Mäsožravé rastliny, s ich tajomným pôvabom a jedinečnými vlastnosťami, neustále fascinujú. Hoci mnohí sú nimi priťahovaní, úspešné pestovanie mäsožraviek môže byť výzvou. Tento článok sa zameriava na pestovanie rosičky kapenskej (Drosera capensis) zo semien, pričom poskytuje podrobné pokyny a cenné rady pre úspešný rast.
Úvod do rosičky kapenskej (Drosera capensis)
Rosička kapská (Drosera capensis) je jednou z najatraktívnejších a najľahšie pestovateľných mäsožravých rastlín. Vďaka svojej schopnosti lapať otravné smútivky je obľúbenou voľbou medzi pestovateľmi. Pochádza z Južnej Afriky a je známa svojimi dlhými, úzkymi listami pokrytými lepkavými tentakulami, ktoré slúžia na chytanie hmyzu.
Všeobecné informácie o mäsožravých rastlinách
Medzi najznámejšie mäsožravé rastliny patrí mucholapka podivná (Dionaea muscipula), ktorá pochádza zo Severnej Karolíny, z rašelinísk. Vyhovuje jej, ak stojí trvalo vo vode a znesie aj zimovanie vonku. Ideálne teploty počas zimy by mali byť okolo 5 - 10 °C. Ak nemáme možnosť jej zaistiť takéto podmienky, môžeme jej zaistiť umelé osvetlenie primeraného svetelného spektra, teda pestovateľské svietidlá a prezimuje pri izbovej teplote. Je tu ešte tretia možnosť, ako rastliny prezimovať - vyberieme ich zo substrátu a očistené a zabalené v rašelinníku uskladníme v chladničke.
Čo sa týka zavlažovania, pri všetkých mäsožravkách je vhodné používať dažďovú vodu, alebo, ak nemáme možnosť ju zachytiť, tak destilovanú. Mäsožravky si totiž obvykle vyžadujú kyslý, rašelinový substrát a minerály vody z vodovodu alebo studne tento substrát neutralizujú, čo veľmi znižuje jeho trvanlivosť.
Mucholapky so svojimi efektnými pascami zvádzajú, najmä najmenších pestovateľov, k skúšaniu efektivity ich reakcií zatvárania sa na dotykové podnety. Nie je však vhodné tieto listy zaklápať naprázdno, rastlina sa vysiľuje a efektivita pascí sa vyčerpáva. Naprázdno sa totiž každý list dokáže zatvoriť asi trikrát až päťkrát, s reálnou korisťou len raz alebo dvakrát. Na každej vnútornej čepeli listov si môžeme všimnúť 3 chĺpky - trichómy, ktoré slúžia ako senzory a po dvojitom stimulovaní spúšťajú zaklapnutie pasce. Ak sa v pasci ocitne koriť, list sa otvorí až po jej strávení - teda často až po 5 - 7 dňoch. Ak bol zatvorený „naprázdno“, obvykle sa otvorí do 24 hodín. Ak sa stane, že mucholapka začne tvoriť kvetnú stonku, je žiaduce odstrániť ju už v zárodku, pretože jej kvitnutie, hlavne počas kritickej zimnej sezóny, môže rastlinu vysiliť až tak, že uhynie.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pestovaním šalátu
Botanická ríša oplýva podstatne bohatšou škálou hmyzožravých rastlín, či už na zemi, v korunách stromov, alebo dokonca aj v pôde a vo vode. Rastlinná ríša je zdrojom nekonečného úžasu, príbehom neskutočnej adaptability na najrôznejšie podmienky a schopnosti kompenzovať si výživu z chudobného prostredia. To, ako to robia mäsožravky, patrí k tým najpôsobivejším. Niet sa prečo čudovať, že mnohých fascinujú a chceme ich mať aspoň na čas vo svojej blízkosti, aby sme si mohli užívať ich výnimočnosť.
Výber vhodného substrátu
Pre rosičky je ideálny kyslý, rašelinový substrát. Použite čistú rašelinu, prípadne zmes rašeliny a kremičitého piesku v pomere 1:1 alebo 2:1. Môžete pridať aj perlit pre lepšiu priepustnosť. Dôležité je, aby substrát neobsahoval žiadne hnojivá ani minerály, ktoré by mohli rastline uškodiť.
Výsev semien
Semená rosičky kapenskej sú veľmi malé, preto je dôležité s nimi manipulovať opatrne. Semená sa zasa vysievajú na jar na povrch substrátu. Postupujte nasledovne:
- Naplňte kvetináč pripraveným substrátom a dôkladne ho navlhčite destilovanou vodou.
- Semená rovnomerne rozsypte po povrchu substrátu. Semená nezasypávajte, potrebujú svetlo na klíčenie.
- Kvetináč umiestnite do priehľadného plastového vrecka alebo nádoby, aby ste zabezpečili vysokú vlhkosť.
- Umiestnite na svetlé miesto, ale nie na priame slnko. Ideálna teplota na klíčenie je 20-25 °C.
Starostlivosť o klíčiace rastliny
Počas klíčenia udržujte substrát neustále vlhký, ale nie premočený. Pravidelne vetrajte, aby ste predišli vzniku plesní. Väčšina druhov vyklíči do šiestich týždňov. Rastliny z hustého výsevu môžeme preriediť. Do leta utvoria listové ružice a začiatkom jesene vykvitnú. Po vyklíčení semien postupne znižujte vlhkosť vzduchu a rastliny presádzajte do samostatných kvetináčov, keď sú dostatočne veľké.
Pestovateľské podmienky
Rosička kapská je relatívne nenáročná na pestovanie, ale pre optimálny rast potrebuje určité podmienky:
Prečítajte si tiež: Význam zemiakov na Slovensku
- Svetlo: Vyžaduje maximálny dostatok slnka, preto je vhodná východná alebo západná strana. Môžeme ju umiestniť na parapetu okna ale darí sa jej aj vonku na mieste, kde nefúka silný vietor.
- Teplota: Vhodná teplota je od 15 do 35 °C.
- Voda: Zalievame priebežne odspodu len mäkkou vodou tak, aby v miske nikdy nevyschla.
- Vlhkosť: Rosička kapská znáša bežnú vlhkosť vzduchu v byte, ale vyššia vlhkosť jej prospieva. Môžete ju pestovať v teráriu alebo pravidelne rosiť.
Zimovanie
Rosička kapská nepotrebuje špeciálne zimovanie ako niektoré iné mäsožravé rastliny. Stačí jej slnečné okno počas celého roku.
Rozmnožovanie
Okrem semien sa rosička kapská dá rozmnožovať aj vegetatívne, delením, koreňovými a listovými odrezkami.
Problémy a škodcovia
Pri pestovaní rosičky kapenskej sa môžu vyskytnúť nasledujúce problémy:
- Smútivky: Vďaka pestovaniu v rašeline, ktorá si vyžaduje trvalé zamokrenie, vytvárame ideálne podmienky pre výskyt smútiviek. Ak si chcete kúpiť mäsožravku s úmyslom zbaviť sa mušiek, často dosiahnete pravý opak.
- Plesne: Pri nedostatočnom vetraní sa môžu vyskytnúť plesne. Zabezpečte dostatočné vetranie a odstráňte napadnuté časti rastliny.
Ďalšie druhy rosičiek
Okrem rosičky kapenskej existuje mnoho ďalších druhov rosičiek, ktoré sa líšia vzhľadom a nárokmi na pestovanie. Medzi najčastejšie pestované patria:
- Rosička lopatkolistá (Drosera spatulata)
- Rosička vláskatá (Drosera capillaris)
- Rosička dvojitá (Drosera binata)
Špecifické skupiny rosičiek
Svetlomilné /tropické/ rosičky
Tieto rosičky rastú v tropických a subtropických oblastiach s celoročne stabilnou a priaznivou klímou. Rastú od nížin až do vyšších polôh horských oblastí (D.villosa, D. roraimae). Pre niektoré oblasti je charakteristické výrazné kolísanie medzi dennými a nočnými teplotami. Najčastejšie rastú na trvalo vlhkých rašeliniskách a mokrých machových skalách a samozrejme na miestach z dostatkom svetla, keďže neradi majú tieň. Africké druhy rastú v oblastiach kde je suché leto a vlhká zima, v trvalých prameniskách a brehoch potokov kde je kyselá a pieskovo štrkovitá pôda. Denné teploty dosahujú až 40°C a nočné klesajú až k 0°C. Patria sem tzv. stále rastúce druhy (D. hamiltonni, D. cuneifolia, D. spatulata, ..) si vytvárajú prízemné listové ružice, menej obvyklé sú dlhé priame listy (D. indica). Listy mávajú rôzny tvar od tenkých kopijovitých až po lyžicové a bývajú husto pokryté tentakulami. Koreňový systém je tvorený len s niekoľkých málo vetvených korienkov. Celková velkosť rosičiek radených do tejto skupiny je od 2cm (D. brevifolia, D. pusilla) do 70cm (D.
Prečítajte si tiež: Výzvy pre slovenských pestovateľov
Nezaťahujúce rosičky
Je to menšia skupina rosičiek, ktoré v období nepriaznivej vegetácie prežívajú tak že silne obmedzujú rast až zastavujú alebo vytvárajú prezimovací pupeň tzv. hibernakulum. Väčšinou rastú na vlhkých stanovištiach s minimálnou konkurenciou iných rastlín. Do tejto malej skupiny patria všetky druhy rastúce aj u nás - rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), rosička anglická (D.
Trpasličie rosičky
Väčšina druhov má ružicu len 2cm v priemere a tie najväčšie nemajú ani cez 5cm. Tento druh prežíva obdobia sucha vytvorením množstva drobných listov v ružici, ktoré chránia potom vrchol pred silným slnkom. Po tomto obdobý pri príchode prvých dažďov začínajú v strede ružíc vytvárať tzv. gemmy. Sú to zárodky nových rastlín, s ktorých sa v priaznivých podmienkach vyvinú nové rastliny.
Hľuznaté rosičky
Austrálsky kontinent je bohatý na rôzne druhy rosičiek a tie osídľujú rôzne miesta kde pôda v letných mesiacoch vysychá alebo býva miestom častých letných požiarov. Aj v takýchto podmienkach sa rosičky naučili prežiť. A to pomocou podzemného zásobovacieho orgánu - hľuzy. Bývajú guľatého alebo oválneho tvaru a rôznej veľkosti.
Rosičky zo severovýchodnej Austrálie
Tieto rosičky patria medzi veľmi vzácne a v prírode ohrozené rosičky, ktoré rastú len na niekoľkých miestach v dažďových pralesoch severovýchodnej Austrálie. Do tejto skupiny sa radia len 3 rastliny a to D. adelae D. prolifera a D.
Rosičky zo sekcie Lasiocephala / okruh D.
Rastú na území severnej Austrálie kde prežívajú suchú zimu a vlhké leto. Minimálne teploty sa pohybujú okolo 17 °C a maximálne 45 °C. Vlhká perióda rastu pretrváva od decembra do marca až apríla a je to obdobie častých dažďov a ranných hmiel.