Spracovanie ovocia doma môže byť zábavný a obohacujúci zážitok. Či už ide o zaváranie, výrobu štiav, sirupov, vína alebo muštu, správne vybavenie vám môže výrazne uľahčiť prácu a zvýšiť kvalitu výsledného produktu. V tomto článku sa zameriame na výrobu mlynčeka na ovocie, ktorý je kľúčový pre získanie kvalitnej šťavy a prípravu na ďalšie spracovanie.
Význam drvenia ovocia
Drvenie ovocia je dôležitý krok pri výrobe štiav, muštov a vína. Celé jablká majú veľkú odolnosť proti pôsobeniu tlaku, preto je potrebné ich rozdrviť na menšie časti. Drvenie umožňuje lepšie uvoľnenie šťavy počas lisovania a zvyšuje celkovú výťažnosť. Najlepšie je ovocie podrviť na čo najmenšie kúsky, ale nie na kašu, aby sa šťava ľahšie uvoľňovala.
Typy drvičov ovocia
Na trhu existuje niekoľko typov drvičov ovocia, ktoré sa líšia svojou konštrukciou, výkonom a cenou. Medzi najbežnejšie patria:
- Ručné mlynčeky: Vhodné na spracovanie malého množstva surovín. Drvenie je však pracné a pomalé, a ovocie je dlhšie vystavené vzduchu, čo môže viesť k oxidácii a naocteniu muštu.
- Mechanické drviče: Oveľa výhodnejšie a rýchlejšie ako ručné mlynčeky. Používajú sa rôzne mechanické a strojové drviče a mlynčeky.
- Strojové drviče: Používajú sa na spracovanie väčšieho množstva surovín. Ovocie nie je dlhodobo vystavené kontaktu so vzduchom. Nevýhodou je vyššia cena, hmotnosť a nutnosť uskladnenia.
Ručné a mechanické drviče ovocia
Ručné drviče sú vhodné na menšie množstvo ovocia. Na mäkké bezkôstkové ovocie postačí aj obyčajný mlynček na mäso. Po podrvení je nutné ovocie vylisovať. Táto činnosť odpadá, ak použijeme odšťavovací mlynček. Na väčšie množstvo a tvrdšie ovocie sa viac hodí mechanický drvič s násypkou a drviacimi valcami.
Strojové drviče ovocia
Sú vhodné na spracovanie veľkého množstva ovocia. Existuje veľa rôznych drvičov. Ak kupujete strojový drvič, oplatí sa priplatiť a kúpiť nerezový, s vyšším výkonom a veľkou násypkou.
Prečítajte si tiež: Tipy pre zaváranie mäsa
Ako si vyrobiť drvič ovocia doma
Ak ste zručný kutil a máte poruke potrebné vybavenie, môžete si drvič vyrobiť aj sami. Jednou z možností je využitie súčiastok zo starej automatickej práčky.
Drvič ovocia z automatickej práčky
Pri výrobe drviča použijeme celú časť pracieho bubna z automatickej práčky. Do hornej časti statora zabudujeme násypník. V otočnom bubne po obvode zaskrutkujeme v pôvodných dierkach skrutky, ktoré pôsobia ako tŕne. V spodnej časti statora urobíme otvor na vypadávanie rozdrveného ovocia do pripravenej nádoby. Všetky časti drviča prichádzajúce do kontaktu s drvenou hmotou, sú nehrdzavejúce.
V tomto drviči dokážeme spracovať jablká, hrušky, hrozno i ríbezle.
Alternatívne možnosti
Ďalšou možnosťou je výroba drviča z vedra a vŕtačky. Táto metóda je jednoduchšia a vyžaduje menej zručnosti.
Ako drviť kôstkové ovocie
Kôstkové ovocie (čerešne, višne, trnky…) nedrvíme klasickými mlynčekmi, lebo by mohlo dôjsť k poškodeniu kôstky (obsahujú škodlivé látky). Existujú síce odkôstkovače a drviče pre kôstkové ovocie, sú to však drahé zariadenia. Preto kôstkové ovocie väčšinou drvíme opatrne ručne, alebo s pomôckami, ktoré si môžeme vyrobiť doma, alebo lacno kúpiť.
Prečítajte si tiež: Chutné domáce pamlsky pre psov
Ako príklad môžem uviesť ručný drvič z plastu či dreva, ručný drvič na zemiaky, drvič na ručnú vŕtačku. Ovocie sa bude ľahšie drviť a lisovať, ak ho krátko povaríme alebo aspoň sparíme horúcou vodou a necháme chvíľu postáť.
Lisovanie ovocia
Po rozdrvení ovocia nasleduje lisovanie, ktoré je nevyhnutné na získanie šťavy. Existujú rôzne typy lisov, ktoré sa líšia svojou konštrukciou a výkonom.
Balíkovací lis na ovocie
Tradičné balíkovacie lisy na ovocie sa používajú na spracovanie nadrvených jabĺk. Nastrúhané jablká sú striedavo ukladané v sieťkach medzi viacero na sebe uložených platní, a po priložení vrchnej platne sú zhora stlačené piestom. Týmto sa vyvinie dostatočný tlak a šťava steká cez medzery v sieťke kaskádovo na základnú dosku lisu a vyteká vypúšťacím otvorom do zbernej nádoby alebo priamo do džbánku. Mechanizmus je navrhnutý tak, aby zabránil úniku jadierok a pevných častí. Odporúčame použiť pre výrobu muštov práve tento typ balíkovacieho lisu nakoľko umožní dosiahnuť väčšiu výťažnosť. Pre objemnejšiu výrobu sa používajú lisy s vodným tlakom alebo pásové lisy.
Akonáhle sú výlisky dostatočne stlačené, povolí sa tlak piestu, výlisky odstránime, a medzi platne ukladáme ďalšie vrstvy jabĺk. Lisované výlisky možno kompostovať alebo použiť na kŕmenie zvierat. V praxi by sme mali byť schopní urobiť tri alebo viac výliskov za hodinu. Takto vylisovaná jablková šťava bude prirodzene zakalená, vďaka obsahu veľmi drobných častíc, ktoré veľkou mierou vplývajú na chuť a textúru šťavy, šťava sa v žiadnom prípade nemusí filtrovať.
Ručný lis na ovocie
Je ideálny na lisovanie rozdrvených jabĺk, hrozna a iného ovocia. Kombinácia kvalitných materiálov a jednoduchej obsluhy z neho robí spoľahlivý a efektívny nástroj na domáce spracovanie ovocia.
Prečítajte si tiež: Podrobný návod na výrobu papierového kornútka
Výroba burčiaku
Ak máte radi burčiak, môžete si ho vyrobiť aj doma. Burčiak je sezónny nápoj, ktorý sa objavuje na pultoch zvyčajne medzi augustom a októbrom.
Ako vyrobiť burčiak doma: Kompletný návod
Základné suroviny a postup:
- Ingrediencie:
- 10 kg zrelého hrozna (biele alebo modré podľa preferencie)
- Cukor (podľa potreby)
- Voda (ak lisované hrozno obsahuje málo šťavy)
- Kvasinky (prírodné z hrozna alebo enologické)
- Postup:
- Zber a umytie hrozna: Hrozno musí byť zdravé, bez plesní či hniloby. Opatrne ho umyte, aby ste odstránili nečistoty, ale nie všetky kvasinky z jeho povrchu, ktoré pomáhajú pri kvasení.
- Lisovanie: Hrozno roztlačte alebo použite lis na ovocie. Výslednú šťavu - mušt - preceďte od zvyškov šupiek a jadier.
- Meranie cukornatosti: Pomocou hustomeru odmerajte obsah cukru. Ak chcete vedieť, koľko cukru do burčiaku pridať, závisí to od odrody hrozna. Ideálne je dosiahnuť 19 - 22°NM (normalizovaný muštomer). Ak je cukornatosť nízka, môžete pridať 1 kg cukru na každých 10 litrov muštu, aby ste podporili fermentáciu.
- Kvasenie: Mušt nalejte do sklenenej nádoby (demižóna, fľaša), pričom nechajte priestor na penu a oxid uhličitý. Zakryte gázou alebo kvasnou zátkou a uložte do teplejšieho priestoru (18 - 24 °C). Po 1-2 dňoch začne aktívne kvasenie - práve vtedy vzniká burčiak.
- Sledovanie procesu: Po 2-4 dňoch máte hotový burčiak. Je dôležité ho spotrebovať čo najskôr - rýchlo sa mení na mladé víno.
Výroba domáceho vína
Ak vás láka výroba domáceho vína, máme pre vás niekoľko tipov, ako to zvládnuť čo najlepšie.
Výber ovocia na domáce víno
Víno sa dá vyrobiť prakticky z každej suroviny, ktorá obsahuje sacharidy. U nás sa víno najčastejšie vyrába z hrozna a iného drobného ovocia, ako sú napríklad ríbezle. Vyberáme však len úplne zdravé a zrelé plody, bez napadnutia plesňou či hnilobou. Hrozno je na výrobu vína ideálne, lebo má vhodný pomer cukru a kyslosti na dosiahnutie dobrého výsledku bez potreby väčších úprav muštu.
Základom prípravy domáceho vína je hygiena
Výroba vína je mikrobiologický kvasný proces, pri ktorom je hygiena jedným z najdôležitejších kritérií úspechu. Preto je potrebné snažiť sa zabrániť kontaminácii vína, ale aj prostredia, v ktorom kvasný proces prebieha.
Čo potrebujeme na prípravu domáceho vína
Na výrobu domáceho vína potrebujeme, samozrejme, vhodné ovocie. Okrem toho však i ďalšie prísady a náradie. Na podporu kvasenia sa používajú vínne kvasinky a zvyčajne treba i cukor.
Na mletie hrozna či iného ovocia je potrebný mlynček a dobrou pomôckou pri výrobe domáceho vína je aj lis na ovocie. Obzvlášť, ak sa výrobe svojho vlastného vína plánujete venovať pravidelnejšie a vo väčšom množstve.
Následne potrebujeme fermentačnú nádobu, ideálne sklenú, plastovú alebo nerezovú so vzduchotesným uzáverom a kvasnou trubicou na reguláciu plynov. Na stáčanie vína z nádoby je potrebná aj hadica, no a na záver si treba pripraviť aj fľaše na uloženie hotového vína.
Ako pripraviť domáce víno
Samotný postup sa môže mierne líšiť, ale v zásade ide o nasledovné kroky:
- Pripravíme si ovocie, odstránime všetky poškodené plody. Ak treba, ovocie umyjeme a necháme vyschnúť.
- Rozdrvíme plody buď ručne alebo pomocou lisu, aby sme získali čo najviac šťavy.
- Zmes rozdrveného ovocia vlejeme do čistej fermentačnej nádoby. Podľa sladkosti ovocia môžeme pridať aj cukor. V tom prípade sa odporúča rozpustiť ho v šťave a takto pridať k zmesi. Množstvo cukru ovplyvní aj výslednú sladkosť a silu vína.
- Pridáme kvasinky podľa návodu a nádobu dobre uzatvoríme uzáverom s kvasnou trubicou, aby mohli unikať plyny vznikajúce počas kvasenia.
- Zabezpečíme v miestnosti vhodnú teplotu, okolo 19-23°C a denne jemne premiešame obsah nádoby.
- Proces fermentácie sa zvyčajne naštartuje do troch dní. Keď kvasenie začne naplno, čo sa prejaví neustálym bublaním v kvasnej trubici, odporúča sa fermentačnú nádobu umiestniť do chladnejšej miestnosti, kde zostane až do konca fermentačného procesu (cca po 3-4 týždňoch).
- Po ukončení primárneho kvasenia precedíme šťavu cez sitko alebo plátno a takúto čistú šťavu nalejeme späť do fermentačnej nádoby, uzavrieme a necháme kvasiť ešte ďalšie 4-8 týždňov. Počas tohto obdobia víno zreje a stáva sa čírym.
- Následne prichádza na rad stáčanie vína. Keď už trubica nevypúšťa žiadne bublinky, môžeme víno stáčať - teda pomocou hadice preliať do čistých fliaš. Vyhýbame sa kalu na dne nádoby, aby sme mali pekné číro víno.
- Fľaše uzatvoríme a víno necháme zrieť 3-6 mesiacov (môže byť aj dlhšie pre bohatšiu chuť).