Pestovanie cherry rajčiny Idyll: Od výsevu po bohatú úrodu

Rate this post

Rajčiny sú obľúbenou zeleninou v mnohých kuchyniach sveta. V našich podmienkach sa im darí, ak im venujeme dostatočnú starostlivosť. Pestovanie rajčín sa síce môže na prvý pohľad zdať zložité, no s trochou trpezlivosti a správnym postupom si na vlastnej úrode môže pochutnať aj začiatočník. Tento článok sa zameriava na pestovanie cherry rajčiny Idyll, odrody, ktorá je ideálna aj pre pestovanie na poli.

Charakteristika cherry rajčiny Idyll

Rajčiak kolíkový cherry Idyll je skorá, úrodná a indeterminantná (kolíková) odroda, ktorá sa hodí na pestovanie na poli. Patrí do skupiny kokteilových (cherry) typov odrôd. Plody rastú na pravidelných dlhých strapcoch. Sú veľmi aromatické a chutné, ideálne na priamu konzumáciu. Plod je veľmi malý (15 - 20 g), v pozdĺžnom reze okrúhly bez rebrovania pri stopke. Farba zrelého plodu je červená s prevládajúcim počtom dvoch komôr. Plody sú odolné voči praskaniu a prezrievaniu. Odporúča sa pravidelná zálievka (najlepšie podmokom) v dlhších časových intervaloch.

Predpestovanie sadeníc

Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podmienkach je predpestovanie sadeníc nevyhnutné. Paradajky nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou túto rastlinu ničia. S výsevom začíname od januára až po apríl. Termín výsevu sa odvíja od výberu odrôd. Prvé, spravidla vysievame kolíkové odrody, následne kríčkové.

  1. Výsev: Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor. Sejeme do hĺbky približne 0,5 - 1 cm, pričom optimálna teplota na klíčenie je 15 - 25°C. Výsevy udržujeme vlhké. Vhodný substrát je bežný záhradnícky. Sadbu si predpestujeme v krytých priestoroch vo výsevných bedničkách.
  2. Podmienky pre klíčenie a rast: Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Priesadám prospieva, ak sa v miestnosti častejšie vetrá. Zabezpečíme tým mechanickú pevnosť rastliny. Kým pôjdu na vonkajšie stanovište, môžeme im dopriať dávku hnojenia. Hnojíme podľa pokynov výrobcu hnojiva.
  3. Pikírovanie: Po vzídení a založení prvých pravých listov je potrebné rastliny pikírovať.
  4. Aklimatizácia: Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm. Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi.

Výsadba sadeníc

Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.

  1. Stanovisko: Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8. Obľubuje humózne, výhrevné, hlinitopiesočnaté pôdy. Pôdu na jeseň vyhnojíme.
  2. Spon: Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Pestovateľský spon volíme na základe typu rajčiny, a to 70-90 x 35-50 cm.
  3. Postup výsadby: Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
  4. Opora: Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Pokiaľ pestujeme kolíkové odrody, je potrebné zabezpečiť dostatočnú oporu, na ktorú budeme následne rajčiny vyväzovať. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.

Starostlivosť počas vegetácie

Rajčiaky sú náročnou kultúrou, vyžadujú starostlivú agrotechniku. Vyžadujú teplú a chránenú lokalitu.

Prečítajte si tiež: Ako pripraviť chutný šalát z čínskej kapusty

  1. Zálievka: Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia. Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Zaistíme pravidelnú zálievku v dlhších časových intervaloch. Najväčšia spotreba vody nastáva v dobe tvorby plodov, menšia spotreba vody je počas zretia plodov. Zalievame vždy po zbere, aby sa znížilo nebezpečenstvo praskania plodov. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Rajčiny sú náročné na vlahu, preto ak chceme aby sa nám odvďačili peknou úrodou, je potrebná pravidelná závlaha. No vďaka hlbokému koreňovému systému nie sú požiadavky také vysoké, ako pri paprike.
  2. Hnojenie: Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné.
  3. Odstraňovanie bočných výhonkov: Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Kolíkové odrody počas vegetácie vysádzame k opore a odstraňujeme bočné výhony z pazúch listov. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Na čo určite nezabúdajte počas vegetácie, je olamovanie listov v pazuchách. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami.
  4. Ochrana pred chorobami a škodcami: Veľmi dôležité je venovať pozornosť chorobám a škodcom, a pri ich výskyte včas zvoliť spôsob ochrany. No aj dostatočná prevencia dokáže zachrániť vašu úrodu.
  5. Odburinenie a kyprenie pôdy: Počas vegetácie udržujeme porast odburinený, pôdu kypríme.

Zber a skladovanie

Rajčiny sú typické postupným dozrievaním plodov. Zbierame ich keď sú pekne vyfarbené. Najlepšie chutia čerstvé, no môžeme si ich na pár dní aj uskladniť. Optimálna teplota na skladovanie je cca 10°C a relatívna vlhkosť cca 85%.

Pestovanie v nádobách

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.

Výber odrôd

Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.

Okrem odrody Idyll, ktorá je detailne popísaná vyššie, existujú aj ďalšie zaujímavé odrody rajčín:

  • Jerguš F1: Slovenská odroda typická mimoriadne veľkými plodmi, ktoré dosahujú hmotnosť až pol kilogramu. Majú červenú farbu a mierne sploštený tvar s rebrovaním pri stopke. Vynikajúce chuťové vlastnosti ju predurčujú predovšetkým na priamy konzum. Táto mäsitá odroda sa však perfektne hodí aj na spracovanie, a to vďaka svojim objemným plodom výberovej kvality.
  • Rozabella: Poloskorá odroda (býčie srdce) patrí medzi veľmi obľúbené bulharské odrody. Tento odolný kolíkový typ vás obdarí stredne veľkými, chutnými, ružovkastými plodmi v tvare srdca. Tie majú kompaktnú dužinu a malý obsah semien. Šupka je jemná. Svoje využitie nájdu hlavne ako čerstvé, na priamy konzum, no hodia sa aj na spracovanie, či šťavy.
  • San Marzano 3: Poklad talianskej kuchyne, neskorá odroda kolíkového typu. Vyznačuje sa podlhovastými dužinatými plodmi. Tie dosahujú hmotnosť 120 - 150 g, sú pevné a nepraskajú. Aj vďaka vysokému obsahu sušiny sa perfektne hodia na výrobu kečupu a sušenie. Odroda je mimoriadne tolerantná voči hubovým ochoreniam.
  • Odissey F1: Bulharská odroda, poloskorý vysoký hybrid, s bohatým výnosom, vhodný na poľné pestovanie, aj na rýchlenie do fóliovníkov a skleníkov. Je to obľúbená univerzálna stolová odroda so stredne veľkými plodmi. Plody majú sýtu červenú farbu. Rajčiny majú vysoký obsah sušiny, a po zbere ich môžete skladovať až 2-3 týždne. Je to odroda odolná proti chorobám ako tabaková mozaika, verticillium a fusarium v koreňoch.
  • Balkan F1: Vysoko produktívna, bulharská, strednevysoká, kolíková odroda. Je určená na skoré poľné pestovanie, ale aj na pestovanie vo fóliovníkoch a skleníkoch. Táto odolná odroda má stredne veľké, okrúhle, lesklé, veľmi tvrdé, červené a hlavne veľmi chutné plody.
  • Balkonzauber: Výborná voľba pre všetkých balkónových pestovateľov. Kríčková drobnoplodá odroda je vhodná do črepníkov, ale aj do voľnej pôdy. Z príjemnej chuti jej plodov sa môžete tešiť celé leto. Radíme ju do skupiny kokteilových rajčín.

Rajčina - nielen chutná, ale aj zdravá

Rajčina je nielen chutná, ale aj veľmi zdravá plodina. Obsahuje veľké množstvo červených farbív - karoténov, a to najmä lykopénu. V kombinácii s vitamínom C, E, vitamínmi skupiny B a ďalšími bioaktívnymi látkami majú rajčiny pomerne vysokú antioxidačnú schopnosť, a vďaka tomu chránia váš organizmus pred chorobami. Ich konzumácia napomáha prevencii proti rakovine, podporuje trávenie, zlepšuje činnosť srdca. O rajčine by sa dalo povedať aj to, že je to zelenina krásy.

Prečítajte si tiež: Ako pestovať paradajky Cherry v ceruzke

Zaujímavosti o rajčinách

Rajčine sa pripisuje pôvod v krajinách Južnej Ameriky. V Európe bola dlhé storočia považovaná za jedovatú rastlinu, a ako zelenina sa začala postupne pestovať až v 18. storočí. Jedinou výnimkou bolo Španielsko, kde si svoju obľubu našla už v čase objaviteľských výprav do Ameriky. Zaujímavosťou je, že svoj status zeleniny dostala až v roku 1893, kedy ju najvyšší sú v USA uznal za zeleninu. Dovtedy sa viedli ťažké diskusie o tom, či je rajčina ovocím alebo zeleninou. Dnes je rozšírená po celom svete, a veľa jedál si bez nej nevieme ani len predstaviť. Talianska kuchyňa ju považuje za jednu zo základných surovín v gastronomickom svete. Tvorí základ omáčok na cestoviny, pizzu, dodá sviežu chuť zeleninovým šalátom a ďalším pochutinám. Skvelou delikatesou sú napríklad sušené rajčiny nakladané v olivovom oleji, či Caprese šalát. U nás sa pestuje hlavne na priamy konzum, alebo ju zvykneme spracovať vo forme leča a kečupu.

Prečítajte si tiež: Tipy na pestovanie trpasličích cherry paradajok