Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. So svojím pôvodom v tropických oblastiach Južnej Ameriky sa dnes pestuje doslova po celom svete. Medzi slovenskými pestovateľmi je fazuľa veľmi obľúbená a niet sa čomu čudovať. Je výživná, plná rastlinných bielkovín a jej pestovanie, ako uvidíte, nie je vôbec náročné. Pre úspešné pestovanie bielej maslovej fazule je však dôležité dodržiavať určité zásady. Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na pestovanie fazule, od výsevu až po zber úrody.
Druhy fazule a ich charakteristika
Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac. Fazuľa je najčastejšie pestovaným druhom vôbec. V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'. Niektoré druhy, ako napríklad fazuľa šarlátová, sa obvykle pestujú ako okrasné, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne.
Poznáme dve formy fazule záhradnej - tyčovú a kríčkovú. Kríčková fazuľa sa pestuje bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná nielen do záhradiek, ale aj pre veľkovýrobu. Tyčová alebo vysoká fazuľa má uplatnenie pri pestovaní predovšetkým na malých plochách, lebo vyžaduje oporu. Je to bohato rodiaca rastlina, ktorej struky možno zberať postupne, ako dozrievajú. Známa je aj fazuľa ohnivá, ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená. Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit. Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.
Výber odrody bielej maslovej fazule
Pri výbere odrody bielej maslovej fazule sa zamerajte na skorosť, výšku rastliny a toleranciu voči chorobám. Medzi dostupné odrody patria:
- Skoré odrody: Skorá odroda fazule, energická rastlina dorastajúca do výšky 50 - 60 cm. Skorá odroda krémovej fazule s červenými škvrnami dorastá do výšky 50 až 60 cm. Skorá odroda fazule s bielymi semenami dorastá do výšky 50 až 60 cm. Fazuľa nízka CANNELLINO - biele zrno. Skorá odroda fazule s krémovo-červeným zafarbením fazúľ.
- Poloneskoré odrody: Poloneskorá ovíjavá odroda fazule dorastá do výšky 3 - 4 metrov. Stredne neskorá odroda. Semeno bielej farby. Rastlina dorastá do výšky 1,90 m. Je energická s dobrou produkciou. Stredne skorá odroda so svetlozeleným strukom, vhodná pre postupné výsevy.
Ideálne podmienky pre pestovanie fazule
Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH, kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Fazuľa je teplomilná rastlina. Pri pestovaní jej najviac vyhovuje teplota okolo 22 °C, no znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15 °C ešte dobre tvorí struky. Na svetlo náročná nie je, darí sa jej aj na zatienených plochách medzi viničom a pod stromami. Vyhovujú jej stredne ťažké, kypré pôdy s reakciou 6 až 7 pH. Na kyslých, zásaditých pôdach dáva nízke a nekvalitné úrody.
Prečítajte si tiež: Výživové hodnoty bielej fazule
Príprava pôdy a výsev
Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuľu vysievajte na jar, keď pominú posledné mrazy a pôda sa dostatočne zohreje, ideálne na teplotu okolo 15 °C. Semeno kríčkovej fazule vysievame od začiatku do konca mája. Riadky majú byť vzdialené 40 cm a rastlinám v riadkoch vyhovuje vzdialenosť 5 až 8 cm. Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25 až 30 cm a do nich dávame tri až štyri semená. Semená vysievaj do hĺbky približne 2-3 cm a do riadkov vzdialených 30-40 cm. Popínavé odrody fazule vysievaj blízko opory, aby mali možnosť šplhať. Po vyklíčení môžeš fazuľu preriediť, aby si rastliny mali dostatok priestoru na rast.
S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Fazuľa vzchádza o osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu a vo vlhkom roku postrekujeme proti hubovým chorobám meďnatými prípravkami. Tyčovú a ohnivú fazuľu vysievame v rovnakom čase, najlepšie do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drôtu, špagátu alebo siete. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie.
Starostlivosť počas vegetácie
Má vysoké nároky na vodu, preto treba rátať s polievaním. Najviac vody potrebuje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej darí aj v jesennom období. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Pravidelné zavlažovanie: Fazuľa potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Pôdu udržuj mierne vlhkú, ale vyhni sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Náročná je hlavne na draslík, dusík a vápnik.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Fazuľu najčastejšie napádajú vošky. Z chorôb jej hrozí antraknóza a hubové ochorenia. Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok.
Zber a skladovanie
Násada strukov závisí od dostatku vlahy po odkvitnutí. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania na struky. Zberá sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu. Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.
Prečítajte si tiež: Biela maslová fazuľa v polievke
Čo obsahuje fazuľa
Fazuľa je výživnou potravinou a má aj liečivé účinky. Obsahuje množstvo mikroelementov a bielkoviny, ktoré vie telo ľahšie spracovať ako bielkoviny z mäsa. Konzumuje sa až po tepelnej úprave, surová totiž obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú. Varenú fazuľku upravujeme rôzne. Obľúbené sú polievky, prívarky, ale zvykne sa aj zapekať a dusiť. Často tvorí súčasť mäsovo-zeleninových jedál a používa sa na prípravu rôznych šalátov. Fazuľové struky môžeme spracovávať sterilizáciou v slanom alebo sladkokyslom náleve. Zloženie fazule má priaznivý vplyv pri liečbe ľudí chorých na cukrovku.
Prečítajte si tiež: Mariannin recept na fazuľu