Ako správne pestovať zemiaky: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Zemiaky sú dnes bežnou súčasťou nášho jedálnička a dajú sa pripravovať na rôzne spôsoby. Majú tiež dôležitú výživovú hodnotu, obsahujú najmä škroby, vitamíny A, C a vitamíny skupiny C, zo stopových prvkov draslík, horčík, zinok, vápnik a železo. Hoci sa nám zemiaky zdajú bežné, v stredoveku ich naši predkovia ešte nemali k dispozícii. Zemiaky sa dostali do Európy až v 16. a 17. storočí v súvislosti s objaviteľskými výpravami a priviezli ich kolonizátori z Ameriky. Prvú zmienku o varených zemiakoch v Európe máme z roku 1616. Zaujímavé je, že ešte predtým sa pestovali ako okrasná rastlina na záhradách a parkoch. Neskôr sa objavili ako pochutina na dvoroch kráľov, máme ich doložené napríklad z kuchyne francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII.

Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako úspešne pestovať zemiaky, od prípravy pôdy a výberu odrody až po zber a skladovanie.

Príprava pôdy pre zemiaky

Prvým krokom k úspešnému pestovaniu zemiakov je príprava pôdy. Zemiaky sa najlepšie darí v kyprej, priepustnej pôde s dostatkom živín. Ideálne sú piesočnaté pôdy.

• Jesenná príprava: Pôdu pripravte už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujete a zapracujete do pôdy maštaľný hnoj alebo kompost. Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1 m2 pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu (80 g na 1 m2) a draselnej soli (30 g na 1 m2). Ak použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1 m2, dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom.
• Jarná príprava: Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m2 pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku). Príprava pozemku pred vysádzaním spočíva v nakyprení a prevzdušnení pôdy do hĺbky aspoň 15 cm, najlepšie opakovane, čím výdatne ničíme klíčiace buriny a zároveň preteplíme pôdu.
• Hnojenie: Zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.

Klíčenie zemiakov

Pred samotnou výsadbou je dôležité nechať zemiaky naklíčiť. Tento proces urýchli rast a zvýši úrodu.

• Výber zemiakov: Vyberte si buď vami dopestované zemiaky z poslednej sezóny, alebo si kúpte sadbové zemiaky. Na rozdiel od zemiakov z potravín, výsadbové nie sú postriekané chemikáliami a je zaručené, že neobsahujú vírusy. Ak máte vlastné zemiaky, použite na sadenie tie z poslednej úrody.
• Proces klíčenia:
  1. Uložte zemiaky do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore.
  2. Debničku uložte na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo.
  3. Zemiaky na naklíčenie potrebujú 4 až 6 týždňov.
  4. Na nakličovanie je vhodný kartón z vajíčok. Zemiaky určené na sadenie umiestnite po jednom do každej jamky tak, aby „očká“, z ktorých vyrastú klíčky smerovali hore. Je dôležité, aby medzi zemiakmi prúdil vzduch.
  5. Kartón so zemiakmi umiestnite do pivnice, garáže, na verandu alebo do inej miestnosti, kde je okolo 12 stupňov Celzia a dostatok svetla. O 4 až 6 týždňov by ste mali na zemiakoch vidieť silné zelené výhonky. Keď budú mať dva až tri centimetre, sú pripravené na vysadenie do záhrady.
• Rozrezávanie zemiakov: Ak máte zemiakov na klíčenie málo, môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
• Zakorenenie: Pokiaľ chcete zberať úrodu čo najskôr, môžete sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
• Silné výhonky: Ak chcete mať veľké zemiaky, poulamujte väčšinu výhonkov a nechajte len tri alebo štyri najsilnejšie.

Kedy sadiť zemiaky

Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste.

Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch

• Skoré zemiaky: S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy.
• Jesenná výsadba: Zemiaky sa sadia tradične na jar. V Írsku ich však už tradične sadia v septembri. Na pestovanie v septembri je najlepšie použiť nové zemiaky. Aby boli hľuzy na začiatok mrazuvzdorné, umiestňujú sa do výsadbovej ryhy o niečo hlbšie ako na jar. To platí najmä vtedy, ak sa záhrada nachádza v drsnej klimatickej oblasti. Zemiaky by mali byť pomerne veľké.
• Riziko mrazov: Doba výsadby zemiakov na záhradke súvisí s možným poškodením rastlín nočnými mrazmi. Doba vzchádzania je 3 - 5 týždňov po vysadení. Záhradkár podľa možnosti boja proti mrazom sám volí termín výsadby. Prevažne však sadí skoro (v marci) a riskuje (riziko znížime prekrytím netkanou textíliou).

Ako sadiť zemiaky

Existuje viacero spôsobov, ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy.

• Hĺbka výsadby: Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka. Pri hlbšej výsadbe (napr. 20 cm) je potrebné rastliny prihŕňať menej, no zase budú klíčiť dlhšie.
• Rozostupy: Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
• Tradičný spôsob sadenia:
  1. Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny.
  2. Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
  3. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Nebojte sa, sadenie zemiakov nie je žiadna veda.
• Sadenie do kompostu: Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia.
  1. Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost).
  2. Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
  3. Klíčky by mali smerovať nahor.
  4. Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
• Sadenie do slamy: Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
• Hrobčeková kultúra: Zemiaky pestujeme v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave. Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Chybou je hľuzyvysádzať hlboko. Vhodná medziriadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm.
• Plytká výsadba: Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.
• Výsadba na jeseň: Zemiaky vysadené v septembri využívajú jesenné vlhké obdobie, ktoré im umožňuje rozvinúť korene ešte pred zimou. Nadzemný rast sa teda môže začať hneď po tom, ako sa pôda na jar zahreje. Taktiež je menej pravdepodobné, že ich napadnú larvy drôtovca, pretože na jeseň je oveľa vlhšie ako na jar a larvy vyhľadávajú vlhko len v suchom období. Na výsadbu na jeseň vyberte slnečné stanovište s pôdou, ktorá bola v predchádzajúcom roku dobre zásobená živinami. Prípadne môžete štyri týždne pred výsadbou rozložiť na hriadku vyzretý kompost a dobre ho premiešať s pôdou. Aj suché lístie, ktoré sa zvyčajne na jeseň hromadí, obohatí pôdu o potrebné živiny. Motykou urobte v zemi ryhy hlboké asi 20 centimetrov. Sadbové zemiaky v nej umiestňujte vo vzdialenosti asi 20 až 30 cm. Následne zemiaky zasypte zeminou a riadok trochu navŕšte. Celkom navrch použite nástielku z kôry, ktorá jednak udržuje vlhkosť v pôde a jednak zabráni prenikaniu chladu hlboko do pôdy. Začiatkom roka ju zasa odstránite, aby sa pôda mohla na jar zahriať.

Starostlivosť o zemiaky po výsadbe

Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm.

• Ochrana pred mrazom: Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Zasa tu platí pravidlo, že je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov.
• Zálievka a okopávanie: Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu.
• Prihŕňanie (kopcovanie): Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
• Hnojenie: Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody.
• Pásavka zemiaková: Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani a veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.
• Odburiňovanie: Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
• Opakované navršovanie hrobkov: Ošetrovanie zemiakov v priebehu vegetácie spočíva v opakovanom navršovaní hrobkov, čím súčasne ničíme buriny. Hrobkovanie opakujeme 2 - 3 x vždy po 7 - 10 dňoch (podľa zaburinenia). Posledný zásah robíme do doby, nasadzovania hľúz, aby sme tieto nepoškodili. Nízke nahrnutie hrobkov často spôsobuje, že rastom sa nové hľuzy vy-tláčajú na povrch pôdy, zozelenajú a nie sú vhodné na konzum a sú ľahšie napádané plesňou zemiakovou.

Kedy zbierať zemiaky

Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.

• Zber z pôdy: Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.
• Zber z boku: Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
• Nové zemiaky: V prípade takzvaných nových zemiakov (malé s jemnou šupkou) môžete so zberom začať 2 - 3 týždne po tom, ako rastliny odkvitnú. Väčšie zemiaky zbierajte 2 - 3 týždne po odumretí lístia (viditeľne zožltne a zhnedne).

Skladovanie zemiakov

Nové alebo skoré zemiaky patria k odrodám, kde je viac vody, ako škrobu, preto ich treba čím skôr skonzumovať. Pokiaľ zbierate zemiaky, ktoré plánujete skonzumovať do niekoľkých dní, s ich uskladnením nie je problém. V takomto prípade ich môžete uložiť kdekoľvek. Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé a vlhké zároveň.

Odrody zemiakov

Zemiaky majú mnoho rozličných odrôd. Odrody sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré. Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.

Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda

• Veľmi skoré odrody: Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní.
• Skoré odrody: Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní.
• Stredne skoré a stredne neskoré odrody: Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.

Varné typy zemiakov:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
• Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Choroby a škodcovia zemiakov

Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby.

• Pleseň zemiaková: Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.
• Pásavka zemiaková (mandelinka): Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.
• Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
• Obyčajná chrastavitosť: Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
• Neskorá pleseň: Príznaky plesne na listoch sa všeobecne objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa s rozvojom choroby zväčšujú. Príznaky infekcie hľúz sú tmavo hnedé, niekedy fialkasté, oblasti na povrchu hľúz. Vnútorná hniloba je červenohnedá granulovaná hniloba, ktorá môže zostať blízko povrchu alebo postupovať do stredu hľuzy.
• Zemiaková antraknóza: Tento patogén napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy. Príznaky napadnutia sa prejavujú v druhej polovici vegetácie.
• Alternaria: Spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
• Mäkká hniloba hľúz: Príznaky mäkkej hniloby typicky zahŕňajú mäkké, vlhké, krémovo sfarbené tkanivá. Choré tkanivo je ostro ohraničené od zdravého tkaniva a niekedy má tmavšie okraje.
• Černanie stonky: Stonka alebo celá rastlina vädne, krní a postupne odumiera. Pri daždivom počasí a vysokej vlhkosti môžu baktérie napádať aj vegetačné vrcholy alebo spôsobovať mäkké čierne nekrotické lézie na ktorejkoľvek časti stonky. Na hľuzách vyvolávajú baktérie mäkkú hnilobu, ktorá je charakteristická nepríjemným zápachom.
• Obyčajná chrastavitosť: Lézie môžu byť kruhové alebo hranaté a môžu splývať do veľkých nepravidelných oblastí. Závažnosť sa môže pohybovať od riedkych bezfarebných korkových lenticel po tmavo hnedé, vyvýšené alebo jamkovité chrasty pokrývajúce povrch hľúz.
• Prašná chrastavitosť: Najprv sa prejavujú ako malé vyvýšené pupienky pod šupkou. Ako sa rozťahujú, koža sa otvorí a odhalí tmavo hnedú prašnú hmotu cystosori. Lézie sú obvykle plytké priehlbiny obklopené vyvýšenými natrhnutými okrajmi natrhnutej kože.
• Pásavka zemiaková: Dospelý je žltý, oválny chrobák dlhý 6 až 11 mm a šírku 3 mm s 10 čiernymi pruhmi na krídlach. Larvy sú jasne ružové až červené s čiernymi hlavami a staršie larvy majú po stranách tela dva rady čiernych bodiek.

Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko