Nie, toto nie je článok z dielne science-fiction tvorcu, ani názov ďalšieho hororového filmu. Je to článok o faktoch. Je skutočne možné, aby živočích takéhoto zjavu tak dlho unikal pozornosti okolitého prostredia? Je naozaj možné, že ryba s tzv. ľudskou hlavou sa chytila aj v slovenských vodách? Ide o žart, alebo reálny vedecký objav obrovských rozmerov, ktorého existencia je utajovaná?
Mýty a legendy o "rybách s ľudskou hlavou"
Pojem ryba s ľudskou hlavou nie je pojmom súčasnej doby. S prvými zmienkami o takomto stvorení sa stretávame v spojitosti so záhadou ešte väčšou ako je táto samotná mýtická bytosť. Touto záhadou sú Semiramidine visuté záhrady, ktoré sa nachádzali v starovekom meste Babylon. Podľa legendy bola Semiramida dcérou bohyne Derkety, ktorá, ako tvrdí legenda, mala síce hlavu ľudskú, ale telo patrilo rybe. Dá sa však tejto povesti veriť? Už len fakt, že vznikla v období, keď sa na veci pozeralo z úplne iných uhlov ako v modernej dobe, svedčí o jej nepravdepodobnosti. Nie je však vylúčená ani jej pravdivosť, ktorú ale treba brať s rezervou vzhľadom na úroveň chápania vtedajších ľudí.
Ryba s ľudskou tvárou na Slovensku? Novinárska kačica
Prenesme sa do súčasnej doby na Slovensko. Nie je tomu tak dávno, čo medzi slovenskými rybármi zavládlo zdesenie, keď sa na internete objavilo záhadné video s údajnou rybou s ľudskou hlavou, ktorá bola chytená na rieke Latorica. Toto video vyvolalo medzi širokou verejnosťou rozruch. Avšak na tvárach iných len široký úsmev. Málokto totiž vedel, že tento živočích už svoje pomenovanie má. V tomto prípade išlo o Raju gitarovú (lat. Glaucostegus granulatus, ang. guitarfish). Tento krásny a dozaista pozoruhodný živočích svojím zjavom spodnej strany tela nápadne pripomína ľudskú tvár.
Tejto novinárskej kačice sa však chytil bulvár, ktorý hneď priniesol informácie o tom, že toto video bolo natočené na Ukrajine v mestečku Čop. Čo je však veľmi nepravdepodobné, pretože tento druh sa vyskytuje v subtropickom pásme a obýva vody Vietnamu, Číny, Indonézie, Bornea, Sumatry a Filipín. Vo svojej domovine dorastá do veľkosti asi 280 cm. Ďalší príbeh o senzačnom objave bol teda vyvrátený a vedecky objasnený.
Tajomstvá prírody a hlbín oceánov
Prečo teda toľko rozruchu okolo niečoho, čo pravdepodobne neexistuje? Odpoveď je jednoduchá. Príroda sa s nami totiž pohráva a niektoré svoje tajomstvá si zatiaľ necháva pre seba a odokrýva nám ich len veľmi pomaly. Keď si predstavíte, že na svete je množstvo miest, kam nevkročila ľudská noha, že existujú obrovské nezmapovaného územia a tajomstvá života vo veľkých hĺbkach oceánu sú zahalené rúškom tmy, tak sa vynára otázka: Čo ak náhodou existuje niečo také prevratné, že by to zmenilo náš pohľad na okolitý svet? Takýchto objavov nebolo v histórií veľa, ale za zmienku stojí udalosť z roku 1938, keď v žalúdku žraloka v prístave objavili rybu, ktorá dostala názov Latiméria divná.
Prečítajte si tiež: Prečo ryba pláva hore hlavou?
Human-faced Carp: Keď šľachtenie prekoná očakávania
Doposiaľ asi najväčšia senzácia, však prišla z Japonska. Pojem šľachtenie tu nadobudol nový rozmer. Veď koho z nás by napadlo, že ryba, ktorá sa bude najviac v tvári ponášať na človeka, bude práve kapor. Ide o špeciálne vyšľachtený hybrid medzi šupinatým kaprom a zrkadlovým kaprom. Šľachtenie sa zameralo na znaky, ktoré najviac pripomínajú ľudské črty. Medzi tieto znaky nepochybne patria oči orientované na pozeranie dopredu a nie do strán. Táto ryba je tak odkázaná na podmienky umelého chovu, pretože v prírode by s týmto postavením očí nemala šancu prežiť.
Tento tzv. Human-faced Carp sa vyskytuje v mnohých farebných formách, pretože sa radí medzi kapry KOI. Tieto ornamentálne ryby momentálne na trhu dostať vo dvoch formách. V japonskej a v kórejskej forme. Je však nutné podotknúť, že v tomto prípade nejde o hračku prírody, ale o priamy vplyv človeka na vývoj formou šľachtenia. Podmienky selektívneho šľachtenia boli v tomto prípade jednoznačné. Do chovu sa zaraďovali len ryby, ktoré svojím výzorom najviac pripomínali ľudskú hlavu. To znamená, že oči museli byť umiestnené dopredu a aj celkový tvar hlavy musel byť zaoblený, spredu mierne sploštený a, samozrejme, aj čuchové jamky tvoria akýsi celkový dojem nosa. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že spoločných znakov medzi klasickým kaprom a Human-faced kaprom je len veľmi málo. Aj tejto informácii sa však chopili médiá a rozniesli správu, že túto rybu chytili miestni rybári pri pobreží.
Ťažko povedať, kam až sa bude uberať táto cesta šľachtenia. Kapor KOI je pre Japoncov niečo ako národný symbol. A preto sa k nemu správajú s náležitou úctou. To je asi aj dôvod, prečo sa šľachteniu prikladá v tejto krajine vychádzajúceho slnka taká dôležitosť. Máloktorý človek, ktorý má vo svojom jazierku KOI kapra totiž vie, že tieto ryby sa chovajú na okrasné účely už tisícky rokov a na počiatku plnili jednoduchú funkciu. Podľa legendy sa samuraji pohľadom na ich krásu upokojovali pred samotným bojom s nepriateľom.
Legendy a nevysvetlené záhady
Nech už sú dôkazy o existencií tohto tvora akékoľvek, doteraz boli všetky spoľahlivo vyvrátené. Denne pribúdajú na internete fotografie, ktoré zachytávajú rôzne príšery, duchov, legendárne bytosti a paranormálne javy. Tieto fotky a videá však neoplývajú prílišnou kvalitou, a preto je ťažké určiť, čo na nich vlastne je zachytené. Netreba za tým hľadať vždy len pokus o žart. Priznajme si, kto z nás by poznal jazero Loch Ness, keby nebolo tzv. lochnesskej príšery? Jej telo sa až nápadne podobá na tvora, ktorý našu planétu obýval pred miliónmi rokov a nazýval sa plesiosaurus. Toho však vedci, prirodzene, jednoznačne považujú za vyhynutého. Na túto otázku ešte ľudstvo nepozná odpoveď. Faktom je, že ani za pomoci najmodernejšej techniky vedci nie sú schopní vylúčiť túto možnosť. Toto nahráva do karát obyvateľom okolo tohto škótskeho jazera, pretože tzv. Nech už je to hociktorý člen tejto veľkej rodiny podivných tvorov, jedno majú spoločné. Nikto nikdy nevyvrátil a ani nepotvrdil ich existenciu na našej planéte. Aj keď pravdepodobnosť, že unikali našej pozornosti toľké tisícky rokov bez povšimnutia je mizivá, predsa tu vyvstáva otázka: Čo ak predsa len existujú?
Postranná čiara: Šiesty zmysel rýb
Ako sa vraví, to najlepšie na koniec. V záverečnej časti si predstavíme šiesty zmysel rýb, a to postrannú (bočnú čiaru). Pomocou nej ryby dokážu zachytávať prúdenie vody, pohybovať sa na hladine a zaznamenať korisť, prekážky alebo iné ryby vo svojom okolí. Kombináciou bočnej čiary a sluchu vedia určiť smer, odkiaľ prichádzajú vibrácie a rovnako aj záchvevy vody s frekvenciou do 6 Hz.
Prečítajte si tiež: Prečo ryba pláva dole hlavou?
Samotná stavba postrannej čiary sa môže druhovo líšiť. Najjednoduchšia stavba postrannej čiary sa vyskytuje u rýb v larválnom štádiu. Zmyslové bunky (neuromasty) vystupujú nad bunky pokožky. Odlišné umiestnenie môžeme pozorovať pri šťuke, ktorá má zmyslové bunky umiestnené v bočnom žliabku. V postrannej čiare sa nachádzajú gélové bunky, ktoré sú schopné zachytiť prúdenie vody alebo zvukov vibrácie a vyšlú varovnú informáciu rybe do mozgu. Najbežnejším usporiadaním zmyslových buniek je zoskupenie do uzavretého kanálika, ktorý komunikuje s okolím pomocou malých otvorov. Pri hlave sa bočná čiara rozdeľuje do štyroch vetiev. Jedna vetva vedie ponad očnicu, druhá pod očnicu, tretia vedie cez temeno hlavy a spája ľavú a pravú hlavnú vetvu, štvrtá vedie po skrelovom viečku a po spodnej čeľusti. Pri detailnom pohľade na šupiny rýb, môžeme tieto otvory aj vidieť, u dravých rýb sú ešte výraznejšie, pretože na nich môže závisieť ich život. Ryby sú tiež schopné vďaka postrannej čiare a sluchu určiť smer odkiaľ vibrácie prichádzajú. Môže za to oneskorenie zachyteného zvuku medzi oboma postrannými čiarami. Postranná čiara tiež vníma záchvevy vody okolo 6 Hz ale otrasy vyššej frekvencie už ryby nevnímajú.
Ako ukážkový druh si zoberieme pstruha. Pstruh vďaka prúdovému orgánu dokáže zaznamenať vplyv mušky na hladine. Aj preto stojí hlavou proti prúdu a čaká akú potravu mu prúd prinesie. Preto pri jeho love je lepšie postupovať proti prúdu vody ako po prúde, aby sme si zbytočnými nevyplašili ryby nežiadúcimi vibráciami pri brodení. Ryby tiež používajú postrannú čiaru na mnoho ďalších vecí. Napríklad vedia už popredu o zmene tlaku alebo počasia, čo vedie k rybej opatrnosti, pretože vie, že sa niečo okolo nej mení, a preto môžu ryby prestať prijímať potravu.
Strašík maloústy: Priehľadná hlava a zelené oči
Vedci z morského výskumného ústavu MBARI nakrútili pri pobreží amerického štátu Kalifornia s pomocou diaľkovo ovládanej hlbokomorskej ponorky len zriedka vídanú, bizarne vyzerajúcu rybu. Má priehľadnú hlavu a veľké, zelené oči. Informoval o tom spravodajský server Newsweek. Video trvajúce 54 sekúnd zachytáva nezvyklé vyzerajúcu rybu s priesvitnou hlavou a chvostom, hnedým telom a zelenými očami, ktorá pláva okolo kamery na ponorke. Tento rybí druh, ktorý dostahuje diaľku približne 15 centimetrov, zaregistrovali po prvýkrát v roku 1939. Strašíka maloústého prvý raz popísali v roku 1939.Strašík maloústy. NEW YORK. Informoval o tom spravodajský server Newsweek.Strašíka maloústého alebo aj Macropinna microstoma našli v tzv. Oči na záberoch vyzerajú ako fosforeskujúce, ide však iba o odraz svetla z kamery.Vedci boli dlho zmätení z toho, akým spôsobom sa ryba kŕmi. Ústa má totiž vpredu a oči obrátené dohora. Vďaka záberom sa však podarilo zistiť, že ryba dokáže oči v priehľadnej hlave otáčať podľa toho, ako potrebuje.Predpokladá sa, že strašíky sa vznášajú vo vode nad kolóniami rúrovníkov a kradnú im jedlo, ktoré sa zachytí v ich chápadlách.Ryby sa zvyčajne nehybne vznášajú vo vode s telom v horizontálnej polohe a očami otočenými dohora.
Rôznorodosť rýb a ich charakteristika
Príroda je plná prekvapení a rozmanitosti, čo sa prejavuje aj v ríši rýb. Každý druh má svoje špecifické vlastnosti a prispôsobenia, ktoré mu umožňujú prežiť v danom prostredí.
Umbrina čierna
Drobná ryba dorastajúca do dĺžky 10 cm, výnimočne 18 cm. Maximálny zistený vek bol 10 rokov. Je náročná na obsah kyslíka vo vode. Chrbtová plutva je zdvojená. Telo má vretenovité, holé, bez šupín, s veľkou sploštenou hlavou. Brušné plutvy sú na úrovni prsných plutiev a nedosahujú k análnemu otvoru, sú belavé, často so sivými škvrnami. Na žiabrovom viečku sú dva tŕne. Nemá plynový mechúr, preto nie je dobrý plavec. Prúdomilný druh, obýva plytšie úseky konca horskej a podhorskej zóny tokov s členitým kamenistým dnom a chladnou vodou. Je obyvateľom úkrytov pod kameňmi v dobre prekysličených tokoch, ale i jazerách. Vyskytuje sa aj na pobreží s brakickou vodou. Rozmnožuje sa v druhom, ale čiastočne už v prvom roku života. Neresí sa podľa teploty vody v marci až máji. Samica priliepa len jednu dávku ikier na kamene alebo do vyhĺbenej jamky na dne. Cez deň sa ukrýva pod kameňmi a potravu loví v noci. Požiera malé bezstavovce dna, predovšetkým hmyz a kôrovce. Najnovšie analýzy nepotvrdili údaje o požieraní ikier pstruha uvádzané v staršej literatúre. Je citlivý na znečistenie. Ak sa v toku vyskytuje, je dobrým indikátorom čistoty vody. Obýva väčšinu Európy okrem vôd Talianska. U nás sa kedysi vyskytoval v horskej a podhorskej zóne „takmer všade" s výnimkou tokov južného Vihorlatu. Bol uvádzaný z riek Dunaj, Váh, Vlára, Hron, Nitra, Turiec, Kysuca, Orava, Hornád, čiernošná, Zbojský potok, Ulička, Poprad, Dunajec. Po expanzii pontokaspických býč-kov v strednom Dunaji z nášho úseku vymizol. Druh je uvádzaný na základe údajov z literatúry na 33 územiach európskeho významu. Zníženie jeho početnosti v poslednom období, najmä v zime na prelome rokov 2005 a 2006, spôsobili extrémne počty chránených zimujúcich kormoránov, ktoré takmer zlikvidovali obsád-ku rýb v rieke Orave a hornej časti rieky Váh. Hospodársky význam nemá, je dôležitou potravou väčších pstruhov a jalcov, ale aj hlavátky. V minulosti sa používal ako nástraha pri love na prívlač.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Amur biely
Je to kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru s výraznou širokou hlavou a telom pokrytým veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie závisí výlučne na umelom výtere. Realizuje sa v liahni pri teplote vody 20 - 24 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie za 1-1,5 dňa. Amur je všežravec. Je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka. V rybníku má biomelioračnú funkciu (požiera vodné a pobrežné rastliny). Jeho potravu tvorí spočiatku zooplanktón a zoobentos, od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi. Niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu - (vyrovnanejšie podkovičky a lepšie filety).
Sumec západný
Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20 storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernačka(samica) kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak(samec). Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a hmyzom neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Medzi konzumentami našich rýb je veľmi oblúbený. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5m.
Šťuka severná
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živý zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútny dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1- 5 % . Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov ako aj konzumentov našich rýb.
Zubáč obyčajný
Patrí medzi dravú rybu s veľmi kvalitným mäsom, chovanú v našich rybníkoch. Neresí sa na korienky rastlín, stromov pri teplote vody 12 - 16 ˚C v pároch. Do vopred pripraveného hniezda ikernačka (samica) nakladie ikry o ktoré sa stará mliečňak (samec). Svoje hniezdo si zúrivo bráni a napáda aj ďaleko väčšie jedince ako je on. Potravu rybieho poteru tvorí zooplanktón a od 3 cm výlučne ryby. Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
Kapor obyčajný
Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. o kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.) Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra ,,Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Chovajú sa dve formy a to šupinatý a lysec. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 -28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Je chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Lieň sliznatý
Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 -300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné , alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Tolstolobik biely
Pôvodnou domovinou tejto kaprovitej ryby je juhovýchodná Ázia rieka Amur. Má vysoké z bokov sploštené telo s dĺžkou tela viac ako 1m a hmotnosťou viac ako 40 kg. Má mohutnú hlavu s očami umiestnenými nízko pod ústami. Telo pigmentované vytvárajúce pestrejšiu mramorovú kresbu. Je to spoločenská ryba žijúca v húfoch. Veľmi citlivý je na nečakané zvuky pri ktorých vyskakuje nad hladinu. Živí sa planktónom. V potrave prevláda zooplanktón. Konzumnú veľkosť 2000 - 4000 g dosahuje v 3 - 4 roku života. V našich podmienkach sa prirodzene nerozmnožuje. Rozmnožuje sa umelým výterom pri teplote vody 22 -25 ˚C. Následne sa odchováva v pripravených rybníčkoch. Má chutné, jemné a biologicky hodnotné mäso.
Úhor európsky
Je typickou migrujúcou dravou rybou. Vzhľadom teľa pripomína skôr hada ako rybu. Na rozdiel od ostatných rýb nemá brušné plutvy pričom chrbtová, chvostová a análna splýva do celistvého lemu. Potravná aktivita sa zvyšuje s nastávajúcim súmrakom. Hlavný podiel v jeho výžive tvoria ryby, rôzne kôrovce, červy a vodný hmyz. Pri nedostatku potravy sa prejavuje kanibalizmus. V sladkej vode žije približne 10 -15 rokov a dorastá do hmotnosti 2 až 3 kilogramy. Ako pohlavne dospelý podniká neresové migrácie do Sargasového mora pri brehoch Strednej Ameriky kde sa rozmnožuje. K nám sa dovážajú úhorie násady o dĺžke 50 -80 mm a hmotnosti 0,25 až 0,35 g tzv. monté. Monté sa k nám dováža predovšetkým letecky v tepelne izolovaných obaloch vo vlhkej atmosfére. Monté sa vysadzuje do rybníkov a voľných vôd v malých skupinkách. V našich vodách sa vyskytujú len ikernačky - samice úhora. Pobyt v sladkej vode ovplyvňuje vznik samičieho pohlavia. V súčasnosti sa úspešne odchováva úhoria násada na našom území v rybochovných zariadeniach do tržnej veľkosti. Je zaujímavou športovou rybou. Krv úhora sa využíva pri výrobe liečiv.
Pstruh potočný
Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C. Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Mliečňaci majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka, u starších jedincov je dolná čeľusť hákovito zahnutá a v čase neresu majú svadobný šat - výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho. Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do vopred pripravenej jamky - tzv. hniezda v dne. Ikry žltej až oranžovej farby 4-5 mm veľké. Pohlavná zrelosť nastáva v 2 až 4.roku. Plôdik je po vyliahnutí 20 - 25 mm dlhý a ukrýva sa medzi kameňmi. Po strávení žĺtkového vrecka, čo trvá asi 20 dní začína prijímať potravu. Spočiatku je to drobný bentos neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.
Pstruh dúhový
Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. Vytvoril viacero ekologických a zemepisných foriem vrátane migračných, potočných a jazerných. Do Európy ho prvýkrát priviezli v roku 1874 a to do Anglicka. Na Slovensko dovezený v roku 1880. V druhej polovici 20. storočia k nám boli introdukované rôzne formy a línie (Dánsko, Francúzsko, USA). U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg.l (9 -11 mg.l). Optimálne teploty pre chov sú 10 - 18 °C. Pri dostatku kyslíka znáša aj teploty nad 20 °C. Má zavalitejšie telo striebristej farby s tmavomodrým alebo tmavozeleným chrbtom, ktoré je husto posiate čiernymi škvrnami bez lemovania. Typickým znakom je červenkastý až purpurový pás tiahnuci sa pozdĺž bočnej čiary od žiabrového viečka po análnu plutvu. V čase neresu výrazný pohlavný dimorfizmus. Mliečniak - výrazné intenzívne sfarbenie, predný okrej prsných, brušných a análnej plutvy je sivobiely. Špicatá časť hlavy a mierne hákovito zahnutú spodnú čeľusť. Neres prebieha pri teplote vody 8 - 10 °C na pieščito-štrkovitom dne. Pohlavná dospelosť 2 - 3 rok, skôr mliečniak neskôr ikernačka. Spočiatku sa živý drobným bentosom neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Na reprodukciu vo farmovom chove sa používajú generačné ryby vo veku 3 až 6 rokov. Dosahuje hmotnosť do 20 kg, u nás dĺžku do 80 cm pri hmotnosti 7 - 10 kg.
#