Alergie patria medzi najrozšírenejšie zdravotné problémy, ktoré postihujú približne 30 % populácie na Slovensku a až 40 % ľudí po celom svete. Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii, je prirodzená, keďže rok za rokom postihuje stále širšiu skupinu ľudí. V tomto článku sa pozrieme na to, čo je potravinová alergia, aké sú jej príznaky, ako sa diagnostikuje a aké sú možnosti liečby.
Čo je potravinová alergia?
Potravinová alergia je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny. Ak trpíte potravinovou alergiou, váš imunitný systém identifikuje niektoré potraviny alebo látky v týchto potravinách ako niečo škodlivé. Jej výskyt sa každým rokom zvyšuje a označuje sa ako druhá vlna epidémie alergie. Alergia vzniká vtedy, keď imunitný systém prehnane reaguje na látky, ktoré by za normálnych okolností nemali byť škodlivé. Základnou príčinou alergií je nesprávna interpretácia imunitného systému. Ten mylne identifikuje bežné látky ako hrozbu a uvoľňuje histamín, ktorý spôsobuje zápalové procesy a ďalšie typické príznaky alergie.
Alergia na potraviny predstavuje jedinečný a závažný zdravotný problém, ktorý postihuje rastúci počet ľudí po celom svete. Táto porucha imunitného systému je vyvolaná neadekvátnou reakciou tela na určitú potravinu, ktorá je pre väčšinu ľudí bezpečná. Telo následne spustí imunitnú reakciu aby sa uvoľnila protilátka, ktorá neutralizuje potraviny alebo potravinové látky, ktoré spôsobujú alergiu. Pri potravinovej alergii naše telo reaguje na nevyhovujúce potraviny tak, že zburcuje imunitný systém na obranu pred nimi. Pomocou IgE protilátok dochádza k vylučovaniu histamínu a iných obranných látok, čo sa prejavuje alergickými reakciami, ako je nádcha, slzenie očí, tráviace ťažkosti, svrbenie a iné.
Alergici majú rôznu citlivosť na potravinové alergény. Niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách a môže sa rozvinúť až anafylaktická reakcia. Atopická alergia na potraviny vzniká ak telo vyhodnotí nejakú potravinu ako “nepriateľskú” a vyburcuje imunitný systém, aby sa pred nepriateľom bránil (protilátky IgE).
Potravinová alergia verzus potravinová intolerancia
Potravinová alergia býva často zamieňaná s potravinovou intoleranciou, ktorá ale nie je spôsobená imunitnou odpoveďou organizmu, a nespôsobuje bezprostredné ohrozenie na živote. Potravinová intolerancia je nežiaduca reakcia organizmu zväčša zapríčinená nedostatkom enzýmov potrebných na spracovanie určitých potravín alebo zložiek potravy. Prejavuje sa najmä tráviacimi ťažkosťami, no pri požití malého množstva jedla môže zostať bez príznakov. Na rozdiel od potravinovej intolerancie, môže byť potravinová alergia nebezpečná, dokonca život ohrozujúca.
Prečítajte si tiež: Čo viete o skorocelovom sirupe a alergiách?
Príčiny a rizikové faktory
Častou príčinou vzniku a rozvoja alergie je aj genetika. Ak máte rodiča alergika, existuje vyššie riziko, že alergiu zdedíte. Riziko vzniku potravinovej alergie je vyššie u detí alergikov. V prípade, že trpia obaja rodičia potravinovou alergiou, je až 80 % pravdepodobnosť rozvoja PA u dieťaťa. Pokiaľ PA trpí iba jeden z rodičov, šanca na rozvoj potravinovej alergie u dieťaťa klesá na 40 - 50 %. U detí, ktoré v rodinnej anamnéze potravinovú alergiu nemajú, je takéto riziko v rozmedzí 20 - 30 %.
Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja alergie na potraviny, patrí genetická predispozícia, história alergických ochorení v rodine, chronické ochorenia ako astma alebo ekzém a vystavenie určitým environmentálnym faktorom v detstve. Rovnako sa predpokladá, že zmeny v životnom štýle, ako je zmena stravovania a zníženie vystavenia mikroorganizmom v ranom veku, môžu ovplyvniť vznik potravinových alergií. Za jej rozvoj zodpovedá najmä genetická predispozícia, kedy riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak je toto riziko „iba“ 40 až 50 % a u detí, ktoré nemajú v rodine alergika je pravdepodobnosť len 20 až 30 %.
Príznaky potravinovej alergie
Alergie môžu ovplyvniť rôzne časti tela a ich prejavy sa líšia od miernych nepríjemností až po závažné reakcie. Prejavy alergie na potraviny bývajú rôzne, počnúc ľahkými, až po závažné, život ohrozujúce, tzv. anafylaktické reakcie. Anafylaxia je reakcia organizmu, ktorá vzniká nečakane, a môže končiť smrťou postihnutého. Prejavy a celkový priebeh alergickej reakcie sa vekom menia.
Alergia na potraviny sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Príznaky sa líšia od osoby k osobe a závisia od závažnosti alergickej reakcie. Môžu sa objaviť krátko po požití alergénnej potraviny alebo aj neskôr.
Kožné prejavy
Jedným z najbežnejších príznakov alergie na potraviny sú kožné prejavy. Tieto prejavy môžu zahŕňať:
Prečítajte si tiež: Ako vybrať steakové korenie
- Vyrážky: Červené, svrbivé škvrny, ktoré sa môžu objaviť na rôznych častiach tela.
- Ekzém: Suchá, svrbiaca pokožka, ktorá sa môže poškriabať a zapáliť.
- Angioedém: Opuch podkožného tkaniva, najčastejšie na perách, očných viečkach alebo v oblasti hrdla.
Gastrointestinálne prejavy
Ďalším bežným príznakom sú tráviace ťažkosti. Medzi najčastejšie patrí:
- Zvracanie: Náhla nevoľnosť a vyprázdnenie obsahu žalúdka.
- Hnačka: Uvoľnené a časté stolice.
- Bolesť brucha: Kŕče alebo nafúknuté brucho po konzumácii určitej potraviny.
Respiračné príznaky
Respiračné prejavy sú často indikátorom závažnejších alergických reakcií a môžu zahŕňať:
- Sípavý kašeľ: Zvýšená produkcia hlienu a zúženie dýchacích ciest.
- Ťažkosti s dýchaním: Opuch v dýchacích cestách, ktorý môže viesť k ťažkostiam s dýchaním.
Anafylaxia
Anafylaxia je najzávažnejšou formou alergickej reakcie, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Anafylaxia je najťažšia alergická reakcia a vyžaduje si okamžitú prvú pomoc formou podania adrenalínu a zaistenia dýchania. V opačnom prípade môže končiť až smrteľne. V prípade, že dojde k tejto reakcii, je nutné ihneď podať epinefrín a zabezpečiť transport do nemocnice.
Diagnostika potravinovej alergie
Alergie majú mnoho podôb a môžu ovplyvniť rôzne aspekty života. Alergie môžu mať široké spektrum prejavov, no ich presná diagnostika je kľúčová pre efektívnu liečbu. Diagnostika alergie na potraviny je proces, ktorý zahŕňa niekoľko krokov na určenie presnej príčiny alergickej reakcie. Prvým krokom je dôkladná anamnéza, a teda poskytnutie údajov o stravovaní spolu s údajmi o následných ťažkostiach. Dôležité je, po akom čase od kontaktu s potravinou sa ťažkosti objavili, či sa jednalo o surovú alebo tepelne spracovanú potravinu, či došlo k požitiu alebo len ku kontaktu s potravinou. Dôležité sú ale aj ďalšie faktory, ako fyzická záťaž v danom období, stres, užívané lieky, vírusové ochorenia, výskyt alergie v rodine a podobne. Ďalším krokom je pri pochybnostiach návšteva špecializovaného pracoviska.
Medzi základné metódy patrí:
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre skríženú alergiu
- Kožný prick test: Pri kožnom teste sa malé množstvo alergénu aplikuje na kožu, zvyčajne na predlaktie alebo chrbát. Pozitívna reakcia sa prejaví ako začervenanie alebo opuch a signalizuje alergiu. Tento test zahŕňa aplikáciu malého množstva alergénu na pokožku, ktorá je následne jemne poškodená. Ak je osoba alergická, v mieste aplikácie sa vytvorí malé opuchnuté miesto. Tu sa môžete stretnúť s kožnými testami, kde sa na vnútornú stranu predlaktia pomocou sterilnej ihly vpraví do kože alergén (látka, ktorá môže potenciálne spôsobovať alergickú reakciu). Po približne 15 minútach sa na základe veľkosti pupenca vyhodnotí reakcia. K testovaniu sa môžu použiť surové potraviny, tepelne spracované alebo extrakty potravín.
- Krvné testy: Krvné testy na alergie sú modernou a efektívnou metódou na diagnostiku alergických reakcií. Krvné testy na alergie merajú hladinu špecifických protilátok známych ako imunoglobulín E (IgE). Keď vaše telo prichádza do kontaktu s alergénom, imunitný systém produkuje tieto protilátky, čo vedie k alergickej reakcii. Krvný test zisťuje nielen prítomnosť IgE protilátok, ale aj jeho koncentráciu pre jednotlivé alergény. Testy na IgE protilátky môžu pomôcť určiť, či imunitný systém reaguje na konkrétne potraviny. Tieto testy môžu poskytnúť rýchle výsledky a sú bežne používané na diagnostiku potravinových alergií. Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny a kožné testy. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé.
- Eliminačná diéta: Pri eliminačnej diéte sa vylúči podozrivá potravina z jedálnička a sleduje sa, či sa príznaky zlepšia. Po uplynutí určitého času sa potravina znovu zavádza, aby sa zistil jej vplyv. Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má.
- Provokačný test: Provokačný test je najpresnejší spôsob diagnostiky, pri ktorom sa pacientovi podáva pod dohľadom lekára malé množstvo podozrivej potraviny, aby sa zistilo, či sa vyvolá alergická reakcia.
Hoci domáce testy na alergie môžu byť lákavé, odborné vyšetrenie je nenahraditeľné. CRP test je bežný laboratórny test, ktorý sa využíva na detekciu zápalových procesov v tele. Hoci je užitočný na diagnostiku infekcií, nepomáha priamo identifikovať alergie.
Liečba potravinovej alergie
Liečba alergií môže výrazne zlepšiť kvalitu života a zmierniť nepríjemné príznaky. Od liekov cez imunoterapiu až po preventívne opatrenia - existuje množstvo možností, ktoré vám môžu pomôcť. Liečba alergie na potraviny sa zameriava na minimalizovanie rizika kontaktu s alergénmi a na liečbu akútnych reakcií. Základným pilierom liečby PA je vyhýbanie sa spúšťačom reakcie.
- Predchádzanie alergénom: Jediným spôsobom, ako sa vyhnúť alergickej reakcii, je vyhnúť sa potravinám, ktoré spôsobujú jej prejavy. Najúčinnejšou formou liečby je prevencia, t.j. vyhýbanie sa konzumácii potravín, ktoré spôsobujú alergie. Dôležité je čítať etikety na potravinách a informovať sa o možných kontamináciách, ktoré môžu byť prítomné aj v malých množstvách.
- Farmakologická liečba: Pri menších alergických reakciách sa používajú antihistaminiká na zmiernenie príznakov. Pri závažnejších reakciách je nevyhnutné použitie adrenalínu (epinefrínu), ktorý okamžite zvyšuje krvný tlak a uvoľňuje dýchacie cesty. Pri miernej alergickej reakcii môžu pomôcť zmierniť príznaky voľnopredajné alebo predpísané antihistaminiká - môžu sa užiť po kontakte s alergénom (pomáhajú zmierniť prejavy alergie na potraviny). Ak sa u vás vyskytnú akékoľvek príznaky ako je zúženie dýchacích ciest (máte sťažené dýchanie), rýchly pulz, závraty, točenie hlavy, nevoľnosť, opuch a iné, mali by ste okamžite navštíviť pohotovosť.
- Imunoterapia: Imunoterapia, známa aj ako hyposenzibilizácia, je dlhodobá liečba, ktorá pomáha telu tolerovať alergény. Imunoterapia je liečba, pri ktorej sa pacientovi podáva malé množstvo alergénu s cieľom znížiť citlivosť imunitného systému na tento alergén. Správne realizovaná imunoterapia má dlhodobý účinok - môže znížiť intenzitu príznakov alebo ich úplne odstrániť na celé roky. Zaujímavou možnosťou je alergénová imunoterapia.
Ak sa u vás prejavia akékoľvek príznaky potravinovej alergie krátko po zjedení jedla, mali by ste vyhľadať lekára špecialistu - alergológa. MUDr.
Špecifické potravinové alergie
1. Alergia na ryby
Alergia na ryby patrí medzi bežné potravinové alergie, ktoré postihujú prevažne dospelých. Táto alergia je zvyčajne celoživotná, čo znamená, že postihnuté osoby ju zvyčajne neprerastú s vekom. Alergické reakcie na ryby sú častejšie u tých, ktorí sú už alergickí na iné morských plody, ako sú kôrovce, alebo u tých, ktorí pravidelne konzumujú ryby. Medzi najčastejšie alergické ryby patria tuniak, losos, treska a sardinky. V Spojených štátoch sa odhaduje, že 0,2 % populácie je alergických na ryby. Môžu zahŕňať kožné vyrážky, svrbenie, opuchy, gastrointestinálne problémy (ako je zvracanie a hnačka), respiračné problémy a v najzávažnejších prípadoch anafylaxiu.
2. Alergia na kôrovce
Kôrovce, ako krevety, raky, homáre a kraby, sú ďalšími častými alergénmi, ktoré spôsobujú závažné alergické reakcie u mnohých ľudí. Alergia na kôrovce je veľmi častá a môže byť prítomná od detstva alebo sa vyvinúť v dospelosti. Na rozdiel od alergie na ryby, ktorá sa môže v niektorých prípadoch vyvinúť aj neskôr, alergia na kôrovce je často celoživotná. Odhaduje sa, že približne 2 % populácie vo vyspelých krajinách trpí alergiami na morské plody, pričom alergia na kôrovce tvorí veľkú časť tohto podielu. Alergická reakcia môže zahŕňať hnačku, zvracanie, svrbenie a opuchy, závraty, respiračné problémy, a v najťažších prípadoch anafylaxiu, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
3. Alergia na sóju
Alergia na sóju je zvyčajne bežná u detí, ktoré môžu prerásť túto alergiu s vekom. Sója je zložkou mnohých potravín a nápojov, ako sú sójové mlieko, tofu, tempeh a sójové omáčky, a jej vysoká koncentrácia bielkovín ju robí silným alergénom. Odhaduje sa, že 0,4-0,5 % detí v USA trpí alergiami na sóju. Alergická reakcia na sóju môže spôsobiť kožné vyrážky, svrbenie, opuchy, bolesti brucha, plynatosť, hnačku, zvracanie, a v závažnejších prípadoch aj anafylaktickú reakciu.
4. Alergia na pšenicu
Alergia na pšenicu, ktorá je odlišná od celiakie, je spôsobená neadekvátnou reakciou imunitného systému na proteíny v pšenici. Alergia na pšenicu postihuje približne 0,2 % dospelých a 0,4-0,6 % detí v USA. Príznaky môžu zahŕňať kožné reakcie, ako sú vyrážky a ekzém, tráviace problémy (ako plynatosť, bolesti brucha, hnačka), respiračné príznaky (sípavý kašeľ, astma), a závažné reakcie ako anafylaxia.
5. Alergia na citrusy
Alergia na citrusy je zriedkavá, ale stále postihuje určitý počet ľudí, najmä v prípadoch, keď existuje predchádzajúca alergia na peľ alebo iné potraviny. Alergia na citrusy postihuje len približne 1-2 % populácie. Alergická reakcia na citrusy môže zahŕňať kožné vyrážky, svrbenie, tráviace problémy, alebo orálne prejavy ako pálenie v ústach a hrdle. V zriedkavých prípadoch môže nastať anafylaxia.
6. Alergia na zeler
Alergia na zeler je zriedkavá, ale môže byť veľmi závažná, najmä v kombinácii s alergiami na peľ. Alergia na zeler je pomerne zriedkavá, ale odhaduje sa, že postihuje približne 0,5-1 % populácie v krajinách, kde sa zeler často konzumuje. Symptómy môžu zahŕňať svrbenie v ústach, opuchy, vyrážky, dýchacie problémy, a v závažných prípadoch anafylaxiu.
7. Alergia na paradajky
Alergia na paradajky je menej častá, ale môže sa vyskytnúť u niektorých ľudí. Alergia na paradajky je pomerne zriedkavá a vyskytuje sa u menej než 1 % populácie. Alergické reakcie na paradajky sa môžu prejavovať vo forme svrbenia alebo pálenia v ústach a hrdle, kožných vyrážok, opuchu pier alebo jazyka, a v niektorých prípadoch aj gastrointestinálnymi problémami, ako sú bolesti brucha, zvracanie alebo hnačka.
8. Alergia na čokoládu
Alergia na čokoládu je vzácna, ale niektorí ľudia môžu byť alergickí na konkrétne zložky čokolády, ako sú kakao, mlieko, alebo orechy, ktoré môžu byť jej súčasťou. Alergia na čokoládu je veľmi zriedkavá a postihuje menej ako 1 % populácie. Alergické reakcie sa môžu prejavovať kožnými vyrážkami, svrbením, gastrointestinálnymi problémami, ako sú plynatosť alebo zvracanie, a v zriedkavých prípadoch môžu nastať respiračné problémy alebo anafylaxia.
9. Alergia na semienka (slnečnicové, sezamové, tekvicové, chia)
Alergia na semienka, ako slnečnicové, sezamové, tekvicové, chia semienka a iné druhy, môže byť spôsobená proteínmi, ktoré sa nachádzajú v týchto semienkach. Prevalencia alergie na semienka je vyššia v niektorých regiónoch, kde sú semienka ako sezam súčasťou bežnej stravy, a je odhadovaná na 0,1-0,3 % populácie v USA. Symptómy alergickej reakcie na semienka môžu zahŕňať kožné vyrážky, opuchy pier a tváre, tráviace ťažkosti (bolesti brucha, hnačka), respiračné problémy (sípavý kašeľ, ťažkosti s dýchaním), a v prípade ťažších reakcií anafylaxiu.
10. Alergia na kávu a čaj
Alergia na kávu a čaj je veľmi zriedkavá, ale niektorí ľudia môžu byť alergickí na kofeín alebo ďalšie chemické látky, ktoré sú prítomné v týchto nápojoch. Alergia na kávu a čaj postihuje menej než 0,1 % populácie.
Život s potravinovou alergiou
Život s alergiami môže byť výzvou, ale rozhodne nie je neprekonateľný. S vhodnou diagnostikou, správnou liečbou a preventívnymi opatreniami môžu ľudia s alergiami žiť plnohodnotný a aktívny život. Mnoho ľudí s alergiami vedie úspešný život, venuje sa svojim záľubám, práci a rodine. Kľúčom je správna diagnostika, výber vhodnej liečby a prispôsobenie životného prostredia.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Ak máte podozrenie na alergie alebo pociťujete príznaky, ktoré vás obmedzujú, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Zvážte návštevu alergológa a absolvovanie potrebných testov. Čím skôr zistíte, na čo ste alergickí, tým skôr sa môžete vyhnúť potenciálnym komplikáciám. Pravidelné prehliadky, alergologické testy a preventívne opatrenia môžu pomôcť minimalizovať príznaky a zlepšiť kvalitu života.
Prevencia potravinovej alergie u detí
Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.
Potravinová intolerancia a jej príznaky
Máte dlhodobé problémy s trávením a neviete, čo ich spôsobuje? Všimli ste si, že sa váš stav zhoršuje po zjedení konkrétnych potravín? Nafukovanie, bolesti brucha, nepríjemné kŕče či problémy s vyprázdňovaním. Ide o neobvyklú reakciu tela na určité potraviny. Problémom je, že príznaky intolerancie bývajú nejasné alebo sa podobajú na niektoré ochorenia, a tak môže veľmi dlho trvať, kým si všimnete súvislosť medzi zhoršeným trávením a istými druhmi potravín. Práve preto je potravinová intolerancia často diagnostikovaná až po mnohých vyšetreniach. Dovtedy človeka významne obmedzuje, hoci nejde priamo o život ohrozujúci stav.
Potravinovú alergiu a potravinovú intoleranciu si laici často zamieňajú. Ide však o dva rozdielne zdravotné problémy. Potravinová alergia je reakcia imunitného systému na niektorú zo zložiek potravy, najčastejšie bielkovinovú. A je tu ďalší zásadný rozdiel. Potravinová intolerancia môže mať niekoľko tvárí, čo je na druhej strane dobrou pomôckou, ak chcete zistiť, čo vášmu telu vadí. Môže vám napríklad chýbať enzým, ktorý je nevyhnutný na úplné strávenie potraviny. Najbežnejším príkladom tohto typu intolerancie je neznášanlivosť laktózy. So syndrómom dráždivého čreva sa zasa spájajú viaceré potravinové intolerancie. Najčastejšie ide o intoleranciu jedného alebo viacerých tzv. FODMAP-ových sacharidov, ktoré nájdeme v bežných potravinách, ako napríklad cibuľa, cesnak, pšenica, med, jablko alebo červený melón. Rozšírená je taktiež precitlivenosť na prídavné látky v potravinách. Sú to najmä siričitany, ktoré sa používajú na ochranu sušeného ovocia a konzervovaného tovaru. Dráždivé sú aj rôzne ochucovadlá, konzervanty a farbivá, a takisto salicyláty, ktoré sa nachádzajú v niektorých bylinkách a koreninách, ale aj v ovocí, čokoláde a kofeíne. Neľakajte sa zbytočne, ak máte tráviace ťažkosti po konzumácii potravín s obsahom lepku, napríklad pšenice. Nemusí ísť hneď o celiakiu. Je pravda, že celiakia má niektoré znaky potravinovej alergie, príznaky však zahŕňajú predovšetkým tráviace problémy. Celiatikom teda nehrozí anafylaktický šok. Pri diagnostikovanej celiakii však treba celoživotne dodržiavať striktnú bezlepkovú diétu, inak hrozia opakované zápaly v tráviacom trakte. Tie môžu časom viesť k vážnejším poruchám a ochoreniam celého tráviaceho systému. Tráviace ťažkosti vás môžu potrápiť aj vtedy, ak ste zjedli niečo pšeničné, a pritom nie ste celiatici, ani nemáte alergiu na lepok. Veľakrát sa ukáže, že ide o intoleranciu na fruktány (tzv. FODMAP-ové sacharidy), ktoré sa nachádzajú v tých istých obilninách ako lepok. Vtedy, keď spozorujete nepríjemnú reakciu po konzumácii určitej potraviny alebo skupiny potravín. Dôvodom pre návštevu lekára sú aj tráviace problémy, ktoré trvajú nepretržite viac ako 3 až 4 dni. V prípade silnej hnačky a/alebo zvracania, vyhľadajte odbornú pomoc čo najskôr, aby nedošlo k nebezpečnej dehydratácii. Hoci existujú domáce testy na určenie potravinovej intolerancie, radšej navštívte lekársku ambulanciu. Lekárka alebo lekár zhodnotí váš stav z komplexného hľadiska, navyše vás bude sledovať dlhodobo, čo je rozhodujúce. Žiaľ, nie všetky potravinové intolerancie sa dajú určiť pomocou jednoduchého testu. Na niektoré však existujú spoľahlivé diagnostické metódy. Pomocou výdychového testu a zo vzorky krvi sa dá potvrdiť intolerancia laktózy, fruktózy aj histamínová intolerancia. Odber krvi je zväčša prvým diagnostickým nástrojom aj pri podozrení na celiakiu. Pri plánovanom odbere krvi, resp. pred výdychovým testom, by ste mali piť dostatok tekutín. Zabudnite na sladké nápoje a alkohol - pite len vodu. 6 až 12 hodín pred odberom nejedzte. Výsledok sa dozviete podľa toho, akú potravinovú intoleranciu lekárka či lekár zisťuje.