Pestovanie rastlín zo semien je obohacujúca činnosť, ktorá umožňuje dopestovať si doma množstvo okrasných a úžitkových rastlín. Tento článok poskytuje komplexný návod na úspešné pestovanie semien, od výberu vhodných nádob a substrátov až po starostlivosť o mladé rastlinky.
Výber nádob a substrátov
Semená na sadenie nepotrebujú špeciálne nádoby. Rásť budú aj v ekologicky dostupnejších nádobkách, napríklad v obale od vajíčok. Papierový obal dostatočne príjme aj vlahu a v konečnom dôsledku sa rozpadne. Využiť môžete rovnako aj obaly zo zmrzliny, či jogurtov, šalátov, ktorým tak dáte druhú šancu. Vhodné sú všetky plytké misky aj z polotovarov a zmrzlín, jogurtov a šalátov, obaly od vajíčka, plastové aj papierové, špeciálne výsevné misky určené pre tento účel, mini skleníky a fóliovníky, špeciálne zakoreňovače a Jiffy tablety.
Pokiaľ sa rozhodnete pre tablety, výhodou je, že semienka v nich rýchlo klíčia, sú priepustné a rastlina vytvára bohatú koreňovú sústavu. Určite si spomínate na minuloročné obdobie, keď ste hľadali rôzne nádobky od zmrzlín, či tvarohu, aby ste ich naplnili substrátom a následne do nich vysiali semená. Máme pre Vás niečo jednoduchšie za veľmi priaznivú cenu - výsevné misky, rôznych rozmerov. Rovnako by sme radi upriamili Vašu pozornosť na mini sadbovače, ktoré Vám uľahčia prácu s pikírovaním a následným presádzaním. Stačí do každého otvoru vysiať 1-2 semienka a o rastlinku sa ďalej špeciálne nemusíte starať. Samozrejme, nezabudnite na zalievanie.
Dôležitý je aj substrát. V predajniach nájdete aj špeciálne namiešané substráty pre výsevy a množenie. Nie je však nutné, aby ste ho zakúpili. Takúto kúpenú zeminu a tiež zeminu zo záhrady odporúčame prepiecť, nakoľko sa v nich často nachádzajú rôzne vajíčka mušiek, ktoré Vám vedia znepríjemniť prostredie v byte. Substrát si viete pripraviť aj doma. Takmer všetky semená vyžadujú vzdušný a ľahký substrát zložený z podielu piesku, klasickej záhradnej zeminy obohatenú o kompost alebo listovku. Môžete si namiešať aj VLASTNÝ VÝSEVNÝ SUBSTRÁT na výsev semien. Ako na to? Použite 3 diely kvalitnej rašeliny a 1 diel organicky bohatej pôdy. Dôležité je, aby boli kvalitné. Môžete im pomôcť obohatením o vyššie spomenuté hnojivá z hmyzieho trusu, zeolit a humus.
Čas výsevu a predpestovanie
Do voľnej pôdy sa vysieva mrkva, petržlen, reďkovky, zemiaky, cibuľka sadzačka, cesnak atď. Predpestovať určité druhy rastlín znamená, získať najskôr zdravé sadenice, ktoré po jarných mrazoch alebo otužení vysádzame na voľné stanovište priamo v záhrade. Takto sa pestujú zo semien najmä letničky, kvitnúce črepníkové rastliny a teplomilná zelenina, ako napr. Väčšina druhov sa seje koncom zimy a začiatkom jari (od polovice januára). Treba to však zvážiť podľa teplotných podmienok. Ak máte doma teplo a plánujete vysievať do misiek a tie umiestňovať na okenný parapet, pod ktorým je umiestnený radiátor, môžete začať vysievať neskôr. Semienka vo veľmi teplých podmienkach dokážu v skorom čase vyklíčiť. Tým, že je ešte málo svetla, rýchlo sa vytiahnu a rastlinky sú potom slabé. Myslite na to, že ak nemáte skleník, do voľnej pôdy sa budú vysádzať v polovici mája. Rastlina musí byť s pevnou stonkou, dostatočnej výšky, nesmie sa ohýbať a musí mať pevný koreňový systém. V prvom rade si nájdite vhodný čas, aby ste od práce nemuseli odbiehať.
Prečítajte si tiež: Ako vypestovať mandle
Predjarné obdobie, spravidla polovica februára, je charakteristické vysievaním semien rajčín, papriky a kvetov. Termín výsevu semienok závisí od plánovaného času výsadby do pôdy. Začíname náročnejšími rastlinami, ktoré sa dostali k nám z teplejších krajín a majú dlhšie vegetačné obdobie. Koniec zimy a začiatok jari tak predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady paradajok a papriky. S výsadbou ich semienok na priesady môžete začať už vo februári alebo začiatkom marca. Pri tejto zelenine je dobré používať hnojivo s obsahom fosforu. V marci môžete začať sadiť priesady kalerábu a rôznych druhov hlávkového šalátu rovnako ako aj ďalších druhov kapustovej zeleniny ako je karfiol, brokolica, hlávkový šalát a kapusta (biela aj červená). V apríli je vhodné predpestovať bylinky ako sú bazalka, šalvia, pažítka či kôpor ale aj obľúbené uhorky, pri ktorých ukladajte semienka naplocho do hĺbky asi 1 cm. V máji môžete začať s pestovaním priesad čakanky alebo s iných druhov rastlín, ktoré sú určené na neskorší zber.
Samotný výsev
Semená sa spravidla vysievajú do hĺbky podľa veľkosti semien. Drobné a veľmi malé semienka stačí vysiať rovnomerne na povrch a často sa ani nezasypávajú. Počas zalievania ich stačí prikryť vrstvou servítky, aby ste semienka nevyplavili. Takto sa vysievajú napr. okrasné trávy, drobné letničkové semienka a trvalky. Namiesto zalievania zvoľte rosenie rozprašovačom. Aby ste vytvorili optimálne podmienky, misky môžete zakryť potravinárskou fóliou a alebo zakryť sklom. Záleží od veľkosti výsevov a miestnosti, v ktorej ich budete ukladať. Ako sme už spomínali, okenný parapet je vhodný z hľadiska prístupu svetla, ktoré na konci zimy ešte nie je dostačujúce, ale nie z hľadiska tepla z radiátora. Niektorým druhom je vhodné aj prisvetľovať lampou, ktorá zároveň vytvára teplo a zároveň predĺži deň.
Dbajte na to, aby ste vysiali naozaj len toľko rastlín, ktoré reálne viete vysadiť do záhrady alebo na balkón. Veľmi husté výsevy neprospievajú ani samotným rastlinám, nakoľko ony sami vedú v miske konkurenčný boj o svetlo, vlahu i živiny, konkurujú si tiež v koreňovej časti. Časť rastlín bude príliš slabá, stonky vytiahnuté, pokrútené a vznikne problém najmä počas pikírovania a presádzania. Dbajte na rovnomerný výsev. Menej semien Vám prinesie viac osohu ako veľa. Pokiaľ plánujte z jedného druhu pestovať viac kusov, výsev rozdeľte do viacerých misiek. Ak sú semienka veľmi drobné zmiešajte si ich s pieskom. Docielite tým rovnomernejší a redší výsev. Semienka jemne zatlačte, plytko do substrátu, zalejte cez servítku a prikryte potravinárskou fóliou. Vytvoríte vynikajúce podmienky a tiež zabezpečíte automatickú závlahu v malom pri dostatočnej teplote, vlhkosti a svetle.
Po pripravení substrátu a jeho obohatení, si vydezinfikované zakoreňovacie nádoby naplňte zeminou. Nedajte ju však úplne po vrch. Maximálne 3 cm od hornej hrany zakoreňovača. Semená rastlín sa vysievajú do rôznych hĺbok a vzdialeností od seba. Informácie o tom nájdete na obale osiva. Vo všeobecnosti platí, že semiačka vysievame do hĺbky podľa ich veľkosti: veľkosť krát 3. Takže pri väčších semenách po ich vysadení je potrebná na zasypanie väčšia vrstva zeminy. Tomu prispôsobte množstvo substrátu v zakoreňovači. Najmenšie druhy semiačok, ktoré rovnomerne vysejete, nie je väčšinou nevyhnutné zakryť zemou. No je vhodné prekryť ich napríklad tenkým papierovým obrúskom, aby sa nevyplavili na jedno miesto. Nakoniec nezabudni semiačkam dopriať vlahu. Ideálne je použiť rozprašovač.
Podmienky pre klíčenie a rast
Pre optimálne a jednotné klíčenie či rast, semienka potrebujú vhodné podmienky. Medzi tie najdôležitejšie patria: svetlo, teplota, vzdušná vlhkosť, vlhkosť substrátu. Okrem toho samozrejme záleží na kvalitnom osive. Niektoré semená potrebujú prejsť obdobím chladu až mrazu, čiže stratifikáciou, aby vôbec začali klíčiť. Ide najmä o semená okrasných rastlín, drevín ako javory. Stratifikácia je spôsob prípravy osiva, semien, ktorý má za následok udržať a zlepšiť klíčenie. Niektoré semená prechádzajú stratifikáciou bez toho, aby sme si to uvedomovali priamo vonku na záhrade. Z letničiek a trvaliek počas leta a jesene vypadnú semienka do pôdy alebo do kôry. Takto prečkajú zimu, mráz a sneh a na jar s údivom sledujeme, že pod okrasným krom, je množstvo mladých rastliniek, ktoré vyklíčili z vypadnutých semienok. Tieto rastlinky sú odolné a vhodné na presádzanie priamo na záhon.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pestovaním sukulentov
Stratifikáciou v domácich podmienkach, semená tiež uvedieme do stavu obdobia zimy, v ktorom zotrvajú cca 2 mesiace a zároveň im po vytiahnutí z chladného prostredia zabezpečíme akoby jar a cez rozrušený obal semienka začnú klíčiť. Semená sa dajú stratifikovať aj vo vlhkom piesku v pivnici, v miestach, kde je chlad, aj bez prístupu svetla. Odporúčame stratifikovať viac ako 2 mesiace. Dá sa stratifikovať aj chladničke, bez piesku. Vtedy ide o suchú stratifikáciu. Tam je vhodné zabaliť semienka do papierovej utierky, vreckovky a ešte do papierového vrecka a uložiť na dno.
Výsevom je potrebné zabezpečiť dostatok svetla. Vhodné umiestnenie je na okná, pod okná, v blízkosti okna. V zimnom období aj my vnímame nedostatok svetla a slnka, preto semienkam a neskôr mladým rastlinkám zabezpečte umelé osvetlenie pomocou lámp. Vyššiu vzdušnú vlhkosť zabezpečíte vlhkosťou substrátu, teplotou v miestnosti a tiež ju môžete zvýšiť, ak prikryjete výsev fóliou alebo sklom. Často vetrajte a skladajte kryt, aby substrát neplesnivel. Po vyklíčení, kryt odstráňte, aby rastliny tiež netrpeli plesňami. Po výseve misky roste, po vyklíčení už zalievajte jemným prúdom vody. Snažte sa vyhnúť listovej ploche a zalievajte ku korienkom. Pokiaľ máte semená vysiate v tabletách a zakoreňovačoch, tieto presychajú oveľa rýchlejšie.
Zvyčajne v čase predpestovania sadeníc sú svetelné podmienky vo všeobecnosti slabšie. Preto ideálnym priestorom je skleník, fóliovník či parenisko. Ak ich nemáte, môžete použiť parapetné dosky. Po vyklíčení rastlín ich umiestnite na miesto, kde budú mať väčšinu dňa dostatok svetla. Keďže svetelené nároky klíčiacich rastlín sú pomerne vysoké, na zabezpečenie primeranej svetlosti môžete použiť špeciálnu lampu určenú na pestovanie rastlín. Každá rastlina má individuálne nároky na podmienky, v ktorých dokáže klíčiť. Niektoré potrebujú vyššiu, iné nižšiu teplotu, ako v následujúcom období rastu. Teplotný rozsah je skutočne široký: od 10°C až do 28°C. Ale väčšina u nás pestovaných rastlín sa pohybuje okolo 18° až 20 °C, ako u hlúbovín či šalátu, alebo okolo 25 °C ako u plodovej zeleniny. Ak potrebujete vyššiu klíčiacu teplotu, môžete využiť ako hrejúce radiátory, už spomínané pestovateľské lampy, tak i výhrevné podložky. Ich používanie však prispôsobte potrebám priesad. Po vyklíčení semien, znížte teplotu vzduchu približne o 5 °C. Tým zabezpečíte dostatočne silné, podsadité a pevné stonky rastlín. Vyššia teplota a nižšia svetelnosť vedú k slabým, vytiahnutým rastlinám s oslabenou stonkou. Také sú náchylné na napadnutie hubovými ochoreniami a padanie klíčiacich rastlín, čo sa prejavuje ohýbaním rastlín k zemi a postupným a uhynutím. V období rastu pravých listov môžete teplo mierne zvýšiť. Pamätajte však, že rozdiel v dennej a nočnej teplote by mal predstavovať približne 3° C. Bez vody niet života. To platí aj pre klíčenie a rast rastlín. Voda je nevyhnutná. V počiatočnej fáze môžete vodu dodávať vo forme postrekov pomocou rozprašovača. V minipareniskách sa vlhkosť prirodzene udržiava, preto pri pestovaní v iných nádobách pamätajte na udržiavanie dostatočnej vlhkosti. Môžete použiť na prekrytie napríklad potravinársku fóliu alebo sklo. Vyhnite sa dlhodobému premáčaniu a doprajte svojim budúcim rastlinkám pravidelné vetranie. Voda, ktorou dopĺňate potrebnú vlhkosť by mala mať teplotu vzduchu.
Označovanie výsevov
Možno pre niekoho nepodstatné. My Vás však presvedčíme, že je to dôležité. Najmä ak vysievate viacero druhov a kultivarov. Už nikdy sa Vám nestane, že zameníte odrodu papriky alebo chilli papričiek s okrasnými paprikami, ktoré nie sú vhodné na konzumáciu. Plnia vyslovene okrasnú funkciu. Na menovku alebo plastovú značku viete zaznamenať názov, druh, kultivar, dátum výsevu, farbu, výšku a všetko to, čo je pre Vás podstatné. Na menovku môžete zaznamenať len názov a do špeciálneho zošita si môžete poznačiť všetky poznámky a informácie o kvitnutí, farbe plodov a kultivare. Menovky si jednoducho vyrobíte doma alebo si ich zakúpite. Odpadajú rôzne nálepky, ktoré aj tak časom a pôsobením zálievky strácajú na praktickosti. Sú na dlhodobé použitie.
Pri vysievaní sa často sa stáva, že máme pocit, že si budeme na 100% pamätať, čo sme kde vysiali. Skúsenosť hovorí, že pri klíčení viacerých druhov rastlín, nevieme rozoznať, o aké sedenice ide. Väčšinou vyzerajú podobne, že nevieme ich správne určiť. Zvlášť to platí pri pestovaní viacerých odrôd rovnakej rastliny. Aby ste ich vedeli odlíšiť, nezabudnite si označiť vysadené semiačka a ich odrodu, prípadne dátum výsevu. Možete použiť či už vlastné alebo kupené menovky.
Prečítajte si tiež: Umenie bonsajov
Pikírovanie a presádzanie
V čase keď mladé sadeničky majú zvyčajne 2 a viac pravých listov, je potrebné ich pikírovať, presádzať do samostatných kvetináčov. Rastlinám po vyklíčení sa vyvinú ako prvé na pohľad dva malé lístky, ktoré sú v skutočnosti zdrojom pre klíčiace semená. Ďalšie listy, ktoré im narastú sú už vzhľadovo odlišné, tvarované a označujú sa ako pravé listy. V nich už prebieha fotosyntéza. Pred pikírovaním sadeníc opäť dodajte zemine Hnojík, ZeoSand a HUMAC® Agro.
Najskôr zo semienka vyklíčia klíčne lístky až potom priamo zo stonky tzv. pravé listy. Keď sa objavia aspoň dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - presádzať z hustých výsevov, resp. rozdeliť do väčších kvetináčov, samostatných téglikov. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok nie sa stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.
Hnojenie a zalievanie
Priesady potrebujú dostatočné množstvo živín na správny vývoj, preto je potrebné pravidelne hnojiť rastliny vhodným hnojivom na priesady, aby nedošlo k tzv. „spáleniu“ pri prílišnom obsahu živín. Ako zálievka je vhodný výluh z hmyzieho trusu. Poslúžia vám v tom TRusEko Agro Prémium a Hnojík. Výber je na vás. Vďaka výluhu z nich dodáte vašim mladým rastlinám potrebnú vlhkosť a zároveň aj vyváženú výživu. Dávkovanie a aplikácia sú u obidvoch rovnoké. Ako si pripraviť výluh si môžete prečítať v článku DÁVKOVANIE A APLIKÁCIA HNOJÍKA. Takto hnojte približne 1x za týždeň a pokračujte v pravidelnom hnojení počas celej vegetácie. Bez pravidelnej výživy budú vaše rastliny oslabené, čo sa prejaví aj na veľkosti úrody aj na náchylnosti na ochorenia. Ak budete používať zalievanie do spodnej misky pod kvetináčom, po približne 30-tich minútach prebytočnú zálievku zlejte. Môžete ju využiť pre svoje ďalšie rastliny. Ak korene sadeníc budú dlhodobo premočené, môže dochádzať k odhnívaniu koreňovej časti rastlín. Nadmerná vlhkosť vedie aj k už vyššie spomínaným hubovým ochoreniam a padaniu klíčiacich rastlín. Skúsenosť ukazuje, že často tomu predchádza vznik plesne na pôde. Tu je vhodné opatrne narušiť, aby ste neublížili rastlinkám. Posyp ZeoSandom alebo Zeolitom Agro po pôde okolo rastlín pomáha proti tejto pôdnej plesni.
Pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a pridávajte vodu, len keď je potrebné. Vhodné je použiť krhlu s malým otvorom alebo rozprašovač. POZOR: Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov.
Otužovanie priesad
Približne 2 týždne pred výsadbou do záhrady začnite postupne rastliny otužovať. Tým ich pripravíte na prechod z interiéru do exteriéru. Tento prechod je pre rastliny veľmi náročný, preto nevynechajte tento dôležitý krok. Neuponáhľajte to! Začnite 1 hodinou denne. Umiestnite do vonkajšieho priestoru svoje sadenice mimo priame slnečné žiarenie a do závetria. Postupne pridávajte čas, ktorý doprajete svojim rastlinám na otužovanie. Ku koncu druhého týždňa odkladajte rastliny do vnútra už len počas noci. Posledným krokom otužovania je nechať ich vo vonkajšom priestore aj v noci. Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním.
Alternatívne metódy pestovania
Chcete však vyskúšať aj niečo iné? Tak toto je príležitosť začať práve s týmito pomocníkmi na vysievanie. Použitie je jednoduché a najmä rýchle. Semená budú vysiate správne, s dostatkom vzduchu pre korene a samotný rast, vhodne uložené a podporované. Rašelinové kvetináče a Jiffy tablety sú Vám známe určite aspoň z reklám. Môžete ich však aj vyskúšať. Sú špeciálne vyvinuté pre pestovanie okrasných rastlín a predpestovanie zdravých a silných priesad, s mohutným koreňovým systémom a pevnými stonkami. Sú vyrobené zo 100% prírodného materiálu, takže nezaťažujú životné prostredie. Sú ľahké a aj manipulácia s nimi je jednoduchá. Pozostávajú z kokosových vlákien, rašeliny a drevených vlákien, s upraveným pH, bez hnojív. Rastlinám poskytujú dostatok vzduchu, vhodnú drenáž a stabilitu. Na rovnakom princípe a s podobným zložením fungujú aj rašelinové kvetináče. Vyberať môžete z klasických samostatných kvetináčov alebo z plátov v štvorcovom tvare, pre úsporu miesta.
Recyklácia a pestovanie v alternatívnych nádobách
Na vydsádzanie semienok môžete však doma využiť naozaj rôznorodé veci, ktoré bežne vyhadzujete. Medzi ne patria aj také obyčajné šupy od citrónov, či pomarančov. Ak z polovice, alebo z 2/3 citrusu vydlabete dužinu a spracujete ju, ostanú Vám šikovné oválne šupky na vysádzanie semienok. Ja osobne som si prekrojila pomaranče na polovicu a k ich dokonalému vyčisteniu mi pomohol odšťavovač citrusov. Dokážete ich potom celé zasadiť aj s priesadou do hriadok v záhrade a zrecyklovať. Ekologickými nádobkami, alebo oddeľovačmi sú napríklad aj papierové košíčky na mafiny. Na spevnenie, a podperu môžete použiť silikónové košíčky, alebo plech na mafiny. Toto vysádzanie ocenia najmä deti. Ak si chcete spestriť domáce aktivity a ukázať im aj sadenie byliniek, verte, že budú týmito nápadmi nadšené. Mňa vždy doma pobavia prázdne rolky z toaletného papiera, ktoré vždy niekto v domácnosti vymení, ale nechá na toalete. Aj u Vás je to tak? Zmeňte uhoľ pohľadu. Začnite ich zbierať a využite ich na sadenie a oddeľovanie budúcich priesad. Môžete ich nakoniec preniesť celé do zeme v záhrade, sú ekologické, a rozpadnú sa priamo v zemi. Slúžia ako hnojivo vďaka obsahu uhlíka, ktoré rastliny potrebujú. Je to vlastne kompostovateľný materiál. Rolka pozostáva z viackrát recyklovateľného materiálu, takže je už koncovým produktom, i keď ho vyhadzujeme do zberných nádob s papierom. Vo väčšine prípadov sa už neobnovuje. Týmto spôsobom ju zrecyklujete a zároveň Vám poslúži.
Bylinky môžete vysadiť aj v papierových obaloch od vajíčok. Môžete do nich vložiť i samotné vajíčkové škrupinky a ich oporu využiť ako malý hrantík na semienka. Pri presádzaní môžete priesady zasadiť do pôdy spolu so škrupinkou, ktorá sa taktiež po čase stane hnojivom. Novinový papier sa dá vo viacerých vrstvách poskladať tak, aby Vám vznikol novinový kvetináč. Mininávod s postupom som Vám tiež nafotila v jednotlivých krokoch. Asi sa budete pýtať, či je vhodný novinový papier na vysádzanie semienok, a či nie sú škodlivé. V minulosti boli noviny tlačené s tonermi, alebo farbou, ktorá obsahovala rôzne prímesi s obsahom petroleja, či olova. V dnešnej dobe sa používajú farby s obsahom sójového oleja. Mal by sa využívať najmä čiernobiely novinový papier, nie ten farebný. Taktiež sa dajú využiť papierové poháriky, nie tie pogumované, ale papierové poháre z kávy, z jogurtov recyklovateľné papierové obaly z jedál z donášky, alebo papierové krabičky od liekov, či papierové krabičky z mydiel, alebo parfémov. Dané rozdeľovače môžete umiestniť do drevených bedničiek, alebo plastových nádob, ktoré vám zabezpečia stabilitu, a aby vlaha neodtekala. Napríklad môžete využiť papierové podtácky z rajčín.
Získavanie semien z vlastnej úrody
Objavili ste skutočne špeciálne a chutné paradajky? A chceli by ste si ich budúcu sezónu vypestovať vo vlastnej záhrade? V tom prípade ste na správnej stránke. Vysvetlíme vám, ako najlepšie semienka paradajok získať. Najskôr paradajku rozkrojte na dve polovičky. Potom trite obe polovice proti sebe nad miskou tak, aby sa semená a dužina uvoľnila od šupky. Prvý z nich je vybrať semená z dužiny, dať ich na kuchynský papier a nechať uschnúť. Pokiaľ takéto semienka zasadíte v záhrade, môže nejakú dobu trvať než začnú klíčiť. Dôvodom je vonkajšia vrstva na semenách, ktorá bráni rýchlemu klíčeniu. Ďalšou možnosťou je odstrániť túto vrstvu, ktorá bráni klíčeniu. Môžete to urobiť tak, že vložíte semienka vrátane dužiny do pohára a naplníte ho vodou. Pohár by mal byť umiestnený na teplom mieste tri dni. Raz denne zamiešajte tekutinu v pohári. Dávajte pozor, aby ste neprekročili odporúčanú dobu troch dní, inak semená začnú klíčiť. Po tomto procese fermentácie preceďte tekutinu cez sitko, pridajte trochu čerstvej vody a opatrne pretrepte. Vďaka tomu sa semená zbavia zostávajúcej dužiny. Tento postup opakujte tak dlho, kým nie je voda čistá. Nakoniec dajte umyté semená na kuchynský papier a nechajte ich uschnúť. Semená skladujte v uzavretej fľaši so skrutkovacím viečkom. Ak máte semená rôznych odrôd paradajok, odporúčame zodpovedajúcim spôsobom označiť každý jednotlivý pohár. Poháre skladujte na tmavom a chladnom mieste.
Dopestovanie si vlastného osiva je výborná vec. A to nielen z finančného, ale hlavne trvalo udržateľného a ekologického hľadiska. Najmä pokiaľ si chce človek dopestovať zdravé a chutné potraviny s vysokou výživovou hodnotou. A nie kupovať prešľachtené, geneticky upravované, či chemicky striekané osivo. Celkom pochopiteľný je vplyv dobrých alebo zlých podmienok na vývoj semien na materskej rastline. Menej známy, a pritom veľmi nebezpečný, je však aj vplyv susedných rastlín. Nežiaduce skríženie prináša nekvalitné potomstvo. Z hybridných rastlín sa teda zber semienok neodporúča. Naopak samoopelivé rastliny, medzi ktoré patria zo zelenín všetky šaláty, hrach, záhradný bôb, paradajky, baklažány, kríčková fazuľa a pod. sú na rozmnožovanie ideálne. Z takýchto voľne rastúcich rastlín môžete zobrať semená bez obáv. V budúcom roku vám z nich vyrastú rovnaké rastliny , ako bola pôvodná odroda. Oveľa zložitejšia situácia je však pri druhoch cudzoopelivých (a tých je väčšina). Ich peľ sa prenáša z rastliny na rastlinu buď vetrom (napr. špenát, šalátová repa, kukurica), alebo hmyzom (čakanky, fazuľa mnohokvetá, cibuľa, pór, uhorky, tekvice a všetky hlúboviny).
Aby vám vlastné vypestované semená urobili skutočnú radosť, musia pochádzať zo zdravej, nenapadnutej rastliny. Z materskej rastliny semená odoberajte v plne vyzretom stave. Nečakajte však zase príliš dlho, aby vás nepredbehli vtáky alebo vietor. Semená niektorých plodových zelenín sú v plode obalené slizom. Ak by ste semená z plodu vybrali a priamo sušili, sliz na nich zaschne a zostanú v nich látky, ktoré zabraňujú klíčeniu. Semená paradajok, uhoriek a tekvíc je preto nutné po vybratí z plodov nechať kvasiť v nádobke s vodou. Po niekoľkých málo dňoch v teple sa sliz rozloží. Semená potom na site prepláchnite vodou a vysušte. Čo najdokonalejšie vysušenie ostatne prospeje všetkým druhom semien. Ak však vysušené semená chcete uskladniť cez zimu, nemusíte ich umývať. Ak chceme semienka prezimovať a použiť ich na jarnú sejbu, postupujeme všeobecne týmto spôsobom. Semená sa najčastejšie extrahujú prerezaním plodu, ktorý ich obsahuje. Ak sa rozhodnete odstrániť vrstvu, ktorá bráni klíčeniu, môžete to urobiť tak, že vložíte semienka vrátane dužiny do pohára a naplníte ho vodou. Pohár by mal byť umiestnený na teplom mieste tri dni. Raz denne zamiešajte tekutinu v pohári. Dávajte pozor, aby ste neprekročili odporúčanú dobu troch dní, inak semená začnú klíčiť. Po tomto procese fermentácie preceďte tekutinu cez sitko, pridajte trochu čerstvej vody a opatrne pretrepte. Vďaka tomu sa semená zbavia zostávajúcej dužiny. Tento postup opakujte tak dlho, kým nie je voda čistá. Ak tieto semienka zasadíte do pôdy, uvidíte, že k procesu klíčenia dôjde okamžite, pretože tomu nebráni žiadna vrstva na povrchu semena. Semená nechajte sušiť na liste papiera, látky, na servítke, alebo gáze v suchom a chladnejšom prostredí. Keď sú dokonale vysušené, baľte ich do papierových vreciek či do uzavretých pohárov s uzatvárateľným viečkom. Ak máte semená rôznych odrôd zeleniny, odporúčame zodpovedajúcim spôsobom označiť každý jednotlivý pohár či vrecúško. Poháre skladujte na tmavom a chladnom mieste.