Úvod
Tento článok sa zaoberá výskytom dvoch zaujímavých druhov na Slovensku: ropuchy krátkonohej (Epidalea calamita) a raka mramorovaného (Procambarus fallax f. virginalis). Ropucha krátkonohá je pôvodný druh, ktorý sa vyskytuje v rôznych častiach Európy, zatiaľ čo rak mramorovaný je invázny druh, ktorý sa v posledných rokoch rozšíril do mnohých krajín, vrátane Slovenska. Článok sa zameriava na ich rozšírenie, biotopy, spôsob života a potenciálne hrozby, ktoré predstavujú pre pôvodné ekosystémy.
Ropucha Krátkonohá (Epidalea calamita)
Rozšírenie a Biotopy
Ropucha krátkonohá (Epidalea calamita) je zástupcom bezchvostých obojživelníkov, ktorú na Slovensku dopĺňajú ďalšie dva druhy ropúch (Bufo bufo a Bufotes viridis). Jej areál výskytu siaha od Portugalska a Španielska cez Francúzsko do strednej Európy a južného Švédska, pričom na východ zasahuje až do Litvy. Zriedkavá je v oblastiach svojej východnej hranice rozšírenia.
Vyskytuje sa od nížin až do výšky 1950 m n.m., pričom osídľuje predovšetkým otvorené, suché a slnné stanoviská. Výrazná lesnatá krajina jej nevyhovuje a dáva prednosť oblastiam s ľahkou piesčitou pôdou. Vyžaduje prítomnosť narušovaných plôch bez vegetácie, ktoré najčastejšie nachádza v pieskovňach, na vresoviskách, slaniskách, štrkovniach, kaolínových lomoch a v vojenských priestoroch. V týchto stanovištiach sa často ukrýva v rôznych skalných puklinách či pod rôznymi predmetmi. Ak tieto stanoviská začnú výrazne zarastať vegetáciou a zvyšuje sa tak miera zatienenia, vedie to k migrácii populácie na iné nezarastené lokality. Zaujímavosťou je, že tento druh vyhľadáva aj zeleninové polia (napr. repa).
Spôsob Života a Rozmnožovanie
Ropucha krátkonohá je často zastihnutá pri migrácii krajinou. Zimovisko ropúch je zväčša v tesnej blízkosti od rozmnožovacieho miesta, pričom vo vodnom stĺpci sa vyskytuje iba v období kladenia vajíčok, inak žije po celý rok na suchozemských, otvorených a nezarastených biotopoch. Pre rozmnožovanie uprednostňuje malé a plytké tône a kaluže bez vegetácie alebo len s malým množstvom vodnej vegetácie, často ide o dočasné tône. Plusom takýchto biotopov je minimum predátorov, čím sa zvyšuje šanca na prežitie čo najväčšieho počtu vajíčok a lariev. Len výnimočne sa ropuchy krátkonohé rozmnožujú vo väčších tôňach.
Aktivita Epidalea calamita siaha do nočných hodín, čo vysvetľuje jej tajomnosť (podobne ako Pelobates fuscus). Len vzácne tento druh možno zastihnúť aj počas dňa. Často si buduje plytké nory v ľahkej pôde a k tomu využíva veľmi dobre predné a občas aj zadné končatiny.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Samec ropuchy krátkonohej sa v období rozmnožovania ozýva hlasitým kovovým „arr…ARR…arr“, alebo „krrr…krrr…krrr“. Často je tento hlas prirovnávaný k veľkonočnému "rapkáču". Samce pri vokalizácii sedia so vzpriameným telom na dne plytkej tône alebo v plytkých miestach pozdĺž brehov nádrže a zborovo vokalizujú. Jednotlivé samce sa ale vzácne ozývajú aj v priebehu dňa.
Výskyt v Chránenom Areáli Levické Rybníky
V noci z 31. marca 2020 na 1. apríla 2020 bol vokalizujúci samec pozorovaný na konci sústavy Chráneného areálu Levické rybníky, pri zadnej stene vodnej plochy, ktorá susedí s rýchlo tečúcim tokom kanálu Perec.
Len ďalší systematický batrachologický výskum na lokalite Chránený areál Levické rybníky dá odpoveď na to, či v danom prípade išlo o náhodný nález migrujúceho jedinca alebo o úmyselné zavlečenie zo súkromného chovu.
Ohrozenie a Ochrana
Zníženie populácie ropuchy krátkonohej bolo zaznamenané v Poľsku. V Čechách obýva biotopy vo výškovom rozmedzí od 145 do 570 m n.m. Územím ČR prechádza juhovýchodná hranica areálu jej výskytu. Súvisle sa tento druh vyskytuje iba v západných Čechách (Karlovarsko), pričom v ostatných oblastiach Českej republiky je jej výskyt iba ostrovčekovitý. Prevažná väčšina z českých lokalít je už celkom izolovaná a jednotlivé populácie spolu nekomunikujú. V súčasnej dobe sú životaschopné populácie už len na Karlovarsku, Třeboňsku, KrálovéHradecku, Českolipsku, Rakovnicku a Broumovsku, čím sa táto ropucha radí k najohrozenejšiemu druhu v ČR, s reálnym rizikom vyhynutia.
Rak Mramorovaný (Procambarus fallax f. virginalis)
Charakteristika a Rozmnožovanie
Rak mramorovaný (Procambarus fallax f. virginalis) je nielen akvaristom známy vďaka svojmu pre raky netypickému spôsobu reprodukcie, tzv. partenogenézou, pričom u neho samce nie sú známe. Potomstvo od jednotlivých samíc je teda geneticky identické. Táto forma bola po prvý krát popísaná až v Európe, kde bola do polovice 90. rokov uplynulého storočia dostupná v nemeckých a rakúskych akvaristických obchodoch, z ktorých sa rozšírila aj medzi súkromných chovateľov.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Presné druhové určenie tohto druhu raka bolo veľmi dlho nejasné. Len nedávno sa podarilo preukázať, že ide o partenogeneticky sa rozmnožujúcu formu raka Procambarus fallax. A aby to nebolo ešte viac zamotanejšie, tak v poslednom období sa prišlo aj na to, že rak mramorovaný na rozdiel od druhu Procambarus fallax je triploidným organizmom.
Tento rak má typické mramorovanie, podľa ktorého dostal aj svoje slovenské pomenovanie. Podklad tela je hnedavý, tmavo hnedý alebo s nádychom do zelena, ktoré je typické po bokoch hlavohrude. Tá je hladká s niekoľkými tŕňmi za týlovou ryhou a jedným párom postorbitálnych líšt. Rostrum je výrazné s hladkými okrajmi, ktoré sa zbiehajú a vytvárajú tak malý trojuholníkovitý vŕšok. Stredná ryha rostra ale chýba. Klepetá sú veľmi malé a na povrchu nesú slabú zrnitosť. Iba výnimočne sú dlhšie než 50% dĺžky hlavohrude a na spodnej i vrchnej strane nemajú mramorovanie. Zápestia klepiet majú na vnútornej strane silno vyvinutý tŕň.
Ide o značne krátkoveký druh (max. 2-4,5 roku veku). Teplota prostredia by sa mala pohybovať v rozmedzí 18 - 25°C (krátkodobo toleruje aj 8 - 30°C, kedy sa zastavuje jeho rast i reprodukcia).
Výživa a Chov
Vzhľadom k tomu, že tento druh raka (ako aj prevažná časť iných rakov) je všežravec, možno mu predkladať ako potravu napr. Na jeho chov nám postačí akvárium, napríklad prikrytá nádrž o veľkosti 60x40x40 cm, vybavené množstvom úkrytov. Vodu treba zbaviť chlóru, ktorý je pre raky nebezpečný.
Samice u tohto druhu raka pohlavne dospievajú vo veku 25 - 35 týždňov a v prípade optimálnych podmienok chovu sa opakovane dokážu rozmnožiť v priebehu celého roka s intervalom 8 až 9 týždňov, pričom ich plodnosť rastie s ich veľkosťou. U menších samíc to predstavuje znášku o 50 až 150 vajíčok, u veľkých samíc ale až 400 či dokonca 700 vajíčok. Vajíčka sú pomerne malé a dosahujú veľkosť 1,5-1,9 mm. Doba inkubácie je emormne krátka a pri vyšších teplotách to predstavuje len 2-3 týždne. Vyliahnuté ráčiky prekonajú ešte na samičích pleopodách dve zvliekania a sú pripravené na samostatný príjem potravy a osamostatňovaniu sa.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Keďže ide o kanibalný druh, odporúča sa chov oddelene od rodičov a aj pre mlaď vytvoríme akvárium s veľkým množstvom úkrytov. Pomerne dobre sa osvedčilo do vody ponoriť veľký kus sieťky, ktorý tak vytvorí viac úkrytov pre mladé ráčky.
Invazívnosť a Hrozby
Jeho obrovská rozmnožovacia schopnosť posilnená navyše aj partenogenézou robí z tohto raka veľmi ľahko prístupný (i cenovo) druh. V tomto momente bol iba krok k jeho masovému výskytu aj vo voľnej prírode napr. Holandska, Talianska či Nemecka a aj Slovenska. Mimo Európu bol zavlečený aj na Madagaskar, kde je výraznou hrozbou pre endemické druhy rakov a jeho výskyt sa potvrdil i v Japonsku.
Aj preto je u neho vysoké riziko úniku alebo aj zámerného vypúšťania do našich vôd, kde nielen svojou agresivitou, ale aj ako potencionálny prenášač račieho moru predstavuje vysoké riziko vytlačenia našich pôvodných druhov rakov. Preto by každý chovateľ tohto druhu raka mal si byť vedomí všetkých aspektov jeho chovu a rozmnožovania.
Vplyv Zimy na Vodné Živočíchy a Vtáctvo
Volavky, divé kačice a kormorány sa počas mrazov presídlili k tečúcej vode. Už niekoľko týždňov ich možno vidieť na brehu Podlužianky pod Kalváriou. Vtáctvo sa týmto spôsobom pri tečúcej vode hľadá potravu v mrazivom období. V tejto lokalite už prebýva niekoľko desiatok jedincov.
Okrem tohto vtáctva bol zaznamenaný aj výskyt volavky purpurovej a kormorána veľkého. Dôvodom takto veľkej koncentrácie v meste či na jeho okrajoch je tuhá a dlhá mrazivá zima, ktorá uzavrela hladiny všetkých, respektíve prevažnej väčšiny vodných plôch. Práve na tých miestach si brodivé druhy hľadajú potravu - ryby a obojživelníky. Počas zimy alebo v období, kedy tejto potravy niet, sa volavky preorientovávajú na relatívne prístupnejší zdroj potravy. Lovia drobné hlodavce a občas i drobných operencov.
Iná situácia je u kormoránov. Ich výskyt sa v poslednom období prudko zvýšil pre ich ochranu a vhodnosť slovenských lokalít. V zimných mesiacoch sa kormorány kvôli nedostatku potravy správajú priam zlodejsky a mnohokrát ukradnú už ulovenú potravu iným vtákom.