Čokoláda, obľúbená pochúťka mnohých, má bohatú históriu a ponúka množstvo zaujímavostí. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty čokolády, od jej pôvodu a pestovania kakaovníka, cez výrobné procesy a druhy, až po vplyv na zdravie, náladu a kultúru. Nezabudneme ani na štatistiky, zaujímavosti a kuriozity, ktoré robia svet čokolády tak fascinujúcim.
História a pôvod čokolády
Na začiatku celého príbehu čokolády stoja najkvalitnejšie kakaové bôby. Čokoláda pochádza z ovocného stromu; je vyrobená zo semena. Theobroma cacao je strom, ktorý produkuje kakaové bôby a jeho názov znamená „jedlo bohov“.
Zvyšky kakaa boli objavené na kvetináčoch z nálezov datovaných už do roku 1900 pred naším letopočtom! Miestne kmene Strednej Ameriky pestovali kakaovníky priamo v pralese a postupom času sa z kakaa stal zdroj jednej z najobľúbenejších cukroviniek na svete. Plody boli konzumované tak, že sa rozdrvili, miešali s vodou a bol to pokrm pre vládcov, vojakov a bohatých. Už vtedy bol považovaný za afrodiziakum.
Vedeli ste, že meno kakaovníku dal švédsky botanik Carl Linné v roku 1753? Ten Carl Linné, ktorý navrhol a založil celú botanickú taxonómiu! Vďaka Hernánovi Cortézovi bol kakaovník dovezený aj na európsky kontinent a postupom času sa zistilo, že s cukrom nápoj chutí oveľa lepšie.
Pestovanie kakaovníka
Botanici bohužiaľ ešte nedokázali vyšľachtiť odrodu, ktorá by pod listami ukrývala tabuľky čokolády. Ale bolo by to skvelé, čo poviete? Zatiaľ si však musíme vystačiť s kakaovými bôbmi, ktoré sa spracovaním na čokoládu premenia. Rastú na strome Theobroma cacao - tak sa botanicky nazýva kakaovník pravý. Rastie len v trópoch a môže dosahovať výšku až 15 metrov, ale bežne sa udržuje nižšia kvôli žatve. Na jednom strome rozkvitne až 6 tisíc kvetov, z ktorých ale dozreje len okolo 20 až 30 plodov - kakaových bôbov. Pre priemyselnú výrobu sa pestuje najmä na plantážach, ale kakaové bôby používané na výrobu prémiových produktov sa nechávajú rásť priamo v pralese. Kakaovníku sa darí najmä v teplom a vlhkom prostredí, napríklad v Afrike.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo ste chceli vedieť o čokoláde
Výroba a druhy čokolády
Čokoládu si väčšinou predstavíme ako tabuľku. Na to, aby ste získali 10 tabuliek čokolády, potrebujete kakaové bôby, ktoré vyprodukuje kakaovník až za 1 rok. V ponuke nájdete veľa druhov čokolády, od mliečnej, cez ruby až po horkú.
Čokoláda Callebaut sa vyrába v jednej z belgických najstarších pražiarní. Je vyrobená z najlepších, udržateľných kakaových bôbov. Za každý balíček, ktorý kúpite, investuje spoločnosť časť zárobku do udržateľného pestovania.
Kvalitná biela čokoláda obsahuje takzvané kakaové maslo. To je vlastne tuk lisovaný z kakaovej hmoty pri výrobe samotného kakaa. Podľa platných pravidiel ho biela čokoláda obsahuje aspoň 20 %. V nekvalitných čokoládach ho často dopĺňajú palmovým tukom, veľkým množstvom cukru a ďalšími umelými náhradami. Biela čokoláda od nás má ale kakaového tuku úctyhodných 29 % a k tomu extrakt z pravej bourbonskej vanilky.
Dubajská čokoláda: Fenomén sociálnych sietí
Počul o nej už azda každý, no ochutnať ju nie je tak jednoduché. Dubajská čokoláda pobláznila celý svet a aj napriek vysokej cene sa po nej vždy len tak zapráši. Hit sociálnych sietí si ľudí získal chrumkavou konzistenciou a dekadentnou chuťou. A možno aj tým, že ju všetci chcú a dostala tým punc luxusu. Nielen pre vyššiu cenu, ktorá je o 30-40 percent vyššia než u iných neplnených čokolád.
Na rôznych e-shopoch sa jej ceny pohybujú od 15-25 eur za tabuľku, čím sa táto pochúťka stáva exkluzívnym tovarom. Kým niektorí odborníci hovoria, že cena je prestrelená, iní zas poukazujú na technologickú náročnosť pri spracovávaní pistácií, ktoré obsahuje. Dokonca aj cena týchto orieškov stúpa do výšky. Je zložená z kvalitnej čokolády, plnenej pistáciovým krémom, a rezančekmi cesta kataifi, ktoré pripomína filo cesto a používa sa v orientálnej kuchyni.
Prečítajte si tiež: Výroba čokolády a tuky
Príbeh Dubajskej čokolády sa začal písať v roku 2021, keď ju vymyslela cukrárka Sarah Hamouda, ktorá pôsobila v čokoládovni Fix Dessert Chocolatier. Netušila, že bude taká populárna - ako to už býva zvykom, recept vznikol náhodou. Sarah totiž bola tehotná a jej manžel nedokázal nájsť dezert, ktorý by naplnil jej tehotenské chute. Prvú vlnu popularity si preto získala vďaka sociálnym sieťam. Keďže jej názov nie je registrovaný, ako Dubajskú čokoládu túto pochúťku ponúkajú mnohé značky výrobcov čokolád po celom svete.
Je totiž veľmi tučná a sladká a preto zo zdravotného hľadiska nie je vôbec vhodnou súčasťou jedálnička. „Cukor, tuk, kofeín a niektoré zložky obsiahnuté v dubajskej čokoláde môžu mať negatívne účinky na tráviaci systém. Okrem toho, že jej časté konzumovanie môže spôsobiť riziko vzniku cukrovky druhého typu, lekári upozorňujú aj ľudí so syndrómom citlivých čriev, aby sa tejto pochúťke vyhli.
Avšak, nie je ničím zložitým a dá sa vyrobiť aj doma v pohodlí svojej kuchyne. Treba však zohnať ingrediencie, ktoré sú drahšie. Základom je okrem kvalitnej čokolády aj pistáciová pasta. Tá sa dá zohnať už hotová, alebo si ju môžeme vyrobiť aj doma. Ďalšou horšie dostupnou ingredienciou je aj cesto kataifi. To býva dostupné v chladiacich boxoch najčastejšie v predajniach s orientálnym tovarom. Pred samotnou prípravou si misku alebo pekáč v rozmeroch 25x15 cm vyložíme papierom na pečenie.
Cesto si potom nakrájame na kúsky a v hrnci na rozpustenom masle ghí opražíme dozlatista. Je to dôležitý krok, lebo bez toho nám zmes nebude príjemne chrumkať. Pridáme k nemu pistáciovú pastu, pastu tahini a cukor podľa chuti.
Keď sme s jej chuťou spokojní, vylejeme ju na čokoládu a dáme do chladničky. Čaká nás ešte vrchná vrstva, na ktorú si vo vodnej pare opäť rozpustíme druhú časť čokolády a necháme dobre zachladiť v chladničke. Najlepšie je nechať ju tam niekoľko hodín. Zdobíme podľa vlastnej fantázie.
Prečítajte si tiež: Ochutnajte Lyra čokoládu
Čokoláda a zdravie
Zdravé účinky čokolády sú utopickou predstavou mnohých z nás. Čokoládu si najčastejšie spájame s niečím hriešnym a zakázaným. Mnohokrát ju však konzumujeme s veľkými výčitkami, pretože sa spája s priberaním, akné a mnohými nevýhodami. Jej konzumácia má, ale svoje výhody.
V prvom rade si treba uvedomiť, že nie všetky druhy čokolády sú pre nás rovnako dobré. Biela alebo mliečna čokoláda obsahuje oveľa viac cukru a o zdravotných benefitoch nemôže byť reč. Z konzumácie sa však nevylučuje ani mliečna čokoláda. Dôležité je však pozerať na obsah kakaa. Je verejne známe, že práve horká čokoláda so 70 % kakaa je najzdravšia.
Prečo je horká čokoláda zdravšia?
Zdravé účinky čokolády sú najčastejšie spájané s konzumáciou tmavej (horkej) čokolády, resp. čokolády s vysokým podielom kakaa. To sa môže v čokoláde vyskytovať vo forme kakaového prášku, kakaového masla alebo kakaových bôbov a malo by byť na prvom mieste v zložení. Horká čokoláda je nabitá nie len dokonalou chuťou, ale aj živinami, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť aj tvoje zdravie. Mnoho štúdií dokazuje, že môže zlepšiť zdravie, znížiť riziko ochorení a hlavne pozitívne vplýva na tvoju náladu.
Zdravé účinky čokolády sú pripisované najmä prítomnosti polyfenolov. Ide o bioaktívne látky rastlinného pôvodu, ktoré majú preukázaný pozitívny vplyv na zdravie. Polyfenoly obsiahnuté v čokoláde dokážu stimulovať vylučovanie oxidu dusnatého v cievach. Ten je zodpovedný za ich rozšírenie (vazodilatáciu), čo má kardioprotektívny účinok. Primárna hypertenzia pritom patrí medzi najčastejšie civilizačné ochorenia a v poslednej dobe postihuje čoraz mladších ľudí. Permanentný stres, nedostatok pohybu a spánku si postupne vyberá svoju daň.
Vplyv čokolády na zdravie
- Kardiovaskulárne zdravie: Autor štúdiu Dr. Chayakrit hovorí aj o tom, že konzumácia čokolády aspoň raz týždenne môže pomôcť tvojim žilám či tepnám zostať pružné a tak aj tvoje srdce. Kakao tak môže znížiť riziko infarktu. Okrem toho ti znižuje krvný tlak a udržiava zdravé cievy srdca.
- Lepšia nálada: Možno to poznáš aj ty. Keď si dáš trocha čokolády, zrazu sa stane veľký problém malým, svet je zrazu ružovejší a človek sa cíti lepšie. Na univerzite v Swinburne v Austrálii sa zamerali na kakaové polyfenoly a zistili, že práve tie mali vplyv na náladu. Horčík obsiahnutý v čokoláde pomáha naštartovať náš metabolizmus a vďaka antioxidantom sa zase zbavíme stresu. V roku 2007 dokonca psychológ David Lewis publikoval výskum, v ktorom poukazoval na to, že dobrá čokoláda, je ešte „lepšia“ než bozkávanie, pretože po čokoláde nám v tele zostane blažený pocit dlhšie. Môže za to alkaloid fenyletylamín, ktorý v našom tele zvyšuje hladinu endorfínov.
- Starostlivosť o pleť: Veľa sa rozpráva o tom, že čokoláda má vplyv na akné. Kakaový prášok je však obľúbenou prísadou do kozmetických prípravkov z dôvodu veľkého množstva minerálov, ktoré pomáhajú pleť prečisťovať a vyživovať. Preto sa nemusíš vzdať čokolády, ak tvoja pleť nie je úplne čistá, problém nie je tvoja sladká závislosť.
- Kontrola hmotnosti: Veľkou zaujímavosťou je aj to, že kvalitná čokoláda môže znížiť tvoj BMI, teda „Body Mass Index“. Je to vlastne spôsob, ktorým meriaš svoju výšku a váhu. Celková strava, zdravý životný štýl, tak neovplyvní to, ak si počas týždňa dáš aj tmavú čokoládu s vysokým obsahom kakaa. Práve naopak. Aj pri častej konzumácii, môžeš mať časom nižšie BMI.
Už tri hodiny po konzumácii tmavej čokolády bolo pozorované zvýšenie prietoku krvi v mozgu. Lepšia pamäť a sústredenie však nie je ani zďaleka to najlepšie, čo z tohto objavu vyplynulo.
Čokoláda a hormóny šťastia
Horká čokoláda je známa tým, že zlepšuje náladu a pomáha pri strese. Chemické látky obsiahnuté v kakaových bôboch stimulujú tvorbu alebo uvoľňovanie tzv. hormónov šťastia:
- Fenyletylamín (PEA) - „droga zamilovanosti a radosti“.
- Endorfíny - hormóny šťastia, v tele sa tvoria počas fyzickej aktivity. Nazývajú sa aj prírodné opiáty, zmierňujú bolesť a prinášajú pocit pohody či eufórie.
- Dopamín - zodpovedný za motiváciu a radosť, riadi mozgové centrá odmeny a potešenia.
- Podpora tvorby oxidu dusnatého (NO) - rozširuje cievy, zlepšuje prekrvenie, znižuje zaťaženie srdca aj krvný tlak.
- Prevencia vzniku aterosklerózy - oxidačný stres a LDL cholesterol vedú k usadzovaniu plakov v cievach, čo následne môže viesť k srdcovým chorobám, až infarktu či cievnej mozgovej príhode.
#