Šalát (Lactuca sativa) je jednou z najobľúbenejších listových zelenín na svete, pestovaný pre svoju ľahkosť pestovania a rýchly rast. Je bohatý na vitamíny, minerály a vlákninu, čo ho robí výborným doplnkom do každého jedla. V tomto článku sa pozrieme na to, ako pestovať a zbierať šalát vo vašej záhrade.
Výhody a využitie šalátu
Šalát je obľúbený nielen pre svoju chuť, ale aj pre svoje výživové hodnoty. Hlávkový šalát vyniká množstvom vitamínov a minerálnych látok a má vysoký obsah kyseliny listovej. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie. Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres.Okrem toho je nízkokalorický, čo z neho robí ideálnu potravinu pre diétne režimy. Vysoký obsah vlákniny podporuje trávenie.
Šalát je univerzálny a hodí sa do mnohých pokrmov:
- Ako základ pre šaláty
- Do sendvičov a hamburgerov
- Ako príloha k hlavným jedlám
Druhy šalátov
Šalát sa vyskytuje v rôznych tvaroch, farbách a textúrach. Pri nákupe semien šalátu si môžete vybrať z veľkého množstva odrôd, chutných aj dekoratívnych - od chrumkavých po šťavnaté, žiarivo zelené až po tmavočervené, strapaté alebo hladké. Jednou z radostí z vlastného pestovania je široká rozmanitosť listov, oveľa väčšia, ako si kedy môžete kúpiť v supermarketoch.
Medzi najbežnejšie druhy patria:
Prečítajte si tiež: Ako správne spracovať ovocie a zeleninu
- Hlávkový šalát (Lactuca sativa subsp. capitata): Patrí medzi najstaršie pestované rastliny, historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov. Tento šalát tvorí kompaktné hlávky s jemnými a šťavnatými listami. Listy zavinuté do hlávky, ktorá dosahuje hmotnosť 300 až 500 g, sú rôzne skučeravené, strihané, laločnaté, bublinaté, svetlo-, tmavozelené až červenkasté. Jarné odrody s krátkym časom vegetácie, od výsevu po zber okolo 60 - 75 dní, sú výrazne dlhodenné a rýchlo vybiehajú do kvetu, doslova zo dňa na deň. Odrody na letné pestovanie sú k dĺžke dňa neutrálne, dopestujeme ich za 75 - 90 dní.
- Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa): Nemá hlávky, ale rastie vo forme voľne usporiadaných listov. Šalát listový nevytvára hlávku, rastie v ružici listov. Môžete ho pestovať v rôznych odrodách s rôznym tvarom aj farbou listov od žltozelenej až po červenohnedú farbu. Záhradkári si tento druh obľúbili pre menšiu náchylnosť na vybiehanie do kvetu.
- Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia): Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu. Má dlhé, chrumkavé listy a je skvelý na prípravu Caesar šalátov.
- Ľadový šalát (Lactuca sativa var. capitata nidus tenerimma): Známy aj ako iceberg lettuce, je jednou z najobľúbenejších a najbežnejších odrôd šalátu na svete. Vyznačuje sa krehkou, osviežujúcou textúrou a širokým využitím v kuchyni. Tento druh je veľmi chrumkavý, s tesne usporiadanými listami.
- Batávia (Lactuca sativa var.): Šaláty typu Batávia sú letné chrumkavé šaláty, známe aj ako francúzske šaláty, ktoré sa ľahko pestujú, sú relatívne tolerantné k horúcemu počasiu a odolné proti slnečnému úpalu. Možno ich zbierať od mladých „baby“ listov až po plnú veľkosť hlávky. Sú chrumkavé ako rímske, ale bez horkosti, sladké a šťavnaté. Tieto šaláty najskôr vytvárajú hlávky s voľnými listami, neskôr dorastajú do ťažkého kompaktného trsu či hlávky, majú sladké rebrá a jemné listy. Existuje množstvo typov šalátov Batávia - rôznych farieb a veľkostí.
Ďalšie druhy šalátov:
- Kučeravé šaláty (Lactuca sativa var. crispa): Netvoria hlávky, ale rovnomernú ružicu výrazne skučeravených listov v tvare akejsi pologule. Pestujeme ich podobne ako hlávkový šalát prevažne na jar. Je dostupný v mnohých farebných odrodách, čo spestrí jedlá v našej kuchyni.
- Endívia (Cichorium endivia): Za pôvodnú domovinu endívie (Cichorium endivia) sa označuje India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku. Tvorí bohaté listové ružice s neuzavretým alebo slabo zavinutým vegetačným vrcholom. Žiada kypré, výživné pôdy s dostatkom humusu a teplú, slnečnú polohu chránenú pred vetrom. Pestujeme ju predpestovaním priesad, podobne ako pri šaláte hlávkovom. Možný je i postupný priamy výsev do voľnej pôdy v marci až júli na postupný zber. Vzdialenosť medzi radmi je 30 cm, hĺbka výsevu 1 - 1,5 cm. Dva až tri týždne pred zberom endíviu bielime, aby jej listy boli jemné. Zbierame postupne v októbri až novembri, odrezávaním nožom. Hlávky majú byť čisté, nepoškodené.
- Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa): Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa) pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé ich používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál. Staršie listy upravujeme tepelne. Rukola je na podmienky nenáročná, znáša mrazy do cca -4 °C. Pestujeme ju na jar alebo na jeseň z priamej sejby. Vysievame ju na jemne spracovaný záhon od apríla do septembra každých 14 dní na postupný zber. Jednotíme na vzdialenosť 5 cm. Porast môžeme zakryť netkanou textíliou na ochranu proti skočkám.
Konkrétne odrody ľadového šalátu
- Saladin F1: Veľmi výnimočná odroda vhodná pre záhradkárov. Výhodou tejto odrody je jej rýchly rast a kompaktné hlávky strednej veľkosti. Odroda je vhodná pre letné pestovanie so zberom od júna do októbra. Listy sú veľmi chutné, tmavšie zelenej farby, ktoré držia dlho čerstvé. Odolná je aj proti plesni.
- ‘Larsen’: Poloskorý, celoročný. Je určený na pestovanie vonku a odolný proti plesni šalátovej. Hlávka je stredne veľká až veľká, dobre uzavretá a prekrytá listami.
- ‘Maximo’: Poloneskorý. Má mohutné voľnejšie hlávky, z ktorých sa po rozrezaní ľahko rozoberajú matne zelené listy. Je vysokoodolný proti vybiehaniu do kvetu. Vysieva sa od marca do júna.
- ‘Stamir’: Neskorý, celoročný. Je určený na pestovanie vonku a odolný proti plesni šalátovej. Má pevnú stredne veľkú až veľkú kruhovitú hlávku so strednou hustotou.
- ‘Little Gem’: Mini, celoročný. Je krehký ako ľadový šalát a sladký ako klasický hlávkový. Je vysokoodolný proti chorobám.
- ‘Galander’: Poloskorý. Je určený na poľné pestovanie. Má široko elipsovitú, otvorenú a stredne veľkú až veľkú hlávku. Je odolný proti vybiehaniu do kvetu.
- ‘Gelbus’: Maxi, na jarné a jesenné pestovanie. Veľké, guľovité a dobre uzavreté hlávky sú tvorené jemne bublinatými, krehkými a chutnými listami.
- ‘Rekord’: Stredne skorý až neskorý. Odroda typu ‘Lollo Biondo’ je vhodná na jarnú, letnú a jesennú úrodu. Listy sú svetlozelené, jemne až stredne bublinaté a s výrazne zvlneným okrajom.
- ‘Dubagold’: Poloskorý. Listový šalát odolný proti vybiehaniu do kvetu je vhodný na poľné pestovanie a zberať sa dá na jar, v lete i na jeseň.
- ‘Merlot’: Stredne skorý. Odroda typu Lollo Rosso vhodná na jarné, letné a jesenné zbery má svetločervené, mierne lesklé a bublinaté listy s výrazne zvlneným okrajom.
- ‘Dubáček’: Celoročný. Dá sa pestovať ako trhací, ale aj ako ružica svetlozelených, silne laločnatých listov.
- ‘Verala’: Celoročný. Dá sa zberať postupne odlamovaním intenzívne červených listov z vonkajšej strany alebo ako celé ružice.
Pestovanie a starostlivosť
Pestovanie šalátu je jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.
Stanovisko a pôda
Šalát hlávkový charakterizujú listy tvoriace rôzne zafarbené hlávky. Podľa konkrétnej odrody sa môžu líšiť farbou alebo kučeravosťou. Hlávkový šalát má krátke vegetačné obdobie, len 30 - 110 dní. Hlávkový šalát vysievajte na slnečné stanovisko. Túto zeleninu môžete pokojne vystaviť veľkým rozdielom medzi nočnou a dennou teplotou.
Ľadový šalát preferuje polotieň až plné slnko, ale príliš silné letné slnko môže spôsobiť, že rastlina začne vytvárať kvetné stvoly (čo znamená, že sa stane horkou a nejedlou). Šalát ľadový rastie najlepšie v kyslej až neutrálnej pôde s dobrou drenážou. Je dôležité, aby pôda bola úrodná a dobre prevzdušnená. Rastliny šalátu uprednostňujú dobre priepustnú hlinitú pôdu čo najbližšie k neutrálnemu pH (hodnoty 6 - 7). Obľubujú slnečné a teplé stanovisko, ktoré mu pomáha rýchlejšie rásť, no zvládne aj polotieň. Šalát zle znáša priame hnojenie a kyslé pôdy.
Šalát vyžaduje vlhkú, nie premokrenú, hlinitopiesočnatú až piesočnatú pôdu s dostatkom humusu. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom. Dobre odoláva nízkym teplotám, preto ho môžete bez problémov pestovať aj vo vyšších polohách. Pre jeho krátku vegetačnú dobu sa pestuje ako predplodina, následná plodina i medziplodina.
Prečítajte si tiež: Skladovanie mrkvy
Ak chcete siať do zeme v záhrade, vyberte si teplé miesto na plnom slnku s úrodnou pôdou, ktorá zadržiava vlhkosť. Pripravte si pôdu vopred vykopaním veľkého množstva dobre prehnitého záhradného kompostu.
Výsev a výsadba
Šalát je možné pestovať zo semienok alebo sadeníc. Semená sa vysievajú do riadkov na jar, keď teplota pôdy dosahuje okolo 10-15 °C. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť približne 20-30 cm, aby mal šalát dostatok priestoru na rast.
S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári hustým výsevom do dostatočne priestranných nádob. Keď majú sadeničky dva pravé listy, môžete ich rozsadiť pomocou zakoreňovačov, z ktorých sa vám budú ľahko vyberať na sadenie. Priesady budú potrebovať teploty okolo 15 °C cez deň a v noci teplotu znižujte až do 10 °C. Do záhrady môžete sadiť priesady so 4 až 6 pravými listami od marca až do konca apríla. Dodržiavajte vzdialenosť 25 cm medzi riadkami aj v riadkoch medzi rastlinami. Riadok len jemne vyhĺbte, šalát hlávkový vyžaduje plytké sadenie. Prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo minimálne 1 cm nad zemou.
Šalát listový môžete pestovať priamym výsevom aj z priesad. Na ich predpestovanie budete potrebovať mesiac až mesiac a pol času pred plánovaným sadením. Keď sadenice dorastú do veľkosti 4 - 5 pravých listov, sú dosť veľké na presadenie na záhon. Aby mali dostatok miesta, vysádzajte do sponu 30 x 30 cm.
Priesady dopestujeme ako pri šaláte hlávkovom. Vysádzame ich plytko vo fáze 4 až 5 pravých listov v prvej dekáde apríla, no ak je chladné počasie, tak neskôr. Najneskorší termín výsadby je polovica augusta, lebo z neskôr vysadených jedincov sa už netvoria pevné hlávky.
Prečítajte si tiež: Zber listov púpavy na čaj
Šalát rímsky s jeho podlhovastou hlávkou sa k nám dostal z Balkánskeho polostrova. Jeho vegetačná doba je od 100 do 120 dní. Priesady vypestujete vo vykurovanom priestore. Sejbu môžete začať už od polovice februára do polovice marca, kedy ich môžete vysadiť na záhon. Do záhrady vysádzajte pri dodržaní vzdialenosti od 30 do 40 cm.
Letný/jesenný zber: Sejte vonku od konca marca do konca júla.
Skorá úroda: Zasejte začiatkom februára v interiéri a začiatkom marca presaďte do záhrady, ale pod nejakú ochranu (zvony alebo plastové tunely).
Skorý zimný zber: Sejte vonku začiatkom augusta a od konca septembra zakryte rastliny uzavretými klobúčikmi.
Pri letnom výseve myslite na to, že vysoké teploty môžu niektorým kultivarom brániť vo vyklíčení. Takže v horúčavách sejte večer, zalievajte studenou vodou a poskytnite im trochu tieňa, aby ste udržali nízke teploty. Skoré a neskoré odrody potrebujú ochranu pred chladom pomocou zvonov, plastových tunelov alebo rúna.
Semená sejte natenko do vlhkej, 1 cm hlbokej cestičky. Semená jemne prikryte zeminou alebo záhradníckym vermikulitom (lepšie klíčia pri troche svetla). Medzi rastlinami ponechajte 20-30 cm medzeru a 30-45 cm medzi riadkami. Hustá výsadba zníži tlak buriny.
Vypestované priesady jarných odrôd, ktoré majú aspoň štyri pravé listy, môžeme vysádzať na záhon od marca do konca apríla, celoročné odrody aj neskôr. Vysádzame ich do sponu približne 25 × 25 - 30 cm, prípadne do riadkov v podobných vzdialenostiach. Šalát obľubuje plytké sadenie, pričom srdiečko by malo byť aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy. Šatát vysádzame do sponu vo vzdialenostiach 25 x 25 - 30 cm.
Hneď po výsadbe priesady zakryjeme bielou netkanou textíliou. Zakrytie ponecháme 4 až 5 týždňov. Urýchlime tak zber o 10 až 12 dní, znížime výskyt hniloby listov a hlávky majú i vyššiu hmotnosť.
Zálievka a hnojenie
Šalát ľadový vyžaduje pravidelnú zálievku, aby zostal vlhký, ale nie premokrený. Optimálna je pravidelná zálievka raz až dvakrát týždenne, najmä v horúcich obdobiach. Počas tohto obdobia zavlažujte rastlinu podľa potreby, keď je rastlina v hĺbke 1 cm suchá. Zalievame zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy.
Môžete použiť organické hnojivo alebo kompost, ktorý podporí rast. Hnojenie by sa malo vykonávať opatrne, pretože príliš veľa dusíka môže spôsobiť príliš rýchly rast, čo ovplyvní chuť a kvalitu hlávky.
Počas pestovania udržiavajte vlhkú pôdu, potrebné je občasné prekyprovanie.
Pôdu kypríme, až kým sa nevytvoria hlávky. Dovtedy môžeme zavlažovať postrekom zhora, neskôr už len ku koreňom.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Hoci sa šaláty pestujú ľahko, pár škodcov vám môže spôsobiť problémy - slimáky a slizniaky či horúce a suché počasie. Pri pestovaní šalátu si dávajte pozor na niektoré škodce a choroby, najmä ak ho pestujete priamo v záhrade. Listy šalátu bežne napádajú slimáky, slizniaky, vošky a hubové patogény, ako je napríklad múčnatka.
- Slimáky a slizniaky: Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom. Slizniaky si na šalátoch radi pochutnávajú, existuje však viacero spôsobov, ako im v tom zabrániť. Jedným z nich je aj pivná pasca.
- Húsenice kapustovitých motýľov: Vyžierajú diery v listoch rastlín a môžu sa prežrať až do srdca rastliny.
- Pleseň sivá: V chladnom a vlhkom lete môže pleseň sivá spôsobiť hnitie šalátu. Okamžite odstráňte všetky vyblednuté listy a rastliny prerieďte, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu.
- Kvitnutie: V horúcom a suchom počasí môžu hlávkové šaláty začať kvitnúť ešte pred dosiahnutím zrelosti, čo zhorší chuť listov. Preto ich dobre zalievajte, mulčujte pôdu a v lete vysievajte do mierneho tieňa.
Zber
Šalát môžete zbierať od konca jari až do zimy, ak si ho pravidelne vysievate vhodnými sezónnymi odrodami. Šaláty rastú najrýchlejšie v teplom počasí, pričom odrody s voľnými listami sú pripravené na zber už za štyri až šesť týždňov.
Úrodu hlávkového šalátu môžete zbierať podľa potreby, a nie celú naraz. Počkajte, kým bude jeho hlávka úplne zrelá a stred pevný na dotyk. Pozbierajte ju však ešte predtým, ako pôde rastlina do kvetu, pretože jej chuť zhorkne. Šalát je ideálne zbierať ráno.
Šalát listový môžete pestovať priamym výsevom aj z priesad. Na ich predpestovanie budete potrebovať mesiac až mesiac a pol času pred plánovaným sadením. Keď sadenice dorastú do veľkosti 4 - 5 pravých listov, sú dosť veľké na presadenie na záhon. Aby mali dostatok miesta, vysádzajte do sponu 30 x 30 cm. So zberom môžete začať približne o dva mesiace. Rastlinu zmerajte celú odrezaním od koreňa najlepšie v skorých ranných hodinách, čím dosiahnete dlhšiu čerstvosť.
Šalát zbierajte podľa možnosti ráno, keď sú listy svieže a šťavnaté. Odrody s voľnými listami je možné zbierať hneď, ako sú listy dostatočne veľké na to, aby sa ich oplatilo jesť (keď sú vysoké asi 10 cm).
Hlávky zberajte celé odrezaním od koreňa, takto vám v chladničke vydržia niekoľko dní.
Skladovanie a spracovanie
Konzumujte šalát čo najskôr po zbere, pretože listy rýchlo vädnú, najmä počas teplého počasia. Listy oddeľte, potom ich len dobre umyte v studenej vode a osušte. Použite ich ako základ chrumkavého šalátu alebo ako náplň do sendvičov s vareným mäsom alebo syrom.
Ak ich chcete skladovať dlhšie, vyberajte celé rastliny aj s koreňom, tie vložte do nádoby s pieskom a jemne zavlažte.
Hlávkový šalát a jeho benefity
Hlávkový šalát je rýchlo rastúca jarná plodina, ktorú si doma ľahko vypestuje aj začínajúci záhradník. Je vhodný na konzumáciu buď samotný, alebo ako osviežujúca príloha k jedlu. Vyniká množstvom vitamínov a minerálnych látok a má vysoký obsah kyseliny listovej.
Iné druhy šalátov a ich pestovanie
- Rímsky šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia): Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu. Vyhovujú mu teplé nížinné oblasti s dostatkom zrážok. Potrebuje kypré, humusové pôdy s neutrálnou reakciou. Na skoré jarné pestovanie si dopestujeme priesady. Pestovanie je podobné ako v prípade šalátu hlávkového. Osivo vysievame koncom februára do debničiek v zakrytých priestoroch. Priesady vo fáze 2 až 3 pravých listov vysádzame plytko po 15. - 20. Pôdu v medziradoch kypríme a zavlažujeme podľa potreby. Keď sú hlávky dostatočne vyvinuté, môžeme ich v hornej tretine na obdobie 7 až 10 dní zviazať motúzom, aby vnútorné listy zostali biele, jemnejšie, krehké. V tomto čase už nepolievame, aby sa voda nedostala dovnútra a nespôsobila hnitie. Prvé hlávky zbierame prebierkou, odrezaním v polovici mája.
- Endívia (Cichorium endivia): Za pôvodnú domovinu endívie (Cichorium endivia) sa označuje India, divo rastie v krajinách okolo Stredozemného mora. Podmienky na jej pestovanie sú vhodné najmä na južnom Slovensku. Tvorí bohaté listové ružice s neuzavretým alebo slabo zavinutým vegetačným vrcholom. Žiada kypré, výživné pôdy s dostatkom humusu a teplú, slnečnú polohu chránenú pred vetrom. Pestujeme ju predpestovaním priesad, podobne ako pri šaláte hlávkovom. Možný je i postupný priamy výsev do voľnej pôdy v marci až júli na postupný zber. Vzdialenosť medzi radmi je 30 cm, hĺbka výsevu 1 - 1,5 cm. Dva až tri týždne pred zberom endíviu bielime, aby jej listy boli jemné. Zbierame postupne v októbri až novembri, odrezávaním nožom. Hlávky majú byť čisté, nepoškodené.
- Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa): Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa) pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé ich používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál. Staršie listy upravujeme tepelne. Rukola je na podmienky nenáročná, znáša mrazy do cca -4 °C. Pestujeme ju na jar alebo na jeseň z priamej sejby. Vysievame ju na jemne spracovaný záhon od apríla do septembra každých 14 dní na postupný zber. Jednotíme na vzdialenosť 5 cm. Porast môžeme zakryť netkanou textíliou na ochranu proti skočkám. Listy zbierame 5 - 8 týždňov po výseve, keď dorastú do výšky 10 - 15 cm. Dá sa pestovať podobne ako žerucha na buničine.