajúcou prílohou k mäsu a rybám, robí sa z nej polievka a pridáva sa aj do rafinovanejších jedál, ako je bažant na brabantský spôsob. Vďaka nutričnej hodnote je obľúbenou súčasťou redukčnej diéty.
Obed v Belgicku: Sendviče
Na obed si Belgičania najradšej dávajú sendviče. V predajniach sendvičov dokážu urobiť až 50 rôznych druhov. Na ich prípravu sa používa francúzsky chlieb (bageta), ale aj biely, grahamový, mnohozrnný, sendvičový, chrumkavý, či miešaný grahamovo-biely chlieb, tradične kysnutý chlieb, slnečnicový chlieb, hranaté, okrúhle, oválne i trojuholníkové „žemličky“ a ešte mnoho iných. Plnia sa syrmi, rozbifom, salámami, šunkami, paštétami, šalátmi (krabím, zo sivých kreviet), lososovou penou, tuniakom s remuládou, kyslými rybami (haring), mušľami (slávka jedlá) v remuláde, marinovanými ančovičkami v olivovom oleji, studeným kurčaťom v majonéze, karí kurčaťom, kurčaťom na havajský spôsob (s ananásom), mäsom na maďarský spôsob, pokrájanou nakladanou zeleninou a vo vymenovávaní ďalších variácii by som mohol pokračovať celé hodiny. K tomu si ešte možno vybrať dodatočnú oblohu: surovú zeleninu, reďkvičku, buľvový či stonkový zeler, varené vajce, malé nakladané uhorky a ešte mnoho ďalších pochúťok.
Prečítajte si tiež: Recepty na belgické raňajky
Belgičania obľubujú sendvič s „Američanom“ - surovým zomletým hovädzím mäsom ochuteným soľou a korením, alebo sendvič s maslom a rozbifom. Obchody so sendvičmi a malé sendvičové bary sa nachádzajú všade v meste. Cez obedňajšiu prestávku úradníci vychádzajú zo svojich kancelárií, kúpia sendvič a cestou späť do úradu sa naobedujú.
Belgické syry a pivo
V Belgicku existuje veľký výber vynikajúcich syrov, až 200 druhov: čerstvé syry, syry s modrou plesňou, mäkké, tvrdé, kozie. K dobrému syru sa hodí kvalitné pivo, ktoré je v Belgicku skutočným národným nápojom. Existuje tu viac ako 500 druhov piva - bieleho, hnedého alebo tmavého. Obsah alkoholu v belgických pivách je rôzny, existujú tzv. dvojité, trojité i štvorité pivá. Tradícia výroby piva existuje na celom území krajiny. V prvopočiatkoch ho varili výlučne mnísi v kláštoroch, neskôr drobní výrobcovia v malých rodinných pivovaroch. Dnes výrobu zastrešujú veľké priemyselné skupiny ako napríklad Stella Artois, ale naďalej sa udržiava tradícia varenia piva v kláštoroch. V lete sa možno osviežiť belgickou špecialitou, tzv. bielym pivom (blanche), ktoré sa vyrába z jačmenného a pšeničného sladu, nesladovej pšenice a ovsa.
V Bruseli nájdete stovky kaviarní a pivární, kde o 11. hodine dopoludnia možno stretnúť starenky alebo starčekov, ktorí si prišli len tak posedieť pri poháriku piva pred obedom. Mnohé pivárne sa hrdia zaujímavou históriou a v Belgicku si každý nájde pivo podľa svojho gusta. Napríklad Kwak sa podáva v pohároch v tvare veľkej odlievky. Pokiaľ ide o belgické kláštorné alebo tzv. trapistické pivo, tieto názvy sa vzťahujú na rôzne druhy svetlých i tmavých pív. Existuje aj takzvané červené pivo, pri výrobe ktorého sa používajú rozličné druhy kvasníc a kultúra baktérii mliečneho kvasenia. Belgické pivo je zároveň aj národnou značkou, používanou pri príprave mäsitých pokrmov, ktorým dodáva charakteristickú chuť.
Belgické wafle
Typické wafle možno nájsť v Bruseli na každom kroku a podávajú s rôznymi plnkami a na mnoho spôsobov. Aj belgické wafle sú známe aj za hranicami krajiny. Je ich veľa druhov, najviac sa však preslávili dva: wafle z Liège, hrubé, s oválnym tvarom sa konzumujú vlažné alebo studené, posypané hrubými kryštálmi cukru a bruselské wafle, ktoré majú obdĺžnikový tvar, jedia sa za tepla posypané jemným práškovým cukrom. Niekto má rad bruselské wafle so šľahačkou či jahodami poliate čokoládou. Od konca jari až do jesene si môžeme pochutnávať na pravých belgických jahodách, najslávnejšie z nich pochádzajú z Wepionu.
Belgická čokoláda
Každá pralinka má inú chuť, preto ich treba ochutnať všetky! Belgická čokoláda je vďaka svojej kvalite a rozmanitým príchutiam tiež známa na celom svete. V kronikách sa uvádza, že obyvatelia Bruselu si na horúcej čokoláde pochutnávali už v 17. storočí. Každý deň možno v centre mesta vidieť autobusy plné turistov, ktorí sa nahrnú do čokoládových butikov a nakupujú belgickú čokoládu ako suvenír. Belgicko vlastnilo významné kolónie v rovníkovej Afrike a dodnes z týchto krajín dováža kvalitné kakaové bôby, ktoré majú výraznejšiu chuť. V roku 1912 Jean Neuhaus vytvoril prvé pralinky - plnené čokoládové bonbóny. V súčasnosti sú najznámejšie čokolády nasledujúcich značiek: Wittamer, Leonidas, Neuhaus, Godiva a Pierre Marcolini. Tradične sú plnené orieškovým krémom, kandizovaným ovocím, ovocím macerovaným v rozličných likéroch, čokoládovými krémami, marcipánom. Ich povrch môže byt z bielej, mliečnej i horkej čokolády. Obrovský úspech majú i pralinky pre diabetikov. Čokoláda je dôležitým exportným artiklom krajiny: každý rok sa jej vyrobí viac ako 170 ton, z nich okolo 70 ton je určených na domácu spotrebu a zvyšok sa vyváža do celého sveta, kde je jedným z najväčších odberateľov Japonsko.
Prečítajte si tiež: Viac než len príloha: belgické hranolky
Nápoje
V Bruseli si možno zájsť na tradičné half and half do kaviarne Cirio, kde tento napoj vynašli. Skladá sa z polovice šumivého vína a polovice suchého bieleho vína. Ak máte chuť na niečo sladšie, zájdite do kaviarne Falstaff na kir royal.