Biela sobota je dôležitým dňom v rámci Veľkonočného trojdnia, ktorému predchádza Zelený štvrtok a Veľký piatok a nasleduje Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Tento deň, ktorý si veriaci pripomínajú odpočinok Ježiša Krista v hrobe po jeho ukrižovaní na Veľký piatok, je plný zvykov a tradícií, ktoré sa v priebehu storočí vyvíjali a menili. Mnohé z nich súvisia s príchodom jari a prípravami na nový hospodársky rok.
Biela sobota v kontexte Veľkej noci
Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa však spája aj s príchodom jari a mnohé zvyky, ako svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín, prevzalo aj kresťanstvo. Očistné a prosperitné rituály mali zabezpečiť dobrý začiatok a chod poľnohospodárskych prác, zdravie a ochranu ľudí a zvierat pred vplyvom negatívnych síl.
Zvyky a obrady na Bielu sobotu
Počas Bielej soboty sa konajú špecifické obrady a zvyky, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu. V rímskokatolíckych obciach sa na poludnie ukončuje pôstne obdobie. Večer sa konajú liturgické obrady, ktoré sa začínajú po západe slnka a opäť sa rozozvučia zvony, ktoré utíchli po Zelenom štvrtku.
Pálenie ohňa a jeho symbolika
K Bielej sobote patrí aj pálenie ohňa pri kostole, ktoré symbolizuje pálenie Judáša a všetkého zlého. V tomto ohni sa spaľujú staré a nepotrebné veci z kostola a sakristie, ako napríklad starý olej či kúsky sviečok. Uhlíky z tohto ohňa si ľudia brali domov pre očistu a ochranu, zapálili nimi nový oheň a trikrát obehli dom, čo malo priniesť ochranu pred povodňou. Uhlíky sa ukladali pod strechu na ochranu pred požiarom a popol sa vysypal na pole na oziminy ako ochrana proti búrkam.
Príprava na Veľkonočnú nedeľu
Biela sobota je dňom príprav na Veľkonočnú nedeľu. Gazdinky v domácnostiach robia posledné úpravy interiéru a chystajú slávnostné jedlá. Pečú sa koláče, varí sa údené mäso a šunka, vajíčka. Chystá sa aj jedlo do košíka, ktoré sa nesie ráno na Veľkonočnú nedeľu na posvätenie do kostola.
Prečítajte si tiež: Recept na vegánsku bielu čokoládu
Košíček zvyčajne obsahuje maslo, syr, chlieb, koláč, údené mäso alebo šunku, vajíčka, chren, soľ, fľašu vína alebo pálenky.
Sadenie zemiakov na Bielu sobotu: tradícia a povera
Biela sobota bola v minulosti považovaná za vhodný deň na siatie a sadenie. Mohol sa siať bôb, prípadne hrach, pretože ešte stále boli zvony zviazané. V niektorých oblastiach bolo zvykom symbolicky vziať hrsť kyslej kapusty a hodiť ju pod strom, čím sa naznačilo, že sa končí čas jedenia kyslej sudovej kapusty.
Magický význam sadenia
Ľudia verili, že ak by na Veľkonočnú nedeľu robili niečo s nožom, „okrivel“ by im statok. V Heľpe bolo zvykom pridávať do jedál po kvapke posvätenej vody. Na Bielu sobotu bolo zvykom aj maľovanie vajíčok, ktoré symbolizovali plodnosť a znovuzrodenie.
Kulinárske tradície Bielej soboty
Na Bielu sobotu sa zvyčajne jedávala kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa. V sobotu sa však v domácnostiach venovali aj príprave slávnostných jedál na Veľkonočnú nedeľu, pretože v tento deň sa nesmelo nič robiť. Varili šunku, vajíčka, kapustu, zemiaky, upiekli biely koláč (v gréckokatolíckych obciach zvaný „paska“).
Maľovanie vajíčok
Na Bielu sobotu bolo zvykom aj maľovanie vajíčok, ktoré symbolizovali plodnosť a znovuzrodenie. Tradičné zdobenie vychádzalo z dostupných zdrojov. Najčastejšie používali cibuľové šupky, ktoré sfarbili vajíčka na hnedo, na červené zafarbenie používali červenú repu, petržlenová vňať zase zafarbila vajíčko na zeleno. Neskôr si kupovali červené drievka a farby v obchode. Ornamenty nanášali na vajíčko horúcim voskom - „zrajzovali“ a následne ich vložili do farby. Na miestach, kde bol nanesený vosk sa farba nechytila.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Regionálne rozdiely v zvykoch
Zvyky a tradície Bielej soboty sa líšia v závislosti od regiónu Slovenska. Napríklad, v mnohých oblastiach bola doma nakladaná sudová kyslá kapusta hlavnou zložkou potravy od jesene až do jari. Gazdinky varili od obeda do večera šunku a masť, ktorá sa vyvarila zo šunky, sa uschovala v uzavretej nádobe a používala sa na liečenie kožných chorôb dobytku.
Orava
Na Orave sa na Bielu sobotu pálil Judáš. Počas sv. omše v kostole pri obradoch oheň dodnes svätia a zapaľujú ním večné svetlo a veľkonočnú sviecu, zvanú paškál. Na oslavu vzkriesenia rozväzujú zvony. Vo viacerých lokalitách bolo v prípade priaznivého počasia v tento deň doobeda zaužívané sadenie zemiakov, čím chceli dosiahnuť ich dobrú úrodu. Ženy v domácnostiach upratovali i bielili izby, lebo verili, že tým z domu vyženú choroby a všetko zlé. Ľudia v tomto čase oddávna navštevujú hroby svojich blízkych a modlia sa za nich.
Zvláštny význam sa pripisoval príprave veľkonočných jedál. Gazdiné najskôr napiekli chleby v pekárskej peci, pri početnej rodine aj 10 kusov. V tento deň varili obyčajne údenú šunku a vajíčka, ktoré s chlebom prinášali do kostola, aby ich kňaz posvätil. Pôvodne sa svätenie jedál konalo z dôvodu, aby domácim po dlhom pôstnom čase neuškodili. Z posvätených jedál sa nesmelo nič odhodiť. Dievčatá chystali pre kúpačov vajíčka, farbené v rastlinných odvaroch, najčastejšie v cibuľových šupkách. V sobotu večer po príchode z kostola ľudia jedli ešte bezmäsité jedlá.
Iné regióny
Vo Vyšnom Kubíne, v zemianskych rodinách piekli z kysnutého cesta aj guľaté posúchy, potreté praženým…
#
Prečítajte si tiež: Recepty s bielou čokoládou