Čokoláda a spomienky sú často prepojené. Vôňa, chuť a textúra čokolády dokážu vyvolať silné emócie a spomienky na chvíle strávené s blízkymi, na detstvo alebo na špeciálne udalosti. Čokoláda sa stáva symbolom pohody a radosti, a preto nám jej prítomnosť alebo absencia môže pripomínať aj ľudí, ktorí nám chýbajú.
Gulagy: Tieň minulosti a hľadanie svetla v tme
Príbeh o čokoláde, ktorá chýba, sa môže zdať ako vzdialený od krutosti gulagov, no oba motívy spája túžba po lepšom živote a spomienkach naň. Gulagy, pracovné trestanecké tábory v Sovietskom zväze, boli miestom utrpenia a straty. Existovali už pred nástupom boľševikov k moci, ale po roku 1929 nadobudli rozsiahlejší charakter, pričom ich vrchol nastal okolo roku 1950. Celkovo systém tvorilo 53 táborov s približne 30 000 ľuďmi vo výkone trestu. Odhady hovoria o tom, že v rokoch 1930 až 1953 zomrelo v gulagoch približne 1,76 milióna väzňov.
Príbeh Leva Mishchenka, väzňa v jednom zo Stalinových najznámejších pracovných táborov, je svedectvom o sile ľudského ducha. V roku 1946, po piatich rokoch strávených vo väzení - najprv ako sovietsky vojnový zajatec v nacistických táboroch a neskôr ako falošne obvinený z vlastizrady v arktickom gulagu - dostáva dvadsaťdeväťročný Lev Mishchenko nečakaný list od svojej lásky Sveti. Akoby zázrakom si Lev a Sveťa vymenia počas nasledujúcich ôsmich rokov viac ako 1 500 správ. Ich príbeh, zachytený v knihe "Listy z Gulagu", je jedinečným záznamom z reálneho miesta a času Stalinovho gulagu, nesprostredkovaný a necenzurovaný.
Listy z Gulagu od Orlanda Figesa vykresľujú dôveryhodný obraz tohto jedinečného príbehu. Autor čerpá z korešpondencie Leva a Sveti, ako aj z archívov KGB a nedávnych rozhovorov.
Listy plné túžby a nádeje
Listy medzi Levom a Sveťou sú plné túžby, nádeje a obáv. Sveťa píše Levovi: „Levi, Glebova matka navštívila O. B. (tetu Oľgu) a povedala, že v stredu odchádza do Pečory. Teraz ani neviem, čo by som Ti mala napísať. Že mi chýbaš? Lenže to Ty vieš. Mám pocit, že stojím mimo času, že čakám na začiatok svojho života, akoby to bola len dočasná prestávka. Nech robím čokoľvek, pripadá mi to len ako prešľapovanie na mieste. Zabíjanie času. Viem, že to nie je dobré. Vedomá alebo ľahostajná pasivita nie sú hodné silného človeka. Je to aj fatálna chyba, lebo nikdy nevrátiš stratený čas. Musím žiť, nielen čakať. Lebo keď sa čakanie skončí, môžem sa ocitnúť v situácii, že nám nebudem vedieť vybudovať spoločný život.“
Prečítajte si tiež: Všetko, čo ste chceli vedieť o čokoláde
Sveťa sa obáva, že „láska nestačí. Človek musí byť schopný milovať, ale aj žiť spolu a žiť v tomto svete, ktorý pravdepodobne navždy zostane krutý. No zdá sa mi, že napriek plynutiu času nie som ani silnejšia, ani inteligentnejšia. Aspoň sa menej trápim takými vecami, ako sú vlastná hlúposť alebo úprimnosť k ľuďom, ktorých ľúbim, nech sú odo mňa akokoľvek ďaleko - v minulosti som kvôli tomu trápila seba aj iných (aj Ty si tým trpel).“
Sveťa túži po Levovej opore: „Potrebujem sa o Teba oprieť - v dobrom aj v zlom. Musíme sa cez to dostať spoločne, chodievať ruka v ruke tak ako kedysi - hoci si myslím, že vtedy som sa o Teba neopierala. Nevisela som Ti na ruke. Mám pravdu? Nie je odo mňa pekné písať takto, žiadať od Teba niečo, čo mi nemôžeš dať, čo Ti len môže priniesť bolesť. Lenže som unavená a nielen dnes, ale celkovo. Potrebujem „oporu“, aj keby to malo byť len prostredníctvom listov (ktoré sú konverzáciou medzi nami). Nesmieš sa však trápiť, Levi. V konečnom dôsledku sme šťastnejší než mnohí iní - šťastnejší ako tí, ktorí vôbec nepoznajú lásku alebo ktorí ju nevedia nájsť. Dúfam, že to dáva zmysel…“
Keď nám niekto chýba: Hľadanie naplnenia v sebe
Zvykom je, že ak niekoho milujeme a nie sme s ním, tak nám chýba. Otázne je, čo nám vlastne chýba, a prečo? Ak nám milovaný chýba, pretože patrí k nám, dopĺňa nás a bez neho nie sme celiství, tak máme problém. Celkovo je tento problém veľmi rozšírený. Môže za to naše nízke sebavedomie, sebahodnota, sebaprijatie a takmer žiadna sebaláska. Pokiaľ to tak máme, budeme vždy hľadať naplnenie pocitov plynúcich z týchto cností niekde zvonku. Najlepšie od nášho partnera. Lebo keď nás miluje, tak za niečo predsa stojíme. No pokiaľ pri nás nie je dlhší čas, začneme pociťovať deficit a ten spôsobuje, že nám začne niečo chýbať. Vyhodnotíme to tak, že je to náš partner, kto nám chýba. No v skutočnosti sú to tie pocity, ktoré nám chýbajú a ktoré keď dostávame, tak sa cítime oveľa lepšie.
To neznamená, že dotyčného človeka nemilujeme. To len znamená, že sme závislí na dopĺňaní pocitov, ktoré nám chýbajú, čo vytvára pocit, že náš partner je naša druhá časť a bez neho neprežijeme. V skutočnosti nemôžeme byť ďalej od pravdy. V momente ako pocítime, že bez partnera nemôžeme žiť, že je našou druhou polovicou, tak sme začali s ničením vzťahu. Láska sa mení na vlastníctvo a závislosť. Začne sa objavovať množstvo strachov, počnúc strachom zo samoty a opustenia, až po strach, že bez partnera neprežijeme.
Jedno z práv, ktoré máme, keď prídeme na túto zem, je sloboda. Potrebujeme ju cítiť, potrebujeme mať umožnenú slobodnú voľbu a aby našu slobodu ostatní rešpektovali. Ak nám náš partner začne brať slobodu, prirodzene sa začneme od neho odsúvať a odtláčať ho, aby sme si vytvorili aspoň nejaký pocit slobody. No čím viac sa snažíme uvoľniť, tým sú vyššie spomínané strachy silnejšie a tým nás chce ešte viac zviazať a pritiahnuť k sebe. Začne používať manipuláciu, výčitky, hrozby, vydieranie a podobné nástroje, ktorými sa nás snaží získať späť a pri tom nevidí, že práve toto je ten spôsob, ako nás stratiť.
Prečítajte si tiež: Výroba čokolády a tuky
Takouto manipuláciou môže byť aj „Tak veľmi mi chýbaš. Chýbam ti aj ja?“ „Myslíš na mňa, keď nie sme spolu?“ V podstate nám partner hovorí - neži svoj život, mysli len na mňa, lebo ja som to jediné, na čom záleží. A teda, ak nemyslíme neustále na partnera, tak by sme sa vlastne mali cítiť previnilo a začať na neho myslieť, lebo „tak sa to predsa má“.
Ak povieme partnerovi „chýbaš mi“, bez potreby sa ho pýtať, či chýbame aj my jemu, a sme tým v podstate mysleli, že sme v poriadku, že je nám dobre a bolo by skvelé, keby bol pri nás. Prečo to teda nekomunikovať priamo? Veď stačí povedať napríklad: „Spravilo by mi radosť, keby si bol/-a pri mne alebo so mnou.“ „Je mi super a bolo by skvelé, keby si si to užil/-a so mnou.“ Tým vyjadrujeme, že náš život nie je závislý na partnerovi a zároveň, že si na neho spomenieme a potešilo by nás, keby bol pri nás.
Je dôležité si položiť nasledovné otázky: Prečo nám chýba? Čo je vlastne to, čo nám skutočne chýba? Čo nám zapĺňa? Čo nám nahrádza? Ako si môžeme užiť náš život, pokiaľ tam nie je? Zdravý a vedomý vzťah nie je vybudovaný na závislosti a potrebe, ale na láske a slobode. Až v takom prípade môže ten vzťah narastať a paradoxom je, že až v takom vzťahu sa pomaly nechceme pohnúť od svojho partnera.
10 vecí, ktoré nám mamy nepovedia
Sú to naši anjeli odkedy prídeme na svet, až do chvíle, kedy zostarnú a ony samé musia odísť. Do tej chvíle sme pre ne tí najdôležitejší ľudia na svete. Sú našou oporou a neraz si naberajú na svoje plecia toho ďaleko viac, ako vládzu, len aby sme my, ich deti, boli šťastné.
Napriek tomu, že ste si so svojimi mamami možno veľmi blízki, existujú veci, ktoré vám pravdepodobne vaše mamy nikdy nepovedali:
Prečítajte si tiež: Ochutnajte Lyra čokoládu
- Rozplakali ste ju…veľakrát. Plakala vo chvíli, keď zistila, že je tehotná. Plakala, keď ťa porodila. Plakala, keď vás po prvý raz vzala do náručia. Plakala od šťastia. Plakala od strachu. Plakala, vždy keď mala pochybnosti. Plakala, lebo bola tak silno s vami prepojená, že cítila každú vašu bolesť i šťastie. A všetko s vami prežívala, či ste si to už uvedomovali alebo nie.
- Chcela si dať posledný kúsok koláča. No vždy keď uvidela, ako naň hľadíte svojimi veľkými očami a zalizujete sa, nemohla ho zjesť. Vedela, že bude oveľa šťastnejšia, ak uvidí plné to maškrtné detské bruško a nie to svoje.
- Neraz ju to bolelo. Keď ste ťahali jej vlasy, keď ste ju poškriabali svojimi nechtíkmi, ktoré nebolo možné poriadne ostrihať alebo keď ste ju hrýzli pri kojení. Aj vtedy, keď ste sa len tak spoločne bláznili. Boleli ju rebrá, keď ste v brušku rástli a kopali do nich a ani jej žalúdok na tom nebol v tom čase oveľa lepšie. No táto výnimočná mama vydržala akúkoľvek silnú bolesť, lebo vedela, že ste jej najväčším šťastím.
- Vždy sa bála. Od okamihu vášho počatia robila všetko z plných síl, aby vás ochránila. Bola vždy dostatočne blízko, pretože neverila, že vás dokáže ochrániť niekto lepšie ako ona sama. Bála sa pri každej chorobe, pri každej odrenine kolena či udretej hlavičke. Bála sa, či zvládnete každú ranu, ktorú v škôlke či škole dostanete od iného dieťaťa a či sa dokážete dostatočne brániť. Bála sa, aby ste nikdy netrpeli tým, že nenájdete priateľov, ktorí vás budú rozosmievať a neskôr sprevádzať na ceste k správnym životným rozhodnutiam. Keď ste vyrástli, zostávala dlho do noci hore, aby sa uistila, že ste sa vrátili v poriadku domov. Mama je tá, čo sa celý život strachuje, aby ste mali šťastný život či už je každý deň pri vás alebo na druhom konci sveta. Jej myšlienky, aby ste boli šťastní k vám smerujú každý deň.
- Vedela, že nie je dokonalá. Je svoj najväčší kritik. Pozná všetky svoje nedostatky a veľakrát sa za ne nenávidí. Myslí si, že vždy bola a je na vás tvrdá. Chcela by byť dokonalou mamou a nerobiť nič nesprávne. Ale rovnako ako každý človek i ona robí chyby. Možno sa stále snaží odpustiť si, ak vám nejako ublížila. Praje si z celého srdca, aby sa mohla vrátiť v čase a urobiť veci inak, ale nemôže, tak k nej buďte milí a myslite na to, že robila všetko najlepšie, ako v tom čase vedela.
- Pozerávala sa, ako spíte. Boli noci, kedy sa o tretej ráno pozerala na hodiny a modlila sa, aby ste konečne zaspali. Len s ťažkosťami dokázala udržať svoje oči otvorené, spievala vám uspávanku a upokojovala vás. Keď sa však po nejakom čase táto únava z prebdených nocí vytratila a vy ste zaspávali stále lepšie a lepšie, chodievala sa pozerávať, ako spíte. Sedela vedľa postele, hladila vás po vlasoch a bola šťastná, že ste vstúpili do jej života a možno ho od základov zmenili. Hľadela na vás a vo vašej tvári videla viac lásky, ako si kedy dokázala predstaviť.
- Vzala vás do náručia, vždy keď ste to potrebovali. Potrebovali ste ju, preto vás zdvihla vždy, keď ste k nej natiahli svoje rúčky. Nosila vás, keď upratovala, varila či jedla. Občas dokonca aj keď spala, lebo to bola jediná možnosť, ako si mohla oddýchnuť. Jej ruky a chrbát boli prvé roky príšerne unavené a boleli ju, ale nosievala vás, lebo vedela, že k nej chcete byť blízko. Túlila si vás, bozkávala, láskala a hrala sa s vami. V jej náručí ste sa vždy cítili bezpečne, šťastní a vedeli ste, že ste milovaní. Robila to tak často a dlho, ako ste len túžili.
- Vždy, keď ste plakali, trhalo jej to srdce. Nebol smutnejší a bolestivejší zvuk v jej živote ako váš plač či pohľad na slzy kotúľajúce sa po vašich lícach. Vždy robila všetko čo vedela, aby váš plač zastavila. Tieto okamihy boli pre ňu vždy tými najstresujúcejšími chvíľami dňa.
- Vždy vás dávala na prvé miesto. Dokázala existovať bez jedla, bez sprchy i bez spánku. Vždy vás dávala na prvé miesto. Dokázala celé dni tráviť napĺňaním vašich potrieb a na konci dňa už nikdy nemala síl, aby urobila niečo pre seba. A na ďalší deň opäť vstala a možno aj túžila urobiť niečo inak, ale robila presne to isté, pretože pre ňu tak veľa znamenáte.
- Urobila by to všetko opäť. Byť mamou je jednou z najťažších vecí na svete, ktorú nedokáže robiť dobre každý. Občas nás možno prekvapí, že prakticky táto životná rola nemá žiadne hranice. Mamy plačú, zraňujú, skúšajú a zlyhávajú, začínajú od znova a učia sa. Ale tiež zažívajú viac radosti a lásky, ako by si vôbec mohli myslieť, že ich srdce dokáže prijať. Napriek všetkej bolesti, smútku, prebdeným nociam a skorým ránam, cez ktoré si vaše mamy museli kvôli vám prejsť, by to všetko urobili opäť. A to jedine preto, že ste toho hodní.
Recept na čokoládový koláč, ktorý pohladí dušu
A teraz k receptu na čokoládový koláč, ktorý vám pripomenie tie najkrajšie chvíle a možno aj Sašku, ktorá vás vždy privíta s otvorenou náručou.
Ingrediencie:
- Na cesto:
- Vajcia
- Cukor
- Múka
- Prášok do pečiva
- Kakao (na kakaový korpus)
- Pudingové prášky (na ružový korpus)
- Na krém:
- Mlieko
- Zlatý klas
- Maslo
- Cukor
- Rum
- Na polevu:
- Biela čokoláda
- Na potretie:
- Marhuľový džem
Postup:
- Príprava korpusov:
- Biely korpus: Vajcia s cukrom vymiešame do peny, zmiešame múku s práškom do pečiva a pridávame do cesta v malých dávkach. Na plech si pripravíme papier na pečenie, cesto vylejeme a upravíme. Rúru necháme vyhriať na 180 st. a pečieme 10 min. Upečený korpus necháme chladiť na mriežke.
- Ružový korpus: Vajcia s cukrom vymiešame do peny. Zmiešame pudingové prášky s práškom do pečiva a múkou. V malých dávkach vmiešame do cesta. Cesto vylejeme na plech vystlaný pečiacim papierom a upečieme tak isto na 180 st. 10 min. Upečený uložíme na mriežku chladiť.
- Kakaový korpus: Vajcia s cukrom vymiešame do peny. Zmiešame múku s práškom do pečiva a kakaom a v malých dávkach pridávame do cesta. Hotové cesto vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme sa tiež na 180 st. 10 min. Upečený sa chladí na mriežke.
- Príprava krému:
- V mlieku vymiešame Zlaté klasy a uvaríme hustú kašu. Ešte do vlažnej vmiešame maslo a cukor. Vyšľaháme všetko mixérom a pridáme rum. Krém rozdelíme na dve časti a dáme chladiť do chladničky.
- Vrstvenie koláča:
- Na spodok uložíme kakaový korpus. Marhuľový džem necháme zohriať na horúco a potrieme korpus. Na džem natrieme polovicu krému. Na krém uložíme ružový korpus a natrieme ho tiež horúcim džemom. Na džem natrieme druhú polovicu krému. Položíme tretí biely korpus. Koláč uložíme do chladničky na noc a zaťažíme ho.
- Poleva:
- Ráno urobíme z bielej čokolády polevu. Polejeme koláč a dáme stuhnúť do chladničky.
- Servírovanie:
- Nakrájame ho na rezy. Prajeme vám dobrú chuť.
Alternatívny recept na krém z bielkov a čokolády
Tento krém je jemný, lesklý a ideálny na zdobenie tort a zákuskov.
Ingrediencie:
- Bielka
- Cukor (5 dkg do bielkov, zvyšok na sirup)
- Voda
- Maslo
- Biela a tmavá horká čokoláda (voliteľné)
Postup:
- Príprava sirupu: Cukor a vodu varíme, kým teplomer nedosiahne 120°C (245°F). Ak nemáme teplomer, sirup uvaríme na niť alebo do tzv. slabej guľky (varíme asi 3-4 minúty). Ak kvapneme sirup do ľadovej vody, urobí sa gulička. Ak by sme ho varili dlhšie, urobia sa hrčky a takýto sirup sa do krému nemôže použiť.
- Šľahanie bielkov: Šľahač a miska na sneh musia byť úplne čisté. Začneme šľahať bielka a keď sa zapenia, postupne pridávame 5 dkg cukru a vyšľaháme do tuha.
- Pridávanie sirupu: Za stáleho šľahania teraz už pri vysokých otáčkach prilievame sirup a ďalej šľaháme, kým krém nie je úplne tuhý.
- Pridávanie masla: Postupne pridávame na kocky nakrájané zmäknuté maslo a ďalej šľaháme krém pri vysokých otáčkach, kým maslo neminieme.
- Dochutenie čokoládou (voliteľné): Do 1/3 krému pridáme bielu rozpustenú čokoládu a do ďalších 2/3 tmavú horkú čokoládu.