Určite poznáte ten pocit, keď vám v bruchu "vyhrávajú muzikanti". Tieto nepríjemné pocity a zvuky, ktoré často sprevádzajú hlad, majú svoje opodstatnenie a vedecké vysvetlenie. Brušná symfónia nemusí vždy znamenať len to, že by ste sa mali najesť; je to komplexný proces, ktorým s vami váš žalúdok komunikuje.
Prečo nám škvŕka v bruchu?
Primárnym dôvodom pre škvŕkanie v bruchu je hlad. Žalúdok jednoducho vysiela signál, že je prázdny. Keď sa dlhšie nenajete, prirodzená aktivita svalov sa stáva počuteľnou, pretože jedlo pôsobí ako izolácia zvuku v tráviacich trubiciach. Svaly v týchto trubiciach sa sťahujú a uvoľňujú, čo spôsobuje proces samotného trávenia. Predstavte si to ako trubičky v tele, ktoré je potrebné stláčať, aby mohli posúvať potravu ďalej.
Peristaltika, odborný názov pre posun potravy po tráviacej sústave, nezabezpečuje len pohyb jedla, ale je nápomocná aj pri posune plynov a tekutín.
Hormóny a hlad
Hormóny hrajú dôležitú úlohu pri regulácii hladu. Dva kľúčové hormóny sú ghrelín, ktorý vám hovorí, že ste hladný, a leptín, ktorý dáva signál o sýtosti.
Je ťažké určiť správny čas na jedlo, pretože záleží na okolnostiach, preferenciách a životnom štýle. Ideálne je jesť vtedy, keď začnete cítiť prvé známky hladu. Čakať na signál extrémneho hladu nie je zdravé, pretože to môže viesť k impulzívnemu výberu jedla a prejedaniu sa. Odporúča sa plánovať si jedlá.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Tráviaca sústava: Základ pre rast a obnovu
Základnou vlastnosťou tela je rast a obnova buniek, na ktoré sú potrebné stavebné látky a energia. Tráviaca sústava - gastrointestinálny trakt (GIT) - slúži na spracovanie potravy a vstrebávanie živín, a teda premieňanie látok z potravy na látky telu vlastné. Súčasťou spracovania potravy je jej mechanické rozdrvenie a chemické rozloženie na jednoduchšie vstrebateľné látky.
Ústna dutina: Prvý krok na tráviacej ceste
V ústnej dutine (cavum oris) začína tráviaca cesta. Zabezpečuje príjem potravy a prebiehajú tu mechanické reflexy - žuvanie a prehĺtanie. Okrem toho má ústna dutina význam pri dorozumievaní sa (artikulácia), zvyšuje ventiláciu pľúc a látky obsiahnuté v slinách majú význam pri imunitných dejoch organizmu.
Súčasťou ústnej dutiny sú jazyk a zuby. Od nosovej dutiny je ústna dutina oddelená tvrdým a mäkkým podnebím. Tvrdé podnebie je tvorené hlavnou kosťou hornej čeľuste.
Jazyk a zuby: Mechanické spracovanie potravy
Jazyk (lingua, glossa) sa podieľa pri mechanickom spracovaní potravy a jej prehltaní a slúži aj ako orgán reči. Nachádzajú sa na ňom chuťové poháriky s chuťovými bunkami. Povrch je tvorený sliznicou z viacvrstvového plochého epitelu. Lymfatické tkanivo sliznice jazyka vytvára jazykovú mandľu (tonsilla lingualis), ktorá má význam v imunitnom systéme. Jazyk je tvorený z priečne-pruhovaných svalov a je spojený so sánkou, jazylkou a stenou hltanu.
Funkciou zubov (dentes) je mechanické spracovanie potravy, pričom sa podieľajú aj na artikulácii. Anatomicky zub tvorí koreň, krčok a korunka. Stavebným materiálom zubov je zubovina (dentín) s veľkým podielom nerastných látok. Na povrchu je zub pokrytý zubnou sklovinou, ktorá obsahuje až 98% anorganických látok a tvrdosťou sa podobá kremeňu. Povrch krčku a koreňa pokrýva zubný cement, ktorý sa stavbou podobá kostnému tkanivu. V dutine zubu sa nachádza riedke rôsolovité tkanivo - zubná dreň. Zuby sú zoradené do horného a spodného zubného oblúka.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Zuby sú v normálnom chrupe uložené tesne vedľa seba a vytvárajú zuboradie. Pri zovretí čeľustí by mali horné zuby nasadať tesne oproti dolným, s miernym predsunutím horných rezákov. Výraznejší horný alebo spodný predkus je známkou anomálie. Dočasný (mliečny) chrup má 20 zubov, definitívny (trvalý) chrup má 32 zubov. Prerezávanie prvých zubov sa začína asi v 6. mesiaci života a končí v 24.-32. mesiaci. Medzi 6. až 7. rokom života začína postupná výmena za definitívny chrup, ktorá je spravidla ukončený medzi 12. až 13. rokom. Posledné stoličky - tzv. zuby múdrosti sa prerezávajú medzi 17. až 25. rokom života, niekedy sa však neprerežú vôbec.
Slinné žľazy a sliny: Navlhčenie a zmäkčenie potravy
Do ústnej dutiny ústia vývody troch párov veľkých slinných žliaz:
- príušná žľaza (glandula parotis)
- podsánková žľaza (glandula submandibularis)
- podjazyková žľaza (glandula sublingualis)
Ich produktom sú sliny. Sliny sú dôležité, lebo navlhčujú a zmäkčujú potravu, a tým uľahčujú žuvanie. Obsah hlienu v slinách robí hlt klzkým a pomáha tak pri prehĺtaní. Sliny rozpúšťajú v potrave rôzne látky a zosilňujú tak dráždenie receptorov. Pomáhajú čistiť zuby aj ústa od zvyškov jedál a ničia (enzýmom lyzozýmom) a splachujú baktérie.
Hltan a pažerák: Cesta potravy do žalúdka
Hltan (pharynx) je lievikovito rozšírená rúra, ktorá je súčasťou tráviacej aj dýchacej sústavy. Delí sa na 3 úseky:
- nosová časť - nosohltan (pars nasalis, nasopharynx) - nie je súčasťou tráviacej sústavy
- ústna časť (pars oralis, oropharynx)
- hrtanová časť (pars laryngea, laryngopharynx)
Predná stena hrtanovej časti hltanu má otvor, ktorým hltanová dutina súvisí s hrtanom, pričom zhora ho uzatvára hrtanová príchlopka (epiglottis). Tá bráni preniknutiu potravy do dýchacích ciest.
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb
Pažerák (oesophagus) je 20-25 cm dlhá rúra, ktorá zabezpečuje spojenie s hltanom a žalúdkom. Prechádza medzipľúcie a bránicu, dostáva sa do brušnej dutiny a nasadá na žalúdok.
Žalúdok: Zhromažďovanie, premiešavanie a chemické spracovanie potravy
Žalúdok (gaster, ventriculus) je svalovitý vak s obsahom 1-2 l. Skladá sa z troch častí:
- vstup do žalúdka (cardia) - kruhová svalovina oddeľujúca žalúdok od pažeráka
- dno (fundus) - vlastné telo žalúdka, kde sa zadržiava a premiešava potrava
- vrátnik (pylorus) - kruhová svalovina oddeľujúca žalúdok od dvanástnika
V sliznici žalúdka je mnoho žliazok. Prvou funkciou žalúdka je zhromaždiť a zadržať väčšie množstvo naraz prijatej potravy. Tým sa umožní prijímať pokrmy vo väčších intervaloch (raňajky, obed a pod.).
Potrava sa pohybmi steny žalúdka premiešava so žalúdočnou šťavou, ktorá ju chemicky mení na tráveninu - chýmus - vhodnú na ďalšie spracovanie v tenkom čreve. Trávenina je po malých dávkach zo žalúdka vypúšťaná do dvanástnika.
Hlavnými súčasťami žalúdočnej šťavy je kyselina chlorovodíková, enzým pepsín a hlien (mucín). Kyselina chlorovodíková (HCl) má mnohostranný význam. Vytvára v žalúdku silne kyslé prostredie (pH = 1-1,5) nevyhnutné pre pôsobenie pepsínu, uľahčuje vstrebávanie niektorých minerálnych látok (napr. premenou na rozpustnú soľ), bráni znehodnocovaniu vitamínov B1, B2 a C a ničí veľa choroboplodných mikroorganizmov, a tak zabraňuje ich prieniku do čreva.
Sekrécia kyseliny chlorovodíkovej je stimulovaná peptidovým hormónom - gastrín, ktorý produkujú vlastné endokrinné bunky v žalúdku. Gastrín taktiež podporuje pohyby žalúdku a čriev. Somatostatín pôsobí proti produkcii gastrínu a naopak tlmí pocit hladu.
Pepsín sa vylučuje ako neúčinný pepsinogén, ktorý sa aktivuje v silne kyslom prostredí na účinný pepsín. Štiepi bielkoviny na jednoduchšie, vo vode rozpustné peptidy. Zráža mlieko, ktoré sa ako zrazenina v žalúdku dlhšie udrží a čiastočne sa trávi. V žalúdku dojčiat zráža mlieko enzým chymozín. Okrem pepsínu a chymozínu slúži na trávenie bielkovín aj enzým katepsín, ktorý pripravuje bielkoviny na štiepenie pepsínom.
Mucín je zásaditý a v súvislej vrstve pokrýva sliznicu žalúdka. Odoláva tráviacim účinkom pepsínu aj kyseline chlorovodíkovej a chráni pred nimi sliznicu žalúdka.
Sťahy svalov steny žalúdka spôsobujú rozdrobovanie obsahu žalúdka a jeho premiešavanie so žalúdočnou šťavou. Tieto sťahy (peristaltika) prebiehajú ako priečne zaškrcovanie obvodu smerom od žalúdkového vchodu k vrátniku. Začínajú po jedle a spôsobujú prerušované vypudzovanie tráveniny žalúdka do dvanástnika.
Dôležitým reflexným ochranným dejom je zvracanie. Je to vyprázdňovanie žalúdka pažerákom a ústami von z tela.
Tenké črevo: Kľúčové miesto trávenia a vstrebávania živín
Tenké črevo (intestinum tenue) je kľúčovým miestom trávenia a vstrebávania živín v tráviacej sústave. Jeho sliznica tvorí mnohé riasy a je v nej mnoho jemných výbežkov - klkov, ktoré zväčšujú jeho kontaktnú plochu s potravou. Vďaka veľkej ploche vytvorenej klkmi v sliznici, je tenké črevo vysoko efektívne pri vstrebávaní živín do krvi. Napríklad vstrebávanie vápnika v tenkom čreve podporuje vitamín D, ktorý zvyšuje jeho absorpciu z potravy a je kľúčový pre udržiavanie jeho adekvátnych hladín v krvi.
Tenké črevo je 4 až 5 m dlhé a 3 až 3,5 cm široké a je zložené z 3 častí:
- dvanástnik (duodenum) - cca 12-palcový úsek (preto dvanástnik) za žalúdkom; ústia sem vývody pečene a pankreasu
- lačník (jejunum)
- bedrovník (ileum)
Do dvanástnika priteká šťava z podžalúdkovej žľazy a žlč. Žliazky sliznice tenkého čreva produkujú črevnú šťavu. Črevná šťava obsahuje enzýmy štiepiace najmä peptidy, nukleové kyseliny a disacharidy.
Tenké črevo vykonáva miestne a celkové pohyby. Striedavým zvieraním a ochabovaním susedných úsekov čreva sa obsah prelieva z miesta na miesto a premiešava sa s tráviacimi šťavami.
Podžalúdková žľaza (pankreas): Produkcia tráviacich enzýmov a hormónov
Podžalúdková žľaza (pancreas) zohráva veľmi dôležitú úlohu v procese trávenia potravy, pretože sa tu tvorí pankreatická šťava. Tá obsahuje soli, ktoré neutralizujú kyslú tráveninu, a enzýmy štiepiace všetky živiny. Enzým trypsín pokračuje v trávení bielkovín na jednoduchšie peptidy a aminokyseliny. V pankreatickej šťave je aj zmes amyláz štiepiacich škroby na jednoduché sacharidy, a lipáz, ktoré rozkladajú tuky na glycerol a mastné kyseliny.
Podžalúdková žľaza má rovnako významnú endokrinnú funkciu. Veľmi významne zasahuje do regulácie metabolizmu sacharidov produkciou hormónov inzulínu a glukagónu. Inzulín je krátky peptid, ktorý znižuje hladinu glukózy v krvi, glukagón ju na druhej strane zvyšuje.
Pečeň a žlčník: Detoxikácia, metabolizmus a emulgácia tukov
Pečeň (hepar) je najväčšia žľaza v ľudskom organizme, váži cca 1,5 kg. Je to taktiež detoxikačné centrum organizmu, v ktorom prebieha odbúravanie toxických látok a liekov. Pečeň zohráva svojou metabolickou aktivitou významnú úlohu pri udržiavaní telesnej teploty. Okrem toho slúži ako zásobáreň glukózy, ktorú ukladá vo forme glykogénu, ukladá železo vo forme feritínu a je zásobárňou vitamínov B12, A a D. Prebieha tu syntéza aminokyselín a cholesterolu.
Z pohľadu tráviaceho procesu sa v pečeni tvorí žlč, ktorá sa potom odvádza do žlčníka (vesica fellea), kde sa zhromažďuje a zahusťuje. Žlč obsahuje anorganické soli, žlčové farbivá a iné organické látky. Z nich najdôležitejšie sú soli žlčových kyselín, lebo podstatne znižujú povrchové napätie, a tak rozptyľujú tuky na jemné kvapôčky, emulziu. Tento proces sa nazýva emulgácia tukov.
Mnohé choroby pečene zasahujú výrazne do fungovania celého organizmu, pretože viac či menej obmedzujú jej metabolické aktivity. Požitie väčšieho množstva alkoholu, niektorých liekov alebo vírusová infekcia môžu viesť k zápalovému ochoreniu pečene - hepatitíde. To sa môže prejaviť jej zníženou funkciou a neschopnosťou spracovávať, okrem iného, žlté farbivo bilirubín, ktoré tvorí medziprodukt v degradácii hemoglobínu. Bilirubín sa následne hromadí v krvnej plazme a spôsobuje zožltnutie očného bielka alebo pokožky - sú to symptómy žltačky. Pojmy hepatitída a žltačka teda nie sú synonymá; žltačka sama o sebe nie je ochorením, ale len poukazuje na výskyt iného problému (v tomto prípade hepatitídy).
Chronické užívanie alkoholu alebo infekcia vírusom hepatitídy typu B alebo C môžu viesť k oveľa závažnejšiemu ochoreniu - cirhóze pečene. Jedná sa o nevratné poškodenie pečeňových buniek (hepatocytov), ktoré sú postupne nahrádzané spojivovým tkanivom. Jedinou možnosťou liečby v tomto štádiu ochorenia pečene je jej transplantácia.
Niekedy sa možno stretnúť s termínom infekčná žltačka, ktorý označuje zožltnutie pokožky najčastejšie vplyvom infekcie vírusom hepatitídy typu A. Aj tu sa však samozrejme jedná o zápal pečene, ktorý sa prejavuje žltačkou. Prívlastok infekčná zdôrazňuje, že ju spôsobuje vírusové ochorenie (na rozdiel napr. od žltačky spôsobenej obštrukciou žlčových ciest).
Vstrebávanie živín v tenkom čreve
Hlavným miestom vstrebávania (resorpcie) živín z tráviacej sústavy je práve tenké črevo, v ktorom sa trávenina zdržuje najdlhšie, pomaly sa pohybuje a výdatne sa premiešava. Dokončuje sa tu trávenie živín, t.j. rozklad na jednoduché látky rozpustné vo vode. Sliznica tenkého čreva je na vstrebávanie prispôsobená svojou veľkou plochou a bohatým prekrvením. Vstrebávanie je založené na pasívnom prenikaní vody a jednoduchých látok cez stenu tenkého čreva, ale je aj aktívne, čo znamená, že nastáva za prítomnosti látkového prenášača a závisí od energie, ktorá sa uvoľní pri metabolizme v črevných bunkách.
Hrubé črevo: Vstrebávanie vody a formovanie stolice
Hrubé črevo (intestinum crassum) je asi 1,5 m dlhé a 5-7 cm široké. Skladá sa z 3 častí:
slepé črevo (intestinum caecum) - rozšírený úsek, na konci ktorého je červovitý prívesok (appendix vermiformis)
tračník (colon) - hlavná časť
- vzostupný úsek (colon ascendens)
- priečny úsek (colon transversum)
- zostupný úsek (colon descendens)
- esovitá kľučka (colon sigmoideum)
konečník (rectum)
Apendix sa niekedy nesprávne nazýva slepým črevom, ale je to len ten prívesok na konci slepého čreva. U bylinožravých živočíchov má veľký význam pri trávení celulózy, pretože tu žijú symbiotické baktérie napomáhajúce jej tráveniu. U človeka nie je význam slepého čreva a apendixu dodnes úplne objasnený, ale predpokladá sa, že tiež môže slúžiť ako zdroj "dobrých" črevných baktérií, odkiaľ sa kolonizuje zvyšok hrubého čreva napr. po dlhodobej antibiotickej liečbe. Súčasne sa v ňom nachádza množstvo lymfatického tkaniva, takže nepochybne má význam pre imunitný systém v tejto oblasti.
Sliznica hrubého čreva všeobecne nemá klky, nevylučujú sa do neho ani žiadne tráviace šťavy. Do hrubého čreva prichádzajú z tenkého čreva nestráviteľné zvyšky potravy (časti šliach, väziva, buničina), určité množstvo nevstrebaných živín a minerálnych látok, vody, zvyšky tráviacich štiav, žlčové farbivá, odlúpené výstelkové bunky a pod.
Hrubé črevo sa začína napĺňať 4 až 8 hodín po požití jedla. V hrubom čreve prebieha ešte v obmedzenej miere vstrebávanie (solí, vody, niektorých vitamínov a niektorých liekov podávaných v podobe čípkov alebo klystíru). Pre výživu nemá toto vstrebávanie význam. Na obsah hrubého čreva výrazne pôsobí činnosť baktérií, ktoré v ňom stále normálne žijú. Sú to kvasné baktérie (Escherichia coli) a hnilobné baktérie. Niektoré baktérie vytvárajú vitamíny komplexu B a vitamín K. Činnosťou baktérií a zahusťovaním sa obsah hrubého čreva mení na výkaly (fekálie). Pri kvasení vzniká značné množstvo plynov (oxid uhličitý, metán). Časť sa ich vstrebáva, časť z tela odchádza. Plyny napínajú stenu hrubého čreva a povzbudzujú jeho pohyby. Pôsobením hnilobných baktérií sa uvoľňujú z aminokyselín látky, ktoré môžu po vstrebaní pôsobiť v organizme nepriaznivo (amoniak, sulfán, fenol a pod.).
Obsah hrubého čreva sa pomalými pohybmi posúva a o 18 až 30 hodín po jedle sa dostáva do esovitej kľučky a z nej do konečníka (rectum). Naplnenie konečníka vzbudí pocit nutkania na stolicu. Keď sa tomuto pocitu vyhovie, uplatní sa vyprázdňovací (defekačný) reflex. Svalovina konečníka sa zmrští a pri súčasnom ochabnutí vnútorného a vonkajšieho zvierača sa konečník cez análny (ritný) otvor (anus) vyprázdni. Činnosť vonkajšieho zvierača je ovládaná vôľou.
Zadržiavanie stolice dlho alebo opakovane má za následok zápchu. Pre podnecovanie pohybu čriev a pre dobré vyprázdňovanie hrubého čreva je dôležitá tzv. hrubá vláknina potravy (celulóza, pektíny, lignín), ktorá bráni aj nadmernému rozmnožovaniu baktérií a vstrebávaniu ich toxínov do krvi. Opak zápchy, preháňanie, zvyčajne vyvoláva zrýchlený prechod črevného obsahu.
Tráviace enzýmy: Kľúč k správnemu tráveniu
Významnú úlohu v procese trávenia zohrávajú tráviace enzýmy, čo sú látky produkované žľazami v tráviacej sústave. Tieto látky sú schopné rozkladať veľké molekuly na malé jednotky. Týmto spôsobom sa štiepia bielkoviny na aminokyseliny, tuky na mastné kyseliny a sacharidy na glukózu. Medzi dôležité tráviace enzýmy patria:
- Lipáza: Produkuje pankreas a je vylučovaná do tenkého čreva. V našom tele je potrebná na trávenie tukov, ktoré rozkladá na glycerol a mastné kyseliny.
- Proteázy: Tvoria skupinu enzýmov, ktoré sú schopné štiepiť bielkoviny na ich menšie jednotky - aminokyseliny. Okrem trávenia bielkovinovej potravy však v tele ovplyvňujú aj ďalšie procesy. Zúčastňujú sa na zápalovej reakcii a naprogramovanej smrti bunky (apoptózy), čo je potrebné na elimináciu poškodených alebo nepotrebných buniek. Okrem toho sa podieľajú na niektorých neurofyziologických pochodoch, na zrážanlivosti krvi, dôležité sú tiež pre správne fungovanie imunitného systému.
Pri dyspepsii, ktorá je sprevádzaná zníženou chuťou do jedla, pocitom zlého trávenia a pocitom plnosti, je vhodné podanie pankreatínu. Jedná sa o zmes enzýmov - amyláza, lipáza, proteáza, ktoré, ako už bolo spomenuté, sú schopné štiepiť cukry, tuky a bielkoviny. Tento enzým je produkovaný v pankrease a pôsobí predovšetkým v tenkom čreve. Porucha jeho tvorby a vylučovania, napr. pri chronickom zápale pankreasu, môže vyústiť do poruchy trávenia, vyprázdňovania a pocitu plnosti.
Bežné tráviace problémy a ich príčiny
S tráviacimi problémami sa stretol už takmer každý z nás. Medzi najčastejšie patria:
- Hnačka: Dochádza k výskytu troch a viacerých riedkych a vodnatých stolíc počas dňa. Je to nepríjemný problém, ktorý môže byť vyvolaný viacerými faktormi, ako napr. konzumáciou stravy s vysokým obsahom vlákniny a tekutín, konzumáciou nevhodnej potravy napr. pri intoleranciách, alebo sa môže vyskytnúť v stresových situáciách.
- Nafukovanie: Nadúvanie brucha sa často vyskytuje pri iných ochoreniach spojených s tráviacim traktom, ako sú syndróm dráždivého čreva, dyspepsia, prípadne zápcha. Prejavuje sa „roztiahnutím“ brucha s pocitom plnosti a nafúknutia. Môže byť spôsobené konzumáciou nevhodnej stravy, potravinovými intoleranciami, ochoreniami tráviaceho traktu, prehĺtaním väčšieho množstva vzduchu (napr. pri rýchlom jedení), oneskoreným vyprázdňovaním žalúdka, pomalým transportom črevných plynov, zadržiavaním stolice.
- Zápcha: Prejavuje sa sťaženým vyprázdňovaním malého množstva suchej a tvrdej stolice, prípadne úplným zastavením vyprázdňovania obsahu čriev na určitý čas. Medzi jej hlavné príčiny zaraďujeme nedostatočný pitný režim, stravu chudobnú na vlákninu, stres, nedostatok pohybovej aktivity, objavuje sa tiež v tehotenstve.
- Pálenie záhy: Nazývané tiež pyróza, predstavuje nepríjemný pocit pálenia až bolesti za hrudnou kosťou, ktorá niekedy vyžaruje smerom nahor. Jedná sa o typický prejav refluxu, čiže návratu žalúdočného obsahu do pažeráka. Môže byť spôsobené takisto viacerými faktormi, najmä nesprávnou stravou. Problémy často môže spôsobovať alkohol, sladké a tučné jedlá, najmä kysnuté pečivo, sladký čaj, káva, prípadne korenisté a pikantné jedlá.
Medzi najčastejšie príčiny zlého alebo nedostatočného trávenia patria diétne pochybenia, ktoré môžu nastať pri nadmernej konzumácii potravín, tučných jedál, prejedaní sa, prípadne pri konzumácii potravy a jej zložiek, ktoré naše telo toleruje v zníženej miere alebo vôbec. Ďalšou príčinou býva nedostatočná tvorba tráviacich enzýmov potrebných na štiepenie makronutrientov, ako sú sacharidy, tuky a bielkoviny. Nedostatočný rozklad týchto látok môže mať potom za následok vznik vyššie spomenutých prejavov, ako sú nadúvanie, hnačka alebo zápcha, prípadne nevoľnosť a nechutenstvo. Za tráviace ťažkosti môže byť zodpovedný tiež stres a psychické problémy, ako úzkosť, nedostatok spánku, nadmerná pracovná vyťaženosť či nedostatok oddychu.
Ako zlepšiť trávenie?
Okrem režimových opatrení hrajú nezastupiteľnú úlohu pri riešení zlého trávenia tráviace enzýmy. Pomôcť pri nesprávnom trávení dokáže tiež príroda. Na trhu je dostupné množstvo produktov so zázvorom. Veľa z nich však obsahuje relatívne malé množstvá aktívnych zložiek (gingerolov), čo znamená, že na dosiahnutie účinnosti sú potrebné vyššie dávky. Preto je vhodné zvoliť produkt, ktorý poskytuje účinné hladiny gingerolov už v malej dávke. Okrem extraktu zo zázvoru zohráva významnú úlohu v správnom fungovaní tráviaceho systému aj Aquamin.