Úroda ovocia z vlastnej záhrady je snom mnohých záhradkárov. Ak nemáte dostatok miesta pre jablone alebo čerešne, bobuľové ovocie je skvelou alternatívou. Pestovanie bobuľového ovocia je skvelý spôsob, ako obohatiť svoju záhradu a získať čerstvé a zdravé plody.
Kedy sadiť bobuľové ovocie?
Najlepší čas na výsadbu bobuľových kríkov je jeseň, pretože tak narastú ešte pred zimou a svoju energiu môžu na jar využiť na vyháňanie výhonkov. Pokiaľ ide o kontajnerové rastliny, čas na zasadenie nie je dôležitý: môžete ich sadiť od jari do jesene.
Výber bobuľového ovocia
Niektoré druhy rastlín, ktoré sú v tradičnom zmysle považované za bobule, sú v skutočnosti príbuzné s inými druhmi rastlín. Napriek tomu, jahody alebo bazu možno pestovať v záhrade rovnako jednoducho a bez komplikácií ako aj černice či maliny. Čučoriedky či rakytník si naopak od vás a vašej záhrady žiadajú o niečo viac. O odrode bobúľ, ktorú chcete pestovať, však napokon rozhodnú vaše osobné preferencie. Dôležité je sadiť zdravú a kvalitnú rastlinu, sadenicu či krík.
Bobuľové ovocie zahŕňa rôzne druhy bobúľ, ako napríklad jahody, maliny, čučoriedky, černice, červené, biele či čierne ríbezle. Tieto drobné plody sú nielen veľmi chutné, ale aj výživné. Disponujú nižším obsahom kalórií a vysokým zastúpením vlákniny.
Bobuľové ovocie je bohaté na antioxidanty, ako napríklad antokyány, kvercetín či vitamín C. Bobule tiež obsahujú zlúčeniny, ktoré zlepšujú činnosť mozgu, podporujú pamäťové schopnosti a chránia pred kognitívnym poklesom funkcií súvisiacich s vekom. Bobuľové ovocie je výborné aj na posilnenie imunity a podporu schopnosti lepšie zvládať bežné ochorenia či chrípky.
Prečítajte si tiež: Druhy červeného bobuľového ovocia
Vedecké štúdie naznačujú, že tí, ktorí jedia viac bobuľového ovocia, žijú o niečo dlhšie. Bobule je vhodné jesť počas sezóny a dopriať si približne jednu šálku denne. Okrem antioxidantov a vitamínu C doplnia do tela vitamín K, draslík, horčík, vlákninu a prebiotiká.
Medzi najobľúbenejšie druhy bobuľového ovocia, ktoré môžete pestovať vo svojej záhrade, patria:
Jahody
Jahody sa hodia na torty, do džemov, ako aj takmer ku každému dezertu. S podielom vody viac ako 90 % sú plody mimoriadne nízko kalorické a navyše zdravé. Obsahujú veľa vitamínu C, kyseliny listovej, železa, ako aj vápnika či horčíka. Sezóna jahôd zvyčajne trvá od polovice júna do konca júla. Niektoré odrody však dozrievajú skôr, iné neskôr. Obľúbené odrody jahôd sú medzi inými Elsanta, Korona alebo Senga Sengana. Keď pri pestovaní zmiešate rôzne odrody, budete profitovať z relatívne dlhého času zberu úrody.
Jahody uprednostňujú humóznu a hlbokú pôdu. Vylepšiť ju môžete kompostom alebo substrátom pre rastliny. Jahody by ste ideálne mali sadiť s odstupom približne 30 cm medzi 20. júlom a 20. augustom. Čím skôr plody zasadíte, tým lepšie. Jahoda totiž kvitne nasledujúci rok už od augusta do októbra. Aby ste predišli zamrznutiu pri neskorých mrazoch, medzi riadky rastlín položte slamu alebo haluzinu. Korene sa tak nezadusia a vy ochránite pôdu pred výraznou stratou tepla. Alternatívne na tento účel poslúži aj netkaná textília. Netkaná textília zároveň znižuje riziko hniloby a chráni pred napadnutím plesňami.
Černice
Ak chcete začať s bobuľami nenáročnými na starostlivosť, vyberte si černice. Černice zaujmú na jar svojimi krásnymi kvetmi a v lete svojou bohatou úrodou. Kôstkovičky sú chutné sami o sebe, ale aj v spracovanej forme, ako džem alebo sirup. V ideálnom prípade by ste černice mali sadiť na jar. Pôda je v tom čase už zahriata, no stále je dobre vlhká a korene černíc v tomto čase rastú rýchlo. Vzdialenosť riadkov by mala byť v ideálnom prípade 1,50 m. Špalier ako opora na černice poskytuje popínavým rastlinám dodatočnú oporu.
Prečítajte si tiež: Tradičné a moderné bobuľovité ovocie
Aby vaše černice rodili veľké plody, potrebujú dostatočný prísun vody a veľa slnka, najmä v čase medzi kvitnutím a koncom zberu úrody. Černice dostanete v kvetináči - alebo ich môžete sadiť z odrezkov. Väčšina odrôd černíc rodí svoje plody na dvojročnom dreve. To znamená: Výhonky, ktoré mali v lete plody, je potrebné odstrihnúť. Výhonky, ktoré vyrástli minulý rok, nechajte nedotknuté. Ak černice pestujete v kvetináči, poskytnite rastline v zime ochranu proti chladu. V záhone kríky odolajú aj mínusovým teplotám. Beztŕňové odrody sú vhodné pre jednoduchšiu manipuláciu.
Maliny
Jeseň je správny čas na sadenie malín. Najlepšie urobíte, ak použijete priesady rovnakej odrody. Môžete si vybrať medzi letnými a jesennými malinami. Prvé rodia už v júli, druhé sú oveľa odolnejšie a vďaka neskorému kvitnutiu menej náchylné na škodcov - vďaka tomu sú medzi záhradkármi mimoriadne obľúbené. Rastliny potrebujú kyprú pôdu, ktorú zmiešate so záhradným kompostom a kompostom z kôry. Dbajte na to, aby bola hodnota pH v rozsahu 5 až 6,5 a aby mali dostatočný prísun vody. Malina okrem toho uprednostňuje slnečné miesto. Malý špalier pomáha popínavkám rásť rovno. V závislosti od odrody si rastliny vyžadujú rôzne zrezanie. V apríli a júni pohnojte rastliny hnojivom bez obsahu chloridu.
Maliny patria medzi najobľúbenejšie bobuľové ovocie vďaka svojej sladkej chuti a vysokému obsahu vitamínov. Maliny sadenice vyžadujú slnečné stanovisko a priepustnú pôdu. Sadenice malín predávajú v letných a jesenných odrodách, čo umožňuje dlhšiu úrodu. Podporte ich rast inštaláciou oporných konštrukcií, ktoré zjednodušia zber.
Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.
Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním bobuľového ovocia
Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu.
Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi.
Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.
Egreše
Egreše sú oválne plody, ktoré obsahujú veľa jedlých jadierok a ktoré môžete spracovať okrem iného na džem alebo použiť do koláča. Sú vhodné aj na výrobu vína. Ak chcete zasadiť egreš, rozhodovať sa budete medzi kríkom alebo vysokým krom. Obom variantom sa dobre darí na slnečnom až polotienistom mieste s kyprou, mierne vápenatou pôdou. Ako vysoký ker potrebuje egreš ešte malý stĺpik, ktorý mu poskytuje oporu aj pri silnom vetre. Rovnako ako pri iných ovocných drevinách, aj v prípade egrešov pravidelne skracujte staré výhonky. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách.
Egreše - bohaté na vitamín C, hodia sa na priamu konzumáciu aj do zaváranín. Rovnako ako ríbezle sú nenáročné na pestovanie a dobre znášajú polotieň.
Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi. Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu. Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´. Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti. Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť.
Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu. Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev.
V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde.
Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar. Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere.
Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek. Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.
Brusnice
Americká brusnica je v našich končinách známa aj ako brusnica veľkoplodá. Brusnica veľkoplodá je považovaná za veľmi zdravú. Domorodí Američania údajne vedeli oceniť jej vysoký podiel vlákniny a vitamínov. Bobuľové kríky brusníc dorastajú do výšky 2 m. Vďaka svojim bieloružovým kvetom sa brusnica používa aj ako záhradná dekorácia. Kyslosť čerstvých brusníc je porovnateľná s citrónom či limetkou, a preto sa konzumujú sušené a dosladené cukrom či medom. Brusnice i brusnicová šťava sú pomocníkmi pri zápaloch močového mechúra. Za tento účinok je zodpovedná kyselina benzoová.
Čučoriedky
Čučoriedky obľubujeme pre ich výnimočnú chuť a vysoký obsah antioxidantov. Vyžadujú kyslú pôdu (pH 4,5-5,5) a slnečné stanovisko. Sú vhodné na pestovanie v kvetináčoch s kyslým substrátom. Pri pestovaní kombinujte rôzne odrody čučoriedok pre lepšie opeľovanie a vyššiu úrodu.
Pre pestovanie akejkoľvek odrody čučoriedok je najdôležitejšie udržiavať správne pôdne podmienky. Pred úpravou pôdy si dajte urobiť test pôdy. Ako mulč je vhodná aj drevná štiepka, borovicové ihličie alebo borovicová kôra. Základom úspechu pri pestovaní čučoriedok je okrem kvalitnej pôdy aj pravidelná zálievka.
Tieto kríky obľubujú dusík. Potešia sa pridaniu krvnej múčky, rybacej múčky alebo organického hnojiva pre azalky. Určite však nepoužívajte hnojivá, ktoré obsahujú dusík vo forme dusičnanov, môžu byť pre čučoriedky toxické. Nízko rastúce odrody čučoriedok zvládajú aj drsnejšie zimné počasie, v prírode ich nájdeme na horách a skalnatých miestach. Okrem chutného ovocia plného antioxidantov a vlákniny tieto kríčky poslúžia aj ako estetický živý plot. Ak vám už na záhrade rastú, ľahko ich rozmnožíte odrezkami alebo delením odnoží.
Sadenice čučoriedok vysádzame do voľnej pôdy na jar alebo na jeseň. Vykopte jamu o niekoľko centimetrov hlbšiu ako je koreňový systém čučoriedkovej sadenice a dvakrát širšiu. Potom stačí sadenicu vložiť do jamky a zakryť korene rovnomernou zmesou pôdy a kompostu. Ideálne miesto na pestovanie čučoriedok je v polotieni, ale s dostatkom slnka počas niekoľkých hodín. I keď rastú v tieni lepšie, plody na dozrievanie a plnú chuť potrebujú slnko. Aj keď určite túžite už v prvý rok zberať bobule, najlepšie je počkať s úrodou po výsadbe aspoň rok, aby si rastlina mohla vybudovať silný koreňový systém - jednoducho kvitnúce konáre zrežte. Aby ste udržali tvorbu bobúľ na vysokej úrovni, je potrebné zrelé rastliny strihať každý druhý rok.
Ríbezle
Biele, červené a čierne bobule so sladkokyslou chuťou sú mimoriadne obľúbené. Ríbezle sa najčastejšie používajú ako ingrediencia na koláč alebo sa spracúvajú na šťavu či želé. Okrem toho, že bobule majú vyšší obsah vitamínu C ako citróny, obsahujú aj množstvo dôležitých minerálov. Vďaka svojej nízkej výške sú ríbezle ideálne do malých záhrad. Kríky ríbezlí sa sadia na jeseň na slnečné miesto chránené pred vetrom do záhonu so zeminou bohatou na živiny.
Ríbezle, ktoré si kúpite ako kontajnerové rastliny v kvetináči, môžete sadiť takmer v každom ročnom období. Lepšie sa im však darí, keď ich zasadíte po opadaní lístia na jeseň alebo na jar pred vyhnaním nových výhonkov. Najlepšie rastú plody na ročnom až dvojročnom dreve. Ak pri ročnom zrezaní skrátite najstaršie a najslabšie výhonky, úroda bude v júni a júli mimoriadne bohatá.
Ríbezle sú nenáročné kríky, ktoré ponúkajú bohatú úrodu červených, bielych alebo čiernych bobúľ. Dobre rastú na slnku aj v polotieni. Sú odolné voči chladu a nenáročné na pôdne podmienky. Ríbezle môžete pestovať aj v stromčekovej forme, ktorá je praktická pre menšie záhrady.
Tmavomodrá až čierna šupka čiernych ríbezlí napovedá, že sú bohaté na antokyány. Obsahujú ich ešte viac ako čučoriedky.
Baza
Baza je pre vašu záhradu dvojnásobnou výhrou: na rastlinu je vďaka jej bielym kvetom pekný pohľad a súčasne rodí chutné plody. Baza dozrieva od augusta do septembra. Dávajte si však pozor na to, aby ste ju nekonzumovali surovú. Po zahriatí je vhodná na výrobu želé, likéru alebo šťavy. Baza nemá takmer žiadne nároky na pôdu, teší sa však zo živín a vlhkosti. Na pestovanie v záhrade je vhodná odroda Haschberg, pretože rodí mimoriadne veľa plodov. Po zbere úrody je potrebné výhonky výrazne zrezať. Tak si zabezpečíte bohatú úrodu aj na nasledujúcu sezónu.
Rakytník
Rakytník je drobné bobuľové ovocie, ktoré patrí medzi divoké odrody bohaté na vitamíny. Bobule obsahujú cenné oleje a navyše sú bohaté na vitamín C. Vďaka výške 4 až 5 m a šírke až 4 m má tento veľký ker rozmery ako strom a v záhrade potrebuje pomerne veľa miesta. Rastlina je dvojdomá: Existujú samčie aj samičie kry, ktoré sa navzájom oplodňujú. Samica rakytníka rodí po úspešnom opeľovaní plody. Aby ste zaručili opeľovanie, zasaďte aspoň jeden kus z každej odrody. Ak samčiu rastlinu zasadíte západne od samičej, vietor bude pri opeľovaní pracovať optimálne. Od augusta do septembra je čas na zber úrody.
Základné kroky pri pestovaní bobuľového ovocia
Voľba stanoviska a úprava pôdy
Na úspešné pestovanie drobného ovocia je veľmi dôležité zvoliť správne miesto. Ideálne je, ak rastliny dostávajú aspoň šesť hodín slnečného svitu denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a so zabezpečeným odtokom vody. Vyhnite sa miestam, kde sa drží voda, pretože korene potrebujú dobré odvodnenie. Ideálne je, ak pôda nie je príliš ťažká a je obohatená o kompost alebo iný organický materiál. Na každý druh ovocia odporúčame použiť vhodný substrát alebo rašelinu. Pred výsadbou pôdu dôkladne prerýľujte, odstráňte burinu, kamene a pridajte kompost.
Pri výsadbe rastlín bobuľového ovocia si treba uvedomiť, že ide o trvácne rastliny s veľmi odlišnou životnosťou. Jahody môžeme mať na jednom stanovišti dva až tri roky, maliny, černice, ríbezle a egreše maximálne 12 rokov, americké čučoriedky dokonca aj viac než tridsať rokov. Po tomto čase treba rastliny presadiť na iné miesto.
Zemina pre bobuľové ovocie by mala byť ľahká, mierne kyslá a humusovitá. Bobuľové ovocie nikdy nevysádzame do ťažkej hlinitej pôdy. Aj čučoriedky potrebujú úrodnú pôdu s dostatkom humusu. Keďže čučoriedky sú kyslomilné, pôda musí mať správne pH, aby sa im darilo.
Sadenie
S výsadbou ovocných kríkov, ktoré sú v kontajneroch (kvetináčoch) môžete začať kedykoľvek cez rok od jari do jesene. Pri voľnokorenných sadeniciach odporúčame výsadbu na jar alebo na jeseň. Drobné ovocie dostupné v kontajneroch sa môže vysádzať po celý rok. Prostokorenné sadenice je ideálne vysádzať na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe je potrebné vykopať dostatočne hlboké jamy, aby sa do nich korene pohodlne zmestili. Vykopte jamy dostatočne veľké pre korene a sadenicu vložte do hĺbky, v akej rástla predtým. Sadenicu umiestnite tak, aby bola v rovnakej hĺbke, v akej rástla predtým. Môžete pridať mykorhízne huby pre lepšie prijímanie živín. Odporúča sa použiť mykorhízne prípravky, ktoré zlepšujú prijímanie živín. Nakoniec jamu zasypte, pôdu jemne utlačte a výdatne polejte. Po zasypaní pôdy ju jemne utlačte a poriadne zalejte.
Pestovanie a zalievanie
Rastliny treba pravidelne zavlažovať, obzvlášť v období, keď začínajú tvoriť plody. Počas vegetácie nezabudnite aplikovať vhodné hnojivá určené pre konkrétny druh ovocia. Pravidelná zálievka je kľúčová, najmä počas suchších období a v čase dozrievania plodov. Nezabúdajte ani na hnojenie - ideálne špeciálnym hnojivom na ovocné kríky.
Rastlinám bobuľového ovocia treba zabezpečiť dostatok vody, nie však priveľa. V horúcich letných dňoch, keď väčšina z nich začína dozrievať, by rastliny bez zavlažovania neprežili. Kvôli nevhodným rastovým podmienkam rastliny najskôr zle rastú. Majú málo základných a bočných plodových výhonkov. V nasledujúcom roku rastliny bohato kvitnú, majú veľa plodov a listov, a v treťom roku vyschnú.
Priebežná starostlivosť
Na zabezpečenie zdravého rastu a bohatej úrody je dôležitá pravidelná kontrola rastlín. Sledujte, či sa neobjavili príznaky chorôb alebo napadnutia škodcami, a pri ich zistení hneď zakročte. Rez je nevyhnutný pre zdravý rast a bohatú úrodu. Na jar odstráňte staré a poškodené výhonky.
Rez ovocných krov
Väčšina druhov drobného ovocia potrebuje pravidelný rez. Na začiatku jari odstráňte staré a odumreté vetvičky, aby ste podporili tvorbu nových výhonkov.
Prevencia a ochrana
Dôležitou súčasťou pestovania je ochrana pred chorobami a škodcami. Pravidelne kontrolujte rastliny, aby ste včas odhalili možné problémy. Používanie organických hnojív a kvalitná výživa rastlín zvyšujú ich prirodzenú odolnosť. Na hnojenie je najlepšie používať špeciálne organické hnojivo Plantella Nutrivit na jahody. Obsahuje veľa organickej látky, humínovej a fulvokyseliny, čím sa urýchľuje tvorba humusu. Pre americké čučoriedky je mimoriadne dôležité používať správne hnojivo, aby sa udržalo pH pôdy na správnej úrovni, preto používame Plantella Nutrivit na jahody. Ide o úplne prírodné hnojivo, vďaka ktorému sú živiny pre čučoriedky dostupné po dlhšiu dobu.
Ďalšie menej známe druhy bobuľového ovocia
Josta
Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých.
Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád.
Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni.
Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie.
Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov. Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.
#