Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém v poľnohospodárstve a potravinárstve. V kontexte pestovania kukurice, jednej z najrozšírenejších plodín na svete, sa otázka GMO stáva obzvlášť dôležitou. Tento článok sa zameriava na pestovanie kukurice bez GMO, analyzuje súčasný stav, riziká a výhody spojené s GMO, a skúma budúcnosť pestovania kukurice v Európe a vo svete.
Čo sú geneticky modifikované organizmy (GMO)?
Geneticky modifikované organizmy vznikajú odobratím DNA z jedného organizmu a jej laboratórnym vložením do iného organizmu, ktorý daný gén pôvodne neobsahoval. Tieto gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov, zvierat alebo aj z ľudí. DNA vkladaného organizmu je nositeľom novej vlastnosti, napríklad odolnosti voči suchu, pesticídom či škodcom.
GMO potraviny sú produkty vyrobené z organizmov, ktorých DNA bola upravená genetickým inžinierstvom, aby mali špecifické vlastnosti. GMO sa vytvárajú najmä na zvýšenie úrodnosti, odolnosti voči chorobám a škodcom, toleranciu na herbicídy, zlepšenie trvanlivosti alebo na obohatenie výživových hodnôt plodín.
Súčasný stav pestovania GMO kukurice na Slovensku a v Európe
Na Slovensku sa aktuálne nikde nepestujú geneticky modifikované rastliny (GMO). V roku 2017 sa zastavilo pestovanie GM kukurice MON 810, ktoré prebiehalo najmä v Trnavskom a Košickom kraji. Celková výmera v roku 2012 bola 189 hektárov, čo predstavovalo len 0,063 % výmery konvenčnej kukurice.
V Európskej únii je povolených 58 GM plodín, z toho sa pestuje iba GM kukurica, aj to vo veľmi malom množstve. Dovážajú sa však modifikované krmivá pre hospodárske zvieratá. Niektoré krajiny EÚ, ako napríklad Francúzsko a Nemecko, majú pestovanie GMO úplne zakázané, aj keď sú takéto postupy schválené na úrovni EÚ.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o kukurici bez GMO
Európska únia má jedny z najprísnejších regulácií týkajúcich sa pestovania geneticky modifikovaných organizmov (GMO) na svete. Pestovať sa môžu iba povolené plodiny a aj to na vlastné riziko. Po odsúhlasení Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) môžu členské krajiny povoliť pestovanie, ale aj zakázať ho na základe tzv. ochrannej doložky.
Riziká a obavy spojené s GMO kukuricou
Používanie GMO môže byť škodlivé, napríklad na biologické zbrane. Práve preto sú GMO pod prísnou celosvetovou kontrolou. Ak by tam niečo bolo škodlivé, tak sa to hneď vyradí.
Medzi najčastejšie ekologické obavy patrí strata biodiverzity. GMO plodiny totiž môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín, čím znižujú genetickú rozmanitosť bežne sa vyskytujúcu v prírode. Ak sa geneticky modifikované rastliny rozšíria do voľnej prírody, môžu sa krížiť s divými rastlinami a spôsobiť ekologické zmeny.
Odolnosť škodcov a burín je ďalším rizikovým faktorom, keď dlhodobé pestovanie GMO plodín odolných voči herbicídom a pesticídom môže viesť k vzniku superburín alebo superškodcov, ktorí sa stanú imúnnymi voči takýmto prípravkom.
Vloženie génov z jedného organizmu do druhého môže vytvárať nové proteíny, ktoré by mohli spôsobiť alergické reakcie. Dlhodobé účinky konzumácie GMO potravín na zdravie nie sú úplne známe, pretože tieto technológie sú relatívne nové a zdôrazňujú potrebu ďalších nezávislých štúdií.
Prečítajte si tiež: Kukurica od semienka po klas
Výhody pestovania GMO kukurice
Zástancovia GMO tvrdia, že geneticky modifikované plodiny produkujú vyššie výnosy, majú dlhšiu trvanlivosť, sú odolné voči chorobám a škodcom, a to môže byť prínosom pre poľnohospodárov aj spotrebiteľov. Vyššie výnosy a dlhšia trvanlivosť môžu viesť k nižším cenám pre spotrebiteľov a plodiny odolné voči škodcom znamenajú, že poľnohospodári nemusia kupovať a používať toľko pesticídov na pestovanie kvalitných plodín.
Genetická modifikácia potravín by mohla pomôcť riešiť globálne problémy ako hlad, klimatické zmeny a degradáciu pôdy, ale naďalej je potrebný výskum a dôsledné hodnotenie ich vplyvu na ekosystémy a zdravie ľudí.
Alternatívy k GMO kukurici: Mikrozelenina kukurice a ekologické poľnohospodárstvo
Ako alternatívu k GMO kukurici možno pestovať mikrozeleninu kukurice, ktorá je bohatá na živiny a vitamíny A, C a E. Pestuje sa v úplnej tme, čím získava atraktívnu žltú farbu.
Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje ďalšiu alternatívu, pretože GMO je v ekologickej výrobe zakázané. Biopotraviny musia byť teda úplne bez GMO. Ekologické pestovanie preferuje regionálne šľachtenie a nie univerzálne kultivary. Snaží sa produkovať potraviny v súlade s prírodou, nie ju vylepšovať.
Označovanie GMO potravín a práva spotrebiteľov
Ochrana európskeho spotrebiteľa má silnú pozíciu, vďaka čomu majú konzumenti prísne chránené práva, vrátane povinného označovania GMO potravín. Každý GMO produkt musí prejsť dôkladným hodnotením bezpečnosti pred schválením na pestovanie alebo predaj.
Prečítajte si tiež: Kukurica a krmivá v okolí Trenčína
Európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali obsah GMO (v prípade, že GMO predstavujú viac ako 0,9 % daného výrobku). Tieto predpisy sa týkajú aj dovozu produktov obsahujúcich deriváty z GMO, ako napríklad sójový olej či cukor.
Ak chce mať konzument istotu v tom, čo kupuje, je potrebné vyhľadávať dodatočné certifikácie na obaloch potravín, ako napríklad organické produkty alebo „Non-GMO Project Verified”, alebo sa pýtať na pôvod potravín.
Budúcnosť pestovania kukurice bez GMO
V súčasnosti bol zverejnený nový návrh Európskej komisie, aby boli z platnej legislatívy o GMO vylúčené tzv. nové GMO, vyrobené novými genomickými technikami. To by napríklad znamenalo, že členské štáty stratia možnosť zakázať ich pestovanie na svojom území. Produkty, ktoré ich obsahujú, nebudú musieť byť označené ako geneticky modifikované.
Rozšírenie pestovania geneticky modifikovaných plodín v krajine by predstavovalo problém nielen pre ekologické, ale aj pre konvenčné hospodárstva, nakoľko riziko kontaminácie by sa postupne zvyšovalo. Nebolo by tak možné garantovať, že dané produkty neobsahujú GMO.
Je dôležité, aby spotrebitelia boli informovaní o GMO a mali možnosť vybrať si, či chcú konzumovať GMO potraviny alebo nie. Uvedomelé spotrebiteľské rozhodnutia a podpora ekologického poľnohospodárstva môžu prispieť k udržateľnému pestovaniu kukurice bez GMO.
Pestovanie mikrozeleniny kukurice
Objavte neodolateľnú sladkosť mikrozeleniny kukurice, ktorá pridáva jedinečnú chuť každému jedlu. Tieto mikrozeleniny, pestované v úplnej tme, získavajú atraktívnu žltú farbu, ktorá je tak charakteristická pre mikrozeleninu kukurice. Sú zdrojom vitamínov A, C, E.
Postup pestovania:
- Do vopred zvolenej vhodnej nádoby na pestovanie mikrozeleniny rovnomerne rozložte približne 2-3 cm vrstvu ideálne sypaného substrátu na báze rašeliny. Použitie zeminového substrátu je veľmi vhodným prostredím na vytvorenie pevnej a stabilnej štruktúry koreňového systému.
- Pripravenú plochu na pestovanie si pokropte rozprašovačom, semienka sa na zvlhčenej ploche budú lepšie prichytávať. Rovnomerne rozložte vhodné množstvo semienok. Semienka tiež pokropte vodou a prípadne ich do substrátu mierne zatlačte.
- Umiestnite mimo dosahu svetla na približne 4-6 dní a udržujte substrát dostatočne vlhký, nie však premočený.
- Pre dosiahnutie žltej farby rastlín, nesmie prísť rastlina do kontaktu so svetlom.