Mnoho mamičiek si želá dojčiť svoje dieťa čo najdlhšie. Avšak, tento proces nie je vždy jednoduchý a často si vyžaduje rôzne techniky na podporu úspešnej laktácie. Od častého prikladania dieťaťa k prsníku a dostatočného príjmu tekutín, cez vhodné bylinkové čaje a nápoje, až po dostatok odpočinku, minimalizáciu stresu a prispôsobenie stravy aktuálnym potrebám. Je dôležité si uvedomiť, že čo funguje u jednej matky, nemusí fungovať u druhej.
Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria: bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu, možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka, dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka), časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení. V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.
Potraviny, ktoré podporujú tvorbu materského mlieka
Pri snahe o podporu tvorby materského mlieka vám môžu byť nápomocné nasledujúce potraviny:
- Ovsené vločky: Sú výborným zdrojom vlákniny a môžu podporiť tvorbu materského mlieka. Pravidelná konzumácia výdatných cereálnych raňajok s ovsenými vločkami je v tomto období veľmi prospešná. Ovos má tiež schopnosť znižovať hladinu cholesterolu v krvi a regulovať krvný tlak, čo matky po pôrode ocenia.
- Mrkva: Obsahuje veľké množstvo betakaroténu, ktorý napomáha laktácii. Je tiež zdravým zdrojom sacharidov a draslíka. Môžete si z nej pripraviť chutnú polievku alebo ju konzumovať surovú ako zdravú náhradu sladkostí.
- Zázvor: Je obľúbený nielen pri tehotenských nevoľnostiach, ale aj pri podpore tvorby materského mlieka. Má výraznú chuť a je populárny v indickej a ázijskej kuchyni. Ak nemáte čas na varenie, pripravte si zázvorový čaj.
- Zelená listová zelenina: Špenát, ľadový šalát, kapusta, brokolica sú vynikajúcimi zdrojmi minerálov, ako železo, vápnik, riboflavín a vitamín A. Zároveň pomáhajú posilňovať laktáciu. Dojčiacim matkám sa odporúča konzumovať 1 až 2 porcie zelenej listovej zeleniny denne, napríklad vo forme polievky alebo v surovom stave.
- Strukoviny, najmä šošovica: Strukoviny, ako červená šošovica, sú bohatým zdrojom bielkovín, železa a vlákniny. Majú schopnosť podporiť tvorbu materského mlieka. Avšak, môžu spôsobovať nadúvanie u matky aj dieťaťa, preto je dôležité ich konzumovať s mierou.
- Sezamové semienka: Sú zdrojom vápnika a tradične sa používajú na podporu dojčenia. Môžete ich primiešať do ovsených vločiek, ovocného smoothie alebo jogurtu.
- Polievky: Zabezpečujú dostatočný príjem tekutín počas dňa. Zaraďte do jedálnička rôzne zeleninové a mäsové vývary, ktoré nenadúvajú. Polievku si môžete dopriať aj niekoľkokrát denne.
Dôležitosť dojčenia a materského mlieka
Význam dojčenia a materského mlieka je pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie umelým mliekom za rovnocenné s dojčením je omyl. Materské mlieko má jedinečné zloženie, ktoré poskytuje dieťaťu zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo umelé mlieko zvyšuje riziko rôznych ochorení a hospitalizácií.
Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami. Nedojčenie zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s hnačkami, zvracaním, infekciami dýchacích ciest a dehydratáciou. V prípade ochorenia má dojčené dieťa miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky, napríklad laktoferín, ktorý ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy.
Prečítajte si tiež: Recepty s vláčnym tvarohom
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.
Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi. Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Tieto látky sú dôležité pre rýchly rast a dozrievanie mozgových buniek.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze. Medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Výhody dojčenia pre mamičky po pôrode
Dojčenie nie je len výhoda, ale norma. Po pôrode a v nasledujúcich dňoch predstavujú prsníky a hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu. V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca. Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia (ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa) má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Dojčenie má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia. Kŕmenie umelým mliekom by sa teda malo používať vyslovene v nevyhnutných, skôr výnimočných a hlavne medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Práve preto by mala byť v prvom rade dostupná všetka potrebná pomoc a podpora dojčenia od skúseného poradcu pri dojčení.
Prečítajte si tiež: Bohatá úroda uhoriek
Ako funguje tvorba mlieka
S materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať počiatočnému materskému mlieku - kolostru. Toto mlieko sa tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Kolostrum vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria: bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu, možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka, dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka), časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení. V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.
Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie
V pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajuce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.
V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätka, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Prečítajte si tiež: Zázračné polievky počas dojčenia
Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované)
- bábätko začne tráviťčoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom
- bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní
- bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa
- bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň
- bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne
- bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník
- dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné
- veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce
- paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsníky však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.
Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer.
Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav. Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.
Možné príčiny nedostatku materského mlieka
Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia.
Tipy a rady na záver
- Pre lepšie dojčenie jedzte často a menšie porcie.
- Doprajte si aj druhú večeru, veď predsa dojčíte aj neskoro večer.
- Jedzte rozmanitú stravu, bohatú na vitamíny A, B a C a minerálne látky.
- Pite dostatok tekutín.
- Umelé mlieko nie je riešením problémov s dojčením. Ak bábätko nezískava dostatok mlieka, prvé kroky by mali smerovať k zlepšeniu dojčenia.
Pomoc pri dojčení
Ak máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, vyhľadajte certifikovanú poradkyňu pri dojčení (www.mamila.sk), ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.