Úvod
Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexnú botanicko-morfologickú charakteristiku vybraných poľnohospodárskych plodín, so zameraním na repu cukrovú, ľan siaty, láskavec a zemiak. Detailne preskúmame ich morfológiu, agroekologické požiadavky a technológiu pestovania.
Ľan siaty (Linum usitatissimum L.)
Význam pestovania ľanu siateho
Ľan siaty je významná priadna plodina, ktorá poskytuje prírodné vlákno pre výrobu textílií a technických tkanín, ako aj tuky a bielkoviny z ľanového semena pre tukový priemysel. Ľanové šroty, ktoré vznikajú ako odpad pri spracovaní semien na olej, sú hodnotným dietetickým krmivom pre dojnice a teľné zvieratá. V súčasnosti stúpa význam ľanového vlákna, pretože sa svetový trend výroby textílií vracia k prírodným materiálom.
Botanická a biologická charakteristika ľanu siateho
Ľan patrí do čeľade ľanovitých (Linaceae) a zahŕňa viac ako 200 druhov jednoročných a trvácich rastlín. Z hospodárskeho hľadiska sa delí na ľan priadny a ľan olejný, pričom existuje aj prechodný typ - ľan olejnopriadny.
- Ľan priadny: Má dlhú, tenkú a slabo rozvetvenú stonku, menšie tobolky a drobnejšie semená. Pestuje sa hlavne v severnejších oblastiach Európy na získavanie vlákna. Stonka sa do spodnej časti spravidla nevetví a obsahuje pomerne jemné a dlhé technické vlákna.
- Ľan olejný: Má krátke, hrubé, viac rozvetvené a olistené stonky, stredné až väčšie kvety a väčšie tobolky so semenami s vyšším obsahom tuku. Je neskorší a odolný proti poliehaniu a suchu.
- Ľan olejnopriadny: Je prechodný typ, ktorý vznikol krížením medzi ľanom priadnym a olejným. Má hrubšiu, kratšiu stonku, väčšie kvety a tobolky a väčšie semená ako ľan priadny. Je odolný proti poliehaniu a má dlhšiu vegetačnú dobu.
Koreňový systém: Skladá sa z hlavného kolovitého koreňa a bočných korienkov. Kolovitý koreň je tenký, vretenovitý, dlhý 0,6 - 1,0 m. Bočné korienky sú jemné, 100 - 150 mm dlhé a husto rozložené vo vrchnej vrstve ornice. Mohutnosť koreňovej sústavy vplýva na prácu trhacích strojov.
Stonka: Z koreňa ľanu vyrastá zvyčajne jedna stonka. Listy sú striedavé, prisadnuté k stonke, hladké, kopijovité, tenké, 20 - 30 mm dlhé a 3 - 4 mm široké, ktoré pri dospievaní rastliny do technickej zrelosti postupne oddola opadávajú. Pre priadne účely je najvýznamnejšia časť stonky od hypokotylu po vetvenie - tzv. technická dĺžka. Má byť rovná a dlhšia ako 650 mm, vyrovnaná v dĺžke a hrúbke stonky. Za optimálnu sa považuje hrúbka 1,3-1,7 mm. Ľan priadny máva v polovici dĺžky stonky 20 - 35 zväzkov vlákien, ktoré pri dobrých ľanoch tvoria uzavretý prstenec a s parenchymatickými bunkami ich pevne spája pektín. Množstvo vlákna obsiahnutého v stonkách ľanu priadneho dosahuje priemerne 25 % hmotnosti rosených stoniek.
Prečítajte si tiež: Stavba Buľvy Repy
Kvet: Je päťpočetný, prevažne samoopelivý, zložený z piatich kališných, piatich okvetných lístkov a z vrchného semenníka, na ktorého vrchole je päť tyčiniek. Kvety sú drobnejšie, ich korunné lístky sú hladké, jasné svetlomodré, fialové, ružové alebo biele s rôzne sfarbenou nervatúrou. Semenník má päť puzdier čiastočne rozdelených nepravými priehradkami a päť modrých čneliek s jemne bradavicovitými bliznami.
Plod: Je päťpuzdrová tobolka rozličnej veľkosti a tvaru. V každej tobolke môže byť 10 semien, spravidla je ich však 7 až 8 vyvinutých.
Agroekologické požiadavky ľanu siateho
- Pôda: Ľan nemá vyhranené požiadavky na pôdu. Vhodná pôda pre ľan má mať priaznivý pomer vzduchu a vody a musí byť priepustná. Najvhodnejšie sú pôdy hlinitopiesočnaté, hlinité až piesočnatohlinité so slabo kyslou reakciou pH 5,5 - 6,5. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, náchylné na tvorbu prísušku alebo pôdy piesčité až štrkovité, prípadne s nízkou hladinou podzemnej vody.
- Voda: Ľan siaty má relatívne vysokú potrebu vody, ktorú ovplyvňuje vysoký počet rastlín na jednotke plochy a ich pomerne vysoká transpirácia. Ľanu sa najlepšie darí v oblastiach, v ktorých sú priemerné ročné zrážky väčšie ako 600 mm a počas vegetačného obdobia sú priaznivo rozdelené.
- Teplo: Ľan sa vyznačuje pozitívnym termotropizmom. Po vzídení semena ľanu mu v prvých rastových fázach vyhovujú nižšie teploty. V ďalších rastových fázach sú vhodné priemerné vyššie teploty dosahujúce 18 až 22 °C, ktoré priaznivo vplývajú na rast stonky do dĺžky. Zle znáša vysoké teploty, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú množstvo a kvalitu vlákna v stonke.
- Svetlo: Ľan priadny patrí k rastlinám dlhého dňa. Za dlhého dňa ľan rastie a vyvíja sa veľmi rýchlo. Účinok svetla sa uplatňuje na anatomickej stavbe stonky. Stonky pri nadmernom zatienení viac políhajú.
Technológia pestovania ľanu siateho
- Zaradenie v osevnom postupe: Ľan je na druh predplodiny nenáročný, ale náročný na nezaburinenosť pozemkov. Najpoužívanejšie predplodiny sú obilniny. Po sebe ho pestujeme v odstupe 6 - 7 rokov, pretože vytvára tzv. ľanovú únavu pôdy.
- Príprava pôdy: Príprava pôdy sa riadi predplodinou. Jesennou prípravou, strednou orbou do hĺbky 0,22 - 0,25 m, zapravíme do pôdy P a K hnojivá. Jarná príprava pôdy je totožná s prípravou pod obilniny. Smykovanie s bránením a príprava lôžka pre osivo do hĺbky 50 - 60 mm kombinovaným kultivátorom po predchádzajúcom zapravení potrebnej dávky N, P, K hnojív a herbicídov je sled prác pred vlastnou sejbou.
- Výživa a hnojenie: Ľan vyžaduje pre svoj slabší koreňový systém nižšie hladiny živín oproti iným plodinám. Veľmi opatrne hnojíme dusíkom v dávke maximálne do 40 kg.ha-1.
- Sejba: Normám zodpovedajúceho osiva (moreného, prvotriednej kvality) je najvhodnejšia pri teplote pôdy 6˚ C, kalendárne koncom marca až začiatkom apríla. Sejeme do „obilných riadkov“ s ich vzdialenosťou 75 - 120 mm. Výsevok priadnych ľanov je od 25 - 28 mil. klíčivých semien na 1 ha, pri olejných 10 - 15 mil.ha-1. Hmotnostne sa výsevok pohybuje od 100 - 180 kg.ha-1. Pre zlepšenie kvality rosenia je možné vysievať ľan s prísevom tráv, najlepšie mätonohu mnohokvetého.
- Ošetrovanie počas vegetácie: Spočívá v ničení prísušku bránením, resp. ježkovými valcami. Aplikácia herbicídov je nevyhnutná na zaburinených pozemkoch. Porasty ošetrujeme proti chorobám a škodcom prípravkami povolenými v metodiky ochrany rastlín.
- Zber a pozberová úprava: Optimálny termín zberu ľanu na stonky (vlákno) je koniec žltej, na semeno v plnej zrelosti. Úrody stoniek roseného ľanu sa pohybujú u nás okolo 3,2 - 4,2 t. ha-1, semena 0,5 - 0,6 t. ha-1. Zber robíme bez rosenia, vytrhaním stonky odvážame do ľanárskeho podniku, ten realizuje rosenie, alebo ho po vytrhaní a odsemenení rosíme priamo na parcelách. Rosenie je biologický spôsob oddeľovania vlákna z ľanových stoniek vplyvom mikroorganizmov a plesní najmä rodu Mucor. Pri správne vyrosenom ľane sa vlákno ľahko oddeľuje od stoniek, pri prerosenom sa trhá a pri nedorosenom ostávajú na vlákne časti dreviny - pazderia.
Láskavec (Amaranthus)
Pôvod a rozšírenie láskavca
Za genetické centrá láskavca sa považujú Mexiko a Andy, druhé centrum rozšírenia sú horské oblasti Indie a Nepálu.
Botanická charakteristika láskavca
- Stonka: Priama, okrúhla, slabo alebo silne rozvetvená, olistená, vysoká 1,3 - 3 m.
- Súkvetie: Zložitá metlina purpurovej alebo zeleno-žltej farby.
- Listy: Elipsovité, mladé sa používajú aj ako zelenina. Obsahujú veľa Ca, Fe a vitamínu E.
- Koreňový systém: Má zvláštnu morfológiu, dobre čerpá vodu z pôdy a tým táto plodina lepšie odoláva suchu. Suchovzdornosť znásobuje i značná hrúbka stonky, ktorá slúži ako zásobáreň vody počas vegetácie.
- Plod: Tobolka vajcovitého tvaru farby žltej alebo čiernej (kŕmne formy). Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 0,7 - 0,9 g. Z 1 ha sa urodí 3 - 5 t. Celková úroda zelenej fytomasy sa pohybuje od 80 - 100 t aj viac z hektára.
Využitie láskavca
Láskavec sa používa ako potravina, zelenina, na zelené kŕmenie, silážovanie, energetická plodina, okrasná rastlina a na výrobu granúl. Z hľadiska poľnohospodárskeho je láskavec plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody - približne 3 tony semena na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch.
Láskavec ako krmivo
Jednou z možností využitia láskavca je jeho využitie ako objemovej krmoviny pre vysokú produkciu kvalitnej fytomasy. Kvalita krmu láskavca sa často porovnáva s kvalitou krmu ďatelinovín. Kvalitu krmu však znižujú antinutričné látky ako sú saponíny, šťavelany, nitráty a často príliš vysoký obsah draslíka.
Prečítajte si tiež: Recepty na zložité večere
Obsah látok v láskavci
Obsah škrobu sa pohybuje od 53 % do 65 %, v priemere dosahuje 60 %. Obsah vlákniny sa pohybuje od 2,89 % do 6,94 %, v priemere je to 4,4 %. Láskavec obsahuje asi 3 % minerálnych látok v sušine. Rastliny rodu Amaranthus patria medzi rastliny s vysokým obsahom antioxidačne pôsobiacich vitamínov a provitamínov.
Nároky na podmienky pestovania, výživu a spôsob rozmnožovania láskavca
Láskavec sa seje medzi poslednými jarinami, ak je pôda vyhriata na 10°C, t.j. koncom apríla až začiatkom mája. Počiatočný rast je pomalý preto je dôležité mechanické ničenie burín. Z agrotechnických opatrení je možné v našich podmienkach odporúčať výsevok 400 tis. jedincov na hektár, t. j. 1 - 1,2 kg na hektár na šírku medzi riadkami 0,375 m, vzdialenosť v riadku medzi rastlinami 60 - 70 mm. Hnojenie N:P:K = 40:30:100 kg.ha-1.
Klíčivosť osiva láskavca
Klíčivosť osiva je výrazne ovplyvnená teplotou, pričom optimum je 35°C. Pri tejto teplote svetlo nemá vplyv na klíčenie, avšak pri nízkych teplotách svetlo výrazne brzdí proces klíčenia. Ďalším činiteľom výrazne ovplyvňujúcim priebeh klíčenia je vek osiva. S vekom sa klíčivosť znižuje. Medzi faktory, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť klíčenia osiva patrí okrem podmienok pestovania, mechanického spracovania osiva a hubových chorôb aj dormancia - oneskorené klíčenie semien.
Pestovanie láskavca na Slovensku
Pestovateľské plochy Amaranthusu sa na Slovensku rozširujú a prechádzajú z pokusných polí na väčšie pestovateľské plochy s výmerou niekoľko hektárov. Je to podnecované menšími nárokmi Amaranthusu na kvalitu pôdy a schopnosť znášať sucho.
Zber láskavca
Amaranthus je v našich podmienkach dvojkosný. Pri prvom zbere treba ponechať vyššie strnisko. Dozrievanie semena je nerovnomerné.
Prečítajte si tiež: Recepty a výživové hodnoty: Žraloky a ryby
Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.) - Zemiak
Význam zemiakov
V celosvetovom meradle zemiaky považujeme za významnú potravinu, ale súčasne i priemyselnú plodinu. Súčasná spotreba zemiakov zodpovedá celospoločenským zmenám realizovaným v rámci krajiny a zmenám súvisiacim s oblasťou kontrolovanej racionálnej výživy.
Pôvod zemiakov
Pôvod zemiakov súvisí s vysoko položenými miestami pohoria Andy v Peru, Bolívii a priľahlých územiach, nachádzajúcich sa v blízkosti 15. rovnobežky j. š., v nadmorskej výške 1 1500 - 4 300 m. n. m.
Botanicko-morfologická charakteristika zemiaka
Z hľadiska botanickej nomenklatúry zemiaky patria do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), do rodu ľuľok (Solanum). Zemiak je dvojklíčnolistová rastlina, rozmnožujúca sa predovšetkým vegetatívne, ale i generatívne.
- Vňať: Charakter nadzemnej časti trsu je ovplyvňovaný tvarom a typom vňate. Všeobecne diferencujeme stonkový typ a listový typ trsu.
- Stonka: Je rôzne hrubá a dlhá. Na priereze je stonka nepravidelne obdĺžnikovitá, trojuholníkovitá alebo okrúhla. Základná farba stonky je zelená, typickou je pigmentácia od hnedočervenej po tmavofialovú. Charakteristickým znakom sú krídelká umiestnené na hranách stonky.
- List: Pozostáva z listovej čepele a stopky. Listová čepeľ je tvorená z listov umiestnených v pároch a konečného vrcholového lístku.