V posledných týždňoch sa na Slovensku intenzívne diskutuje o bezpečnosti potravín, najmä v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky v susednom Maďarsku. Táto situácia prirodzene vyvoláva obavy spotrebiteľov o zdravotnú nezávadnosť konzumovaných potravín, vrátane bravčového mäsa. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, rozptýliť prípadné obavy a priniesť relevantné informácie podložené faktami a odbornými vyjadreniami.
Slintačka a krívačka: Hrozba pre zvieratá, nie pre ľudí?
Slintačka a krívačka, odborne aftózna horúčka, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy. Vírus sa šíri veľmi rýchlo a ľahko, a to priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami (cez sliny, moč, trus, mlieko), kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, nástrojmi, oblečením personálu a automobilmi. Inkubačná doba vírusu je 7 až 14 dní, u hovädzieho dobytka býva kratšia. Medzi prvé prejavy patrí pokles produkcie mlieka, zvýšená teplota, pľuzgiere a afty v ústnej dutine, ktoré spôsobujú slintanie. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, kde spôsobujú krívanie.
Hoci je slintačka a krívačka vysoko nákazlivá pre zvieratá, prenos na človeka je veľmi zriedkavý. Existuje len niekoľko zdokumentovaných prípadov ľudskej infekcie. Človek sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nedostatočnou tepelnou úpravou kontaminovaného mäsa či mlieka. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou a podobne ako u zvierat pľuzgiermi na nohách, rukách a v ústach. Infekcia u ľudí má zvyčajne mierny priebeh a spontánne sa uzdraví. Konzumácia tepelne ošetreného (pasterizovaného) mlieka nepredstavuje zdravotné riziko, pretože vírus je citlivý na teplo a kyslosť.
Opatrenia na Slovensku a bezpečnosť bravčového mäsa z Maďarska
Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR) prijala okamžite po zistení vírusu v Maďarsku stav mimoriadnej núdze. Kontroluje sa doprava na hraničných priechodoch, ako aj hospodárske chovy v desaťkilometrovom okruhu od maďarského ohniska (okresy Dunajská Streda a Komárno). V týchto oblastiach je zakázaná preprava vnímavých zvierat, surového mlieka či mäsa a organizácia trhov a výstav so zvieratami. Chovatelia dostali zoznam odporúčaných opatrení, ako sú obmedzenie vstupu na farmy len pre zamestnancov, ktorí pri zvieratách priamo pracujú, sfunkčnenie dezinfekčných brodov a dezinfekcia osôb a áut. Európska komisia prijala dočasné núdzové opatrenia v súvislosti s výskytom ochorenia v Maďarsku.
Vzhľadom na prijaté opatrenia a nízke riziko prenosu na človeka je riziko spojené s konzumáciou bravčového mäsa z Maďarska minimálne.
Prečítajte si tiež: Skladovanie kuracieho mäsa: Tipy a triky
Ako minimalizovať riziko pri konzumácii bravčového mäsa:
- Dôkladná tepelná úprava: Vírus slintačky a krívačky je citlivý na teplo, preto dôkladná tepelná úprava mäsa (varenie, pečenie, grilovanie) zabezpečí jeho zdravotnú nezávadnosť.
- Kontrola pôvodu: Spotrebitelia majú právo vedieť, odkiaľ mäso pochádza. Sledujte označenie pôvodu na obale a uprednostňujte mäso od overených dodávateľov.
- Dodržiavanie hygienických zásad: Pri manipulácii s mäsom je dôležité dodržiavať základné hygienické zásady, ako je umývanie rúk, používanie čistých nástrojov a dosiek na krájanie.
- Neporušený obal: Pred kúpou skontrolujte, či je obal mäsa neporušený. Ak je obal poškodený, mäso nekupujte.
- Nákup v overených predajniach: Uprednostňujte nákup mäsa v overených predajniach a u renomovaných predajcov, ktorí dodržiavajú prísne hygienické normy.
Alternatívy a zdravá výživa
Ak máte obavy z konzumácie bravčového mäsa, môžete zvážiť alternatívne zdroje bielkovín, ako sú hydina, ryby, hovädzie mäso, strukoviny alebo tofu. Dôležité je dbať na vyváženú a pestrú stravu, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny. Mäso z diviny je tiež zaujímavou alternatívou, pretože má vysoký obsah biologicky aktívnych látok, bielkovín a nízky obsah tuku s priaznivým nutričným indexom. Slovenská divina musí absolvovať prísne kontroly, aby bola zaistená jej zdravotná bezpečnosť a kvalita.
Ochranná atmosféra pri balení potravín
Balenie potravín v ochrannej atmosfére (modifikovaná atmosféra) je moderný spôsob balenia, ktorý predlžuje trvanlivosť potravín a znižuje množstvo baktérií. Z balenia sa vysaje vzduch a následne sa doplní špeciálna zmes kyslíka, oxidu uhličitého a dusíka. Tento spôsob balenia sa používa najmä pri mäse a mäsových výrobkoch, zeleninových šalátoch a syroch. Hoci je balenie v ochrannej atmosfére v zásade bezpečné, je dôležité skontrolovať, či je obal neporušený. Ak sa na obale nachádza čo i len malá dierka, nemožno považovať daný výrobok za bezpečný.
Africký mor ošípaných
Okrem slintačky a krívačky predstavuje riziko aj africký mor ošípaných (AMO), ktorý je vysoko nákazlivé ochorenie s devastujúcim vplyvom na chov domácich ošípaných a diviačiu zver. Na Slovensku je AMO prítomný od roku 2019 a šíri sa najmä prostredníctvom diviačej zveri. Dôležité je dodržiavať prísne hygienické opatrenia a regulovať stavy diviačej zveri.
Africký mor ošípaných (AMO) je skutočne vysoko nákazlivá choroba, ktorá má devastujúci vplyv na chov domácich ošípaných, potravinársky priemysel s bravčovým mäsom, diviačiu zver, výkon poľovníctva a medzinárodný obchod so zvieratami a mäsom ošípaných a diviakov. V súčasnosti nie je voči chorobe k dispozícii účinná vakcína a ani neexistuje efektívny terapeutický postup. Zastavenie šírenia AMO hlavne cestou diviačej zveri je na Slovensku vysoko náročné, keďže migrácia infekčných diviakov z územia Maďarska, Ukrajiny, Poľska a v krátkej budúcnosti možno aj z Českej republiky (diagnostikované pozitívne diviaky v Poľsku a Nemecku boli zistené len pár kilometrov od českých hraníc) prebieha kontinuálne.
Kľúčovým faktorom pri šírení AMO na Slovensku, podobne ako v okolitých krajinách, je stále vysoká denzita diviačej zveri (viac ako 0,4 diviaka na km2). Aj napriek zvýšenému úsiliu užívateľov poľovných revírov, začo im patrí pochvala, sa nám vzhľadom na nákazovú situáciu AMO na Slovensku nedarí zásadne znížiť stavy diviakov. Poľovnícka verejnosť má pre zvýšený odlov diviakov vytvorené podporné mechanizmy, ako napr. zástrelné, chladiace boxy na uloženie tiel ulovenej zveri, celoročný odlov diviakov, používanie tzv. zakázaných spôsobov lovu atď. Pokiaľ nevyužijeme možnosti aktívnej kontroly denzity diviačej zveri počas celého roka, obzvlášť v oblastiach bez výskytu AMO, resp. v nárazníkových zónach, je vysoké riziko, že ju ovplyvňuje migrácia pozitívnych diviakov v rámci územia Slovenska alebo z Maďarska, Ukrajiny a Poľska.
Prečítajte si tiež: Nová európska trasa rýchlovlakom
Od diagnostikovania prvého prípadu AMO na Slovensku (25. júl 2019 u domácich ošípaných v obci Strážne, okres Trebišov, v blízkosti hraníc s Maďarskom) máme potvrdených 4 035 pozitívnych diviakov v 35 okresoch a 43 chovov domácich ošípaných.
Besnota
Ďalšou nebezpečnou nákazou je besnota, prenosná aj na človeka. Vo voľnej prírode sa už niekoľko rokov vykladajú vakcíny, vďaka čomu sa výskyt ohnísk zmenšil. Zostávajú už len prihraničné regióny.
Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat (cicavcov) prenosné aj na človeka. Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu, sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Pôvodca besnoty sa do organizmu dostáva pohryzením infikovaným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa.
Vnímavosť na besnotu je u jednotlivých druhov zvierat rôzna, v prírodných podmienkach sú prameňom nákazy predovšetkým mäsožravce a netopiere. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy cicavcov, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka. Pokiaľ sa choroba v postihnutom organizme rozvinie, zvyčajne končí smrťou.
Tým, že od roku 1994 sa na Slovensku úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote, boli posledné prípady besnoty diagnostikované v roku 2015. V súčasnosti má Slovensko medzinárodný štatút „krajina bez výskytu besnoty“. Aj napriek uvedenému, ale predovšetkým vzhľadom na nepriaznivú nákazovú situáciu v Poľsku a na Ukrajine, orálna vakcinácia líšok pokračuje vo vybraných okresoch susediacich s uvedenými krajinami (Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Levoča, Prešov, Sabinov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Košice, Košice-okolie, Michalovce, Sobrance, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica, Trebišov. Rovnako zostáva povinnosť vakcinovať psy podľa vakcinačnej schémy na celom území Slovenska. Ostatné vnímavé zvieratá, napr. mačky, sa odporúča vakcinovať na základe posúdenia rizika veterinárnym lekárom.
Prečítajte si tiež: Zrejúci syr a bezpečnosť
Premnoženie zveri a jeho dopady
V poslednom čase zaznamenávame vo veľkej miere premnoženie niektorých druhov zveri - medveď, daniel, jelenia zver i diviak. Zdravotný stav voľne žijúcej zveri, podobne ako domácich zvierat, závisí od mnohých faktorov, napr. od chovateľskej starostlivosti o poľovnú zver, kontroly zdravotného stavu, úživnosti poľovného revíru vrátane prírodného charakteru, napr. stupňa urbanizácie, od geografických podmienok, chemickej kontaminácie prostredia, denzity zvierat na chovnú plochu, priameho a nepriameho kontaktu voľne žijúcich a domácich zvierat atď.
Všeobecne platí pravidlo: čím vyššia koncentrácia zvierat na chovnú plochu, tým sa zvyšuje riziko prenosu chorôb medzi populáciou zvierat. Príkladom môže byť v súčasnosti prebiehajúca infekcia afrického moru ošípaných v krajinách Európy vrátane Slovenska v dôsledku premnoženej populácie diviakov, výskyt bovinnej špongioformnej encefalopatie u premnoženej populácie losov v Nórsku a Fínsku alebo u niektorých plemien jeleňov v USA. V minulosti to bol klasický mor ošípaných u premnoženej populácie diviakov a besnoty u líšok, i keď na rozdiel od predchádzajúcich chorôb sú na prevenciu obidvoch nákaz dlhodobo k dispozícii účinné vakcíny.
Dôležitým faktorom pri prenose chorôb medzi voľne žijúcimi a domácimi zvieratami je ich priamy (napr. počas pastvy) alebo nepriamy kontakt prostredníctvom kontaminovaného krmiva, pastvy, ľudí atď. Totiž mnohé choroby sú spoločné pre voľne žijúce a domáce zvieratá, resp. majú zoonotický charakter (napr. tuberkulóza, brucelóza, parazitárne choroby, aviárna influenza atď.). Je dôležité, aby užívatelia poľovných revírov pri aktívnej regulácii stavov a starostlivosti o poľovnú zver brali do úvahy zákonitosti šírenia chorôb a celkovú chorobnosť poľovnej zveri. V opačnom prípade sa s nadpočetnými stavmi voľne žijúcich zvierat vyrovná príroda (samotná choroba sa prejaví vo zvýšenej morbidite a mortalite). Príkladom je aktuálne prebiehajúca infekcia africkým morom ošípaných, ktorej následkom sa v niektorých regiónoch populácia diviakov zredukovala alebo úplne vymizla. Podobné skúsenosti s reguláciou stavov poľovnej zveri a s chovateľskou starostlivosťou vo vzťahu k chorobnosti majú aj okolité krajiny. Vždy však záleží, ako krajina, resp. zodpovedné organizácie pristupujú k starostlivosti o poľovnú zver.
Divina ako alternatíva
Je potešiteľné, že už aj na Slovensku väčšina obyvateľstva vo svojom živote presadzuje zdravú výživu prostredníctvom zdravých potravín alebo sa o ňu minimálne zaujíma - aj napriek v súčasnosti prebiehajúcim rôznym krízam. Mäso z diviny na jedálny lístok jednoznačne patrí. Dôvodom je napr. vysoký obsah biologicky aktívnych látok (vitamínov, minerálnych látok), vysoký podiel bielkovín a svalových vlákien, ktoré sú podstatne jemnejšie než u mias bežne chovaných hospodárskych zvierat. Ďalšou významnou prednosťou zveriny je nízky obsah tuku s priaznivým nutričným indexom, tzn. s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín, ktoré spolu s nízkym zastúpením cholesterolu majú preukázateľne kladný vplyv na činnosť srdcového svalu a funkciu obehovej sústavy. Navyše má vysoký obsah tiamínu, riboflavínu a kyseliny pantoténovej.
Ďalším benefitom nárastu spotreby mäsa z diviny na obyvateľa bude aj zvýšený ekonomický záujem regulovať stavy cez predaj mäsa a produktov z diviny. Ostatné skúsenosti s propagáciou predaja mäsa z diviny (napr. v Rakúsku, Nemecku) poukazujú na pozitívny ekonomický a ekologický dopad na krajinu. Bezpečné potraviny sú zdravé a to je správne. Slovenská divina sa čoraz viac dostáva do predaja a musí absolvovať prísne kontroly, aby sa zaručila jej kvalita a bezpečnosť. V prvom kontakte to vykonáva osoba určená na prehliadku diviny. Zabezpečiť zdravotne bezpečné a kvalitné potraviny je prioritou národnej politiky väčšiny krajín, nevynímajúc ani Slovensko. Povinnosťou každého štátu je vytvoriť účinné nástroje na zabezpečenie zdravotnej bezpečnosti potravinového reťazca na každom stupni.
Za zdravotnú bezpečnosť a kvalitu potravín je zodpovedný výrobca alebo predajca potravín. U diviny to znamená, že zodpovednosť za ponúkané potraviny preberá poľovník, resp. subjekt, ktorý ju uvádza na trh. Vzhľadom na to, že získavanie mäsa z ulovenej zveri prebieha v porovnaní s inými potravinovými zvieratami rozdielnym spôsobom (miesto lovu v prírodných podmienkach, väčšinou vo večerných a ranných hodinách a počas víkendov), je potrebné prehliadku ulovených tiel vykonať priamo na mieste. Na to ŠVPS SR v spolupráci s Inštitútom vzdelávania veterinárnych lekárov kontinuálne školí certifikovaných prehliadačov ulovenej zveri z radov užívateľov poľovných revírov (v súčasnosti je v rámci Slovenska vyškolených cca 6-tisíc poľovníkov). Ich úlohou je na mieste posúdiť zdravotný stav ulovenej zveri a v prípade nálezu patologických zmien alebo akýchkoľvek odchýlok kontaktovať príslušného úradného veterinárneho lekára.
Spotreba diviny na obyvateľa je aj napriek uvádzaným zdravotným a biologickým benefitom na Slovensku veľmi nízka (cca jeden kilogram za rok na obyvateľa). Dôvody sú rôzne: cenová dostupnosť pre spotrebiteľa, sortiment mäsa z voľne žijúcej zveri zastúpený na národnom trhu prevažne zo zahraničia, chýbajúca široká osveta, nedostatočná skúsenosť s prípravou a konzumáciou diviny.
Trichinelóza: Riziko parazitárneho ochorenia
Trichinelóza je parazitárne ochorenie spôsobené trichinelou (najčastejšie Trichinella spiralis, tzv. svalovec), ktoré patrí medzi najznámejšie zoonózy (choroby prenosné zo zvierat na človeka) a má prírodnú ohniskovosť. Ochorenie sa u človeka manifestuje ako črevná forma alebo svalová forma.
Črevná trichinelóza sa prejavuje predovšetkým vodnatými hnačkami, bolesťami brucha, horúčkami 38 - 41°C. Prvé príznaky sa objavujú 1. - 10. deň po infekcii a trvajú 8 dní. Čím viac lariev sa v organizme nachádza, tým ťažší je priebeh a môže nastať smrť v priebehu 24 - 48 hodín.
Svalová forma je sprevádzaná horúčkami, reumatickými bolesťami svalov - myalgia (svalová bolestivosť), nehybnosťou svalov, tvárovým edémom na viečkach, exantémom (sčervenanie kože) a funkčnými poruchami dýchacích, faryngeálnych a žuvacích svalov. Pretože trichinela nenapáda len kostrovú, ale aj srdcovú svalovinu, zisťujú sa pri svalovej forme trichinelózy tiež myokarditídy (zápaly srdcového svalu). Časté bývajú tiež nervové poruchy. Masívna invázia môže mať za následok smrť po obehovom zlyhaní, pneumóniu alebo ich kombináciu. Mortalita pri neliečenej alebo rozvinutej trichinelóze ľudí dosahuje až 40 %.
Európska a národná legislatíva presne stanovuje povinnosť úradnej kontroly (laboratórna diagnostika na prítomnosť trichinel) mäsa z domácich ošípaných, diviakov, koní a ostatných živočíšnych druhov. Na vykonávanie vyšetrovania mäsa na trichinely bolo vydané osobitné nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse. Z neho vyplýva, že všetky domáce ošípané zabité pre verejný trh vrátane diviakov musia byť vyšetrené na prítomnosť trichinel ako súčasť prehliadky po zabití. Rovnaké podmienky platia pre domáce zabíjačky, resp. diviaky určené pre vlastnú spotrebu. Dôvodom je riziko nakazenia trichinelou z nevyšetreného infikovaného bravčového mäsa, diviačieho, konského mäsa a mäsa iných mäsožravcov. Bravčové mäso kontaminované trichinelami, ako sú napr. nedostatočne tepelne opracované údené domáce klobásy, môže potom spôsobiť ochorenie človeka. V tepelne neopracovaných klobásach živé larvy trichinel prežívajú až 6 týždňov. Opuzdrené larvy Trichinella spiralis sú pomerne odolné voči fyzikálnym a chemickým vplyvom, napr. soleniu.
Kontroly na bitúnkoch: Ako prebieha preverovanie zdravotnej bezpečnosti mäsa?
Zvieratá určené na zabitie na bitúnku sú v mieste chovu klinicky prehliadnuté súkromným veterinárnym lekárom, ktorý výsledok klinickej prehliadky potvrdí do sprievodného dokladu. V sprievodnom doklade je zároveň potvrdená nákazová situácia v danom chove príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Chovateľ zvierat vypisuje doklad - informáciu o potravinovom reťazci (IPR), v ktorom potvrdzuje, že zvieratá spĺňajú zdravotné požiadavky na to, aby mohli byť zabité a že nepredstavujú žiadne riziko pre spotrebiteľa. Chovateľ musí tiež zabezpečiť čistotu zvierat určených na porážku. Sprievodný doklad a IPR (v prípade HD aj pas zvieraťa) sprevádzajú zviera na bitúnok.
Zodpovednosť za prehliadku ante mortem všetkých zvierat pred zabitím spočíva na úradnom veterinárnom lekárovi (ÚVL), ktorý ju vykonáva priamo na bitúnku. Účelom prehliadky ante mortem je:
- určiť, či nie sú žiadne príznaky svedčiace o akomkoľvek porušení zdravotného stavu, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť zdravie ľudí alebo zdravie zvieraťa,
- umožniť ÚVL vykonať rozhodnutie o tom, či zviera môže byť odporazené na spotrebu pre ľudí,
- rozhodnúť, či nie je potrebné vykonať laboratórne testy vo vzťahu k diagnostike chorôb zvierat alebo reziduám veterinárnych liekov,
- posúdiť, či nebola narušená pohoda zvierat.
Po vykonaní prehliadky, posúdení zdravotného stavu zvierat, ich identity a čistoty sú úradným veterinárnym lekárom zvieratá uvoľnené na zabitie. Všetko mäso určené na uvádzanie na trh pre spotrebu ľuďmi musí byť predložené na prehliadku post mortem úradnému veterinárnemu lekárovi. Do ukončenia prehliadky musí byť zachovaná identita zvieraťa medzi jednotlivými telami a ich vedľajšími jatočnými produktmi. Pri vykonávaní prehliadky post mortem musí byť zachovaný najvyšší štandard hygieny a úradný veterinárny lekár postupuje:
- v zmysle dodržiavania požiadaviek vzťahujúcich sa na telá a vedľajšie jatočné produkty,
- za účelom rozhodnutia, či je mäso vhodné na ľudskú spotrebu,
- či boli dodržané všetky legislatívne požiadavky na zabíjanie zvierat na bitúnku.
Vždy, keď sa to považuje za potrebné, vykonávajú sa ďalšie doplňujúce vyšetrenia tela a vedľajších jatočných produktov laboratórnymi testami na dosiahnutie konečnej diagnózy na posúdenia mäsa. Po ukončení prehliadky môže ÚVL uvoľniť mäso ako požívateľné pre ľudskú spotrebu a na jatočné telo sa aplikuje zdravotná značka.
V prípade príchodu zvieraťa s úrazom, posúdi ÚVL celkový zdravotný stav zvieraťa a nariadi ho do procesu zabíjania zvierat na bitúnku ako prvé na zabitie z dôvodu, čo najkratšieho utrpenia v dôsledku poranenia. Pri post mortem prehliadke sa postihnutá časť tela odstraňuje ako nepožívateľná a je zaradená do príslušnej kategórie vedľajších živočíšnych produktov (vedľajšie živočíšne produkty sú celé telá zvierat alebo ich časti, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu).
V prípade podozrenia, že k zraneniu zvieraťa mohlo dôjsť v dôsledku jeho neštandardného správania, odoberie ÚVL aj vzorky na laboratórne vyšetrenie a jatočné telo a vedľajšie jatočné produkty sú pozastavené až do doručenia výsledku laboratórneho vyšetrenia. Až po doručení negatívneho výsledku je telo označené zdravotnou značkou a uvoľnené na trh.
Účelom prehliadky mäsa je vyhodnotiť, či je mäso vhodné na ľudskú spotrebu vo všeobecnosti a následne si všímať špecifické nebezpečenstvá, ako sú napr. prenosné špongiformné encefalopatie (týka sa len prežúvavcov), cysticerkóza, trichinelóza, sopľavka (len u nepárnokopytníkov), tuberkulóza, brucelóza, kontaminanty (napr. ťažké kovy), rezíduá veterinárnych liekov a nepovolené látky. Ďalej prehliadka mäsa na bitúnku je kľúčovým bodom v systéme dohľadu, pokiaľ ide o zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat. V histórii sa už niekoľko krát ukázalo, že vďaka prehliadke mäsa na bitúnku sa diagnostikujú choroby zvierat, ktoré by mali za následok veľké epidémie. Ako príklad je možno uviesť epidémiu slintačky a krívačky v roku 2001 v Spojenom kráľovstve, ktorá bola prvý krát zistená úradným veterinárnym lekárom pri prehliadke ante mortem na bitúnku. (Slintačka a krívačka - SĽAK je závažná, vysoko nákazlivá, akútna, horúčkovitá, vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dopadmi).
Rastové hormóny a antibiotiká: Čo potrebujete vedieť?
Používanie rastových hormónov v chovoch zvierat v rámci celej Európskej únie je zakázané. Použitie hormonálnych liekov je dovolené len za účelom terapeutickým, čo je legislatívne podchytené a sú dané jasne legislatívne hranice, kedy a za akých podmienok v rámci terapie je možné hormonálne lieky používať. Na Slovensku neevidujeme porušenie legislatívy v oblasti používania hormonálnych liekov za účelom stimulácie rastu. O použití hormonálnych látok u zvierat rozhoduje ošetrujúci veterinárny lekár na základe stanovenej diagnózy a dodržania podmienok pri ich aplikácii na ochranu zdravia zvierat a ľudí.
Vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok sa v rámci prehliadky na bitúnku vykonáva pri príznakoch alebo léziách a zmenách zistených prehliadkou ante alebo post mortem, ktoré poukazujú na to, že zvieratám mohli byť podané látky s antimikrobiálnym účinkom alebo, že sa použili látky, ktoré môžu spôsobiť nepožívateľnosť mäsa na základe celkového zdravotného stavu zvierat, anamnézy alebo nálezov odôvodňujúcich podozrenie z podávania zvieratám antibiotiká, sulfónamidy a iné antimikrobiálny látky. Vykonáva sa aj náhodná kontrola dodržiavania ochranných lehôt mäsa pri podávaní liekov (napr. na farme zvierat pri kontrole ambulantnej knihy, kde sú zaznamenané všetky údaje o podávaných liekoch a liečených zvieratách). Každoročne sú odoberané plánované vzorky mäsa na rezíduá inhibičných látok nielen na bitúnku, ale v ostatných činnostiach od výroby až po obchodnú sieť. Zvieratá, ktoré sú v ochrannej lehote, nesmú byť premiestnené na bitúnok za účelom zabitia.