Úvod
Anton Srholec, kňaz, ktorý sa nebál priznať, že verí na druhý svet a na strážnych anjelov, je inšpiráciou pre mnohých. Jeho životná cesta, plná prekážok a utrpenia, je dôkazom toho, ako sa dá žiť ľudsky aj v neľudských podmienkach. Tento článok sa zameriava na jeho život, prácu a myšlienky, ktoré sú stále aktuálne a inšpiratívne.
Životná cesta Antona Srholca
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici v maloroľníckej rodine. Mal 13 súrodencov. Po násilnom zrušení rádu bol tri mesiace internovaný. Rozhodol sa ilegálne prekročiť hranice, aby mohol študovať teológiu, za čo bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Vo väzení strávil 10 rokov, z toho časť v uránových baniach v Jáchymovských koncentračných táboroch.
Väzenský život ho hlboko poznačil, ale zároveň naučil žiť ľudsky v neľudských podmienkach. Naučil sa deliť o chlieb, o svoju vieru a žiť v nádeji v beznádejných situáciách. Vo väzení sa upevnila jeho dôvera v Boha a skúsenosť, ako človek potrebuje človeka. Po návrate z väzenia pracoval 10 rokov ako robotník, napríklad pri výrobe panelov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Popri práci robotníka stále študoval, predovšetkým teológiu.
Počas normalizácie mu odmietli vydať pas. Až po troch mesiacoch dostal povolenie vycestovať do Talianska, kde dokončil štúdiá. Pápež Pavol VI. ho vysvätil 17. mája za kňaza. Po návrate do vlasti sa venoval práci s mládežou v Bratislave. Jeho činnosť sa však nezhodovala s predstavami Úradu pre veci cirkevné a stal sa opäť robotníkom.
Práca s mládežou a bezdomovcami
Anton Srholec sa stal legendou vďaka svojej práci s mládežou. V dobe normalizácie oslovil tisíce ľudí. Počas pôsobenia vo farnosti v Perneku a v Záhorskej Vsi, kde žilo veľa rómskych občanov, sa stal ich obhajcom a ochrancom ich práv. Založil Resoty v Podunajských Biskupiciach, domov pre 60 bezdomovcov, pričom ďalších 40 dochádza ambulantne. Toto zariadenie žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov. Zameriava sa aj na pomoc postihnutým občanom.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
Myšlienky a odkaz Antona Srholca
Anton Srholec sa aktívne zapájal do duchovnej obnovy a snažil sa prispieť k uskutočneniu zásad II. Vatikánskeho koncilu v Cirkvi na Slovensku. Jeho skúsenosti so životom podľa viery v skromnejších ekonomických podmienkach sú príkladom pre Európu. Okrem sociálnej činnosti sa venoval aj publicistike a písal do rôznych časopisov. Je autorom knihy "Za hĺbku platí každý sám" a Každodenných zamyslení v roku 1995.
Srholec bol známy svojimi živými a veselými očami a šibalskými ohníčkami. Napriek tomu, že bol duchovným otcom, nikdy nevystupoval ako "znale Písma, ktorý všetko vie". Veril v harmóniu a v to, že čo je zlé, zapadne, a čo je dobré, bude prijaté. Vždy sa solidarizoval s tými, ktorí boli prenasledovaní.
Chudoba na Slovensku a pohľad Antona Srholca
Anton Srholec sa venoval aj problematike chudoby na Slovensku. Poukazoval na to, že až 79 percent obyvateľov sa bojí, že sa ocitne pod hranicou chudoby. Šesťstotisíc ľudí žije v hmotnej núdzi. Chudoba sa nespája len s nezamestnanosťou alebo regiónom, ale aj s pocitom strachu a beznádeje.
Srholec zdôrazňoval, že chudoba nie je len ekonomický problém, ale aj problém sociálny a duchovný. Je dôležité, aby sa spoločnosť starala o tých, ktorí sú v núdzi, a aby im poskytovala pomoc a podporu. Sám sa aktívne angažoval v pomoci bezdomovcom, ktorým poskytoval jedlo, oblečenie a možnosť oprať sa.
Podľa Srholca je dôležité, aby sa ľudia postarali aj o druhých. Odchovanci detských domovov, ktorí nemajú stálu prácu a ťažko sa integrujú do spoločnosti, potrebujú pomoc a podporu. Srholec zdôrazňoval, že dávať akékoľvek hmotné veci zadarmo ľudí kazí, ale je dôležité, aby sa ľudia naučili postarať aj o druhých.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Recepty na zdravie a pohodu
Okrem duchovných rád a sociálnej angažovanosti sa Anton Srholec zaujímal aj o zdravie a prírodné liečebné prostriedky. V jeho živote zohrávali dôležitú úlohu aj jednoduché recepty, ktoré pomáhali udržať si zdravie a pohodu. Aj keď priamo nespomínal konkrétne recepty, z jeho života a myšlienok môžeme odvodiť, že dôležitá je striedmosť, jednoduchosť a využívanie prírodných zdrojov.
V kontexte tohto článku sa môžeme zamerať na tri rastliny, ktoré sú známe svojimi liečivými účinkami a ktoré by mohli byť súčasťou jedálnička alebo domácej lekárničky: Echinacea purpurová, Kapucínka väčšia a Alchemilka žltozelená.
Echinacea purpurová (Echinacea purpurea)
Echinacea je známa svojimi imunostimulačnými účinkami. Používa sa na posilnenie imunitného systému a na liečbu prechladnutia, chrípky a iných infekcií. Obsahuje alkaloidy, isobutylamidy, polysacharidy, triesloviny, steroly a flavonoidy.
- Použitie:
- Tinktúra: Z čerstvej alebo sušenej rastliny sa pripravuje tinktúra. 1 diel drogy sa zaleje 4 dielmi liehu (50-65%). Nechá sa macerovať 14 dní a potom sa scedí. Užívajú sa 20-30 kvapiek denne.
- Masť: Tinktúra sa zmieša s lanolínom a používa sa na kožné ochorenia, preležaniny, pooperačné rany a jazvy, omrzliny, psoriázu a ekzémy.
Kapucínka väčšia (Tropaeolum majus)
Kapucínka je prírodné antibiotikum, ktoré tlmí zápaly a pôsobí proti baktériám. Obsahuje silicu s obsahom síry v glykozidickej väzbe.
- Použitie:
- Šťava: Zo semien sa pripraví šťava (20-30 g na deň) a pije sa po jedle s cmarom alebo ovocnou šťavou.
- Nálev: Používa sa 3x denne po 350 ml nálevu.
- V kuchyni: Kvety a listy sa používajú na dochutenie šalátov a obložených chlebíčkov.
Alchemilka žltozelená (Alchemilla vulgaris)
Alchemilka má protizápalové a hojivé účinky. Používa sa na liečbu rán, kožných vredov, ekzémov a vyrážok. Podporuje tiež zdravie žien a používa sa pri problémoch v klimaktériu.
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii
- Použitie:
- Zápar: 1 plná čajová lyžička na 1/4 litra vody.
- Kúpeľ: Pridáva sa do kúpeľa.
- Čaj: Pije sa pri problémoch v klimaktériu, silnom krvácaní, na posilnenie maternice v gravidite i po pôrode.
Tieto rastliny, spolu so striedmou stravou a aktívnym životným štýlom, môžu prispieť k zdraviu a pohode, ktorú Anton Srholec vo svojom živote presadzoval.