Bratislava, mesto známe svojou bohatou históriou a kultúrou, ukrýva aj sladké tajomstvo - príbeh čokoládovne Figaro. Táto továreň, ktorej vôňa sa šíri Račianskou ulicou, je jedinou, ktorej "smrad" mnohým vonia a pripomína detstvo. Čokoláda má dokonca až dva dni v roku - 7. júla a 13. septembra, čo svedčí o jej obľúbenosti a význame. Okrem toho, že ju milujeme, je čokoláda okamžitým zdrojom energie, pomáha odstraňovať stres a vyvoláva príjemné pocity.
Založenie a začiatky
Príbeh Figara sa začal písať už koncom 19. storočia, v roku 1896, kedy sa nemecký výrobca cukroviniek Stollwerck rozhodol expandovať do Bratislavy. „Císarskokráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu bratov Stollwerckových“ bola postavená za 300-tisíc mariek. Továreň bola založená ako filiálka firmy Franza Stollwercka z Kolína nad Rýnom a volala sa C. k. rakúsko-uhorská dvorná továreň na výrobu čokolády bratia Stollwerckovci. Bola najväčšou továrňou svojho druhu v Uhorsku a vyrábala čokoládové výrobky, kakao a cukrovinky. Začínalo sa tu s výrobou známych cukríkov - mliečnych karameliek, štolveriek, ale aj marcipánu a pepermintových cukríkov. Denne sa tu zabalilo „len“ 25 kilogramov cukríkov.
Už vo svojich začiatkoch vyrábala rôzne sladkosti pre obyvateľov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Každý kúsok čokolády mal svoju cenu, bola to luxusná potravina určená pre vyššie vrstvy, no napriek tomu bolo snahou fabriky vyrábať lacné cukrovinky ako pepermintové a karamelové cukríky dostupné pre všetkých. Podnik mal výbornú strategickú polohu a dostal finančnú injekciu vo výške 300 000 mariek. Podpora však nevznikla len tak, bratislavská továreň bola pobočkou firmy Stollwerck, ktorá chcela rozšíriť svoju produkciu. Firma vyrábala sladkosti rôzneho druhu, nielen kvalitnú a luxusnú čokoládu určenú pre samotný cisársky dvor, ale aj obľúbené karamelové „štolverky“, ktoré predstavujú nočnú moru pre nejedného rodiča. Koncom 19. storočia sa v podniku začali vyrábať rôzne marcipánové dobroty, čokolády, pralinky aj lacnejšie sladkosti určené pre bežný ľud. Všetko to vyzeralo rozprávkovo.
Ešte po prvej svetovej vojne bola hlavným výrobkom Zlatá čokoláda - várová, mliečna, kávová a horká. No a mliečne karamelky!!! Tie si niektorí z Vás iste z detstva pamätajú. Karamelky - štolverky, už síce socialistické, ale stále účinné najmä čo sa týkalo testovania kvality dentálnych výplní. V areáli fabriky sa dodnes zachovali niektoré objekty pôvodnej továrne - veľká trojposchodová budova, výrobná hala s priľahlou tehlovou prístavbou vežovitého charakteru a malý poschodový domček.
Rozšírenie výroby a ťažké časy
Už v predvojnových rokoch sa produkcia rozšírila na 2300 ton výrobkov a viac ako 700 zamestnancov, pričom sa rozširoval aj sortiment. Okrem už spomínaných sladkostí už z továrne vychádzali do sveta aj oplátky, kandizované ovocie, čokolády a iné sladkosti. S druhou svetovou vojnou prišli na výrobné linky aj džemy či marmelády a v tom čase sa tu spracúvalo až 500 vagónov ovocia.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo ste chceli vedieť o čokoláde
V 30-tych rokoch 20. storočia svetom otriasla silná hospodárska kríza, ktorá sa dotkla takmer všetkých podnikov a predchodca Figaro nebol výnimkou. O prácu prišlo množstvo ľudí, no firme sa v roku 1937 podarilo postaviť na nohy. V decembri 1944 sa karta zas obrátila. Továreň bola zbombardovaná Červenou armádou a utrpela obrovské finančné straty. Až do roku 1945 nastali ťažké časy. Továreň bola zbombardovaná, neskôr sa dostala do držania Červenej armády, nasťahovali sa do nej vojaci a nakoniec bol na základe Benešových dekrétov celý závod skonfiškovaný. Celková škoda dosiahla 24 miliónov korún, avšak ani to ju úplne nezruinovalo. Podnik opätovne zažíval vzlety a pády.
Zrod značky Figaro a socialistická éra
V roku 1948 sa fabrika stáva súčasťou Slovenských závodov na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky. Značka Figaro uzrela svetlo sveta až v roku 1958, kedy sa s bratislavským závodom spojili Piešťany aj Trnava a v 60. rokoch sa obľúbený brand stáva súčasťou Československých čokoládovní, ktoré združovali všetky československé továrne s cukrovinkami. V roku 1958 dostáva bratislavský závod názov Figaro. Dôležitým míľnikom bol aj rok 1948, kedy sa fabrika stala súčasťou celoslovenského podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Následne sa v roku 1958 bratislavský závod zlúčil so závodmi Figaro v Trnave a Piešťanoch a bol premenovaný na Figaro. V roku 1963 sa fabrika stala súčasťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združoval všetkých česko-slovenských výrobcov cukroviniek.
To najvýznamnejšie v histórii Figara, čo si určite mnohí naši rodičia pamätajú, prišlo v roku 1985. Ročná produkcia prekročila 18 000 ton výrobkov a Figaro Bratislava dosiahlo 36 % podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20 % podiel v tabuľkových čokoládach. Pamätáte si na ich chuť? Boli vynikajúce. Vynikajúce čokolády, cukríky, ktorých nikdy nebolo v detských vreckách dosť. Figaro vyrábalo čokoládu, kakao, marcipán, rôzne cukrovinky, oblátky a kandizované ovocie. Vo výrobe cukroviniek prevládali dropsy, furé, karamelky, želé, fondánové salónky a nečokoládové dražé.
Transformácia po roku 1989 a súčasnosť
Následne v roku 1992 došlo k založeniu akciovej spoločnosti Figaro a 67 % akcií získal Jacobs Suchard, ktorý značku v roku 1993 spojil s Kraft General Foods Europe. V roku 1992 vzniká celoslovenský národný podnik Figaro so sídlom v Bratislave. Vznikol zlúčením dvoch závodov v Trnave a Piešťanoch. A keďže sme žili v Československu, podnik sa stal súčasťou Československej čokoládovne, ktorá združovala všetky továrne na cukrovinky. Ďalším míľnikom sa stal rok 1992, kedy v rámci privatizácie vznikla spoločnosť Figaro tak, ako ju poznáme dnes. Až 67 percent akcií získal Jacobs Suchard, ten sa o rok neskôr spojil s Kraft General Foods Europe.
Spoločnosť sa totiž rozhodla pre svoje trhy s čokoládovými produktami používať označenie Mondelez (s vlnovkou nad druhým "e"), a tak dnes na "sladkej" adrese Račianska 44 nenájdete ani spoločnosť Stollwerck, ani Figaro, ani Jacobs Suchard, ani Kraft Foods, ale Mondelez Slovakia, a. Ani to však nie je všetko. Pôvodom americký koncern Kraft Foods sa v roku 2012 rozhodol rozdeliť na dve spoločnosti. Samotný Kraft Foods ako veľká potravinárska spoločnosť zostala pôsobiť v Severnej Amerike, zatiaľ čo na náš trh prišiel Mondelēz International.
Prečítajte si tiež: Výroba čokolády a tuky
Značka Figaro teda v súčasnosti funguje pod hlavičkou Mondelēz Slovakia, ktorá je súčasťou Mondelēz International. Jej obrat v roku 2016 bol 26 miliárd amerických dolárov a je popredným svetovým výrobcom čokolády, sušienok, žuvačiek, bonbónov a rozpustných nápojov. V štyroch továrňach, dvoch obchodných jednotkách a centre zdieľaných služieb zamestnáva takmer 2,5 tisíc ľudí a obchodné zastúpenie firmy tu predáva 430 produktov pod 19 značkami. Peknými tržbami sa však môže pochváliť aj samotný Mondelēz Slovakia. Tie v roku 2016 predstavovali takmer 55,3 milióny eur, z čoho čistý zisk bol viac ako 125-tisíc eur. Ak neviete, ktoré známe značky cukroviniek by ste mali pod Mondelēz Slovakia zaradiť, tak je to napríklad obľúbená fialová čokoláda Milka, Horalky, Bebe, Oreo či Miňonky.
Podľa informácií tovarnapredaj.sk z tlačovej konferencie, ktorá prebehla minulý rok v septembri, sa zvyšovanie produkcie bratislavskej fabriky z roka na rok zvyšuje, pričom v roku 2016 pokorila v objeme produkcie svoj historický rekord. Ten v roku 2017 plánovala navýšiť ešte viac a pomôcť jej v tom malo niekoľko nových produktov z radov významných zahraničných značiek. Či sa to podpísalo na číslach z posledného roka ešte známe nie je.
Bratislavskou Račianskou ulicou sa šíri vôňa povestnej značky. Sladký a ťažký pach sa nesie vzduchom a po toľkých rokoch patrí k zabehnutému chodu ulíc. Okrem červeno-hnedých obalov tabuľkových čokolád sa vo fabrike spracováva aj ovocie, ktoré sa mení na kandizované, rôzne cukríky a želé. Na pásoch však nájdete aj iné značky, ako napríklad Milka. Svetovoznáma čokoláda vychádza spod rúk rovnakých zamestnancov, ako tá Figaro.
Slovenské Figaro vyrába v dnešných dňoch až 52-tisíc ton čokoládovej hmoty ročne. Spracováva kakaové bôby s pôvodom z Ghany, Pobrežia Slonoviny, Brazílie, Indonézie, Indie a Dominikánskej republiky. Pridané mlieko je od rakúskych a nemeckých kráv. To neriedia, ako v niektorých iných veľkých spoločnostiach, a preto je ponúkaná kvalita výrobkov nadštandardná.
Iba 10% ročne vyrobeného objemu skončí na slovenských pultoch. Zvyšok, predovšetkým hmota a likér, ale i ďalšie výrobky, sa exportujú na zahraničné trhy. Najčastejšie hmotu vyvážame do členských krajín EÚ, ale aj do Číny a Kanady. Mondelēz pôsobí vo viac ako 150 krajinách a je majiteľom kvanta značiek, ktoré sa nesústreďujú len na výrobu cukroviniek, ale aj iných pochutín, ako napríklad chipsov, krekrov a pod.
Prečítajte si tiež: Ochutnajte Lyra čokoládu