Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete. Vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu. V dnešnej dobe, kedy ceny potravín stúpajú, môže byť motiváciou aj úspora financií. Dobrým dôvodom je tiež čerstvosť zemiakov. Tie, ktoré si prinesiete z obchodu nie sú tak čerstvé ako tie, ktoré si doma sami vypestujete a rozdiel spoznáte najmä na chuti.
Rozdelenie zemiakov podľa doby dozrievania a vlastností
Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby:
Raný zemiak: Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť. Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní.
Poloneskorý zemiak: Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní.
Neskorý zemiak: Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Prečítajte si tiež: Úspešná úroda zemiakov: Orba
Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok. ‘Cibared’: poloskorá až skorá odroda s tmavočervenou šupkou a červenou strakatou dužinou. Hľuzy sú oválne, veľké, očká sú stredne hlboké.
Varné typy zemiakov
Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Dôležitosť zemiakov v histórii a súčasnosti
Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. V niektorých častiach sveta, ako napríklad v Írsku, boli zemiaky v minulosti hlavnou potravou, až kým nedošlo k hladomoru spôsobenému chorobou zemiakov v 19. storočí. Existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sú stále nájdené v Južnej Amerike. Zemiak bola prvá zelenina, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ich pestovanie teda na zemi vo vašej záhradke hravo zvládnete.
Základné pravidlá pre úspešné pestovanie zemiakov
Pestovanie zemiakov môže byť jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.
1. Výber a príprava sadbových zemiakov
Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Ak sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie.
- Krájanie hľúz: Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia. Zemiaky pred sadbou nakrájajte tak, aby každý rez obsahoval aspoň 2-3 klíčky. Menšie množstvo sadiva možno rozdeliť - rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko.
2. Predklíčenie sadbových zemiakov
Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
- Zakorenenie sadby: Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Klíčenie zemiakov v troch jednoduchých krokoch:
- Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky a to či už osobne, od suseda alebo cez internet necháme na vás.
- Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo.
- Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním.
3. Výsadba zemiakov: Kedy a ako na to
Zemiaky vysádzajte na jar, keď je pôda dostatočne teplá, ideálne medzi aprílom a májom. Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. S výsadbou skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny čo ovplyvňuje aj obdobie kedy sadíme zemiaky. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste.
Optimálna teplota pôdy: Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C.
Hĺbka a vzdialenosť výsadby: Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy (viď bod 5). Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Plytká vs. hlboká výsadba: Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.
Príprava pôdy: Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Zemiaky preferujú hlboké, priepustné piesčito-hlinité pôdy bohaté na organickú hmotu. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Sadenie do pripravených riadkov: Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Nebojte sa, sadenie zemiakov nie je žiadna veda. Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
Počasie: Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Zasa tu platí pravidlo, že je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov.
4. Zálievka a vlhkosť pôdy
Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Dostatočná vlhkosť pôdy: Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne, najmä v období sucha a vysokých teplôt, voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny. Dbajte na to, aby pôda bola rovnomerne vlhká, ale nie premočená.
- Zalievanie počas tvorby hľúz: Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť.
5. Hrnutie pôdy (kopcovanie)
Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek.
- Prečo hrnúť pôdu: Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
6. Ochrana pred škodcami a chorobami
Pásavky zemiakové: Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Najčastejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková. Pravidelne kontrolujte svoje rastliny a používajte biologické prostriedky alebo ručne odstráňte škodcov.
- Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne.
- Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.
Drôtovce: Drôtovce, ktoré poškodzujú hľuzy, sú ďalším bežným škodcom zemiakov. Na ochranu pred drôtovcami odporúčame záhradu postriekať proti burine. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Odburiňovanie: Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné.
Choroby zemiakov: Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Aktinobakteriálna hrdzavosť: Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
Fytoftóra: Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.
7. Hnojenie zemiakov
Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Zemiaky síce nie sú extrémne náročné na výživu, no nedostatok živín môže znížiť kvalitu a veľkosť úrody. Na hnojenie je možné použiť organické (kompost, prehnitý hnoj) aj minerálne hnojivá. Ak sa používa maštaľný hnoj, mal by byť riadne vyzretý, inak hrozí nadbytok dusíka, ktorý môže spôsobiť deformácie hľúz.
Frass (hmyzie hnojivo): Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru. (Ladha et al., 2005). Frass, teda hmyzí trus, je moderné organické hnojivo vhodné aj na pestovanie zemiakov.
Umelé hnojivá: Najlepšie je používať špeciálne hnojivo na zemiaky, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor. Môžete použiť organické hnojivá (napr. kompost, hnoj) alebo priemyselné hnojivá určené priamo na zemiaky.
8. Zber zemiakov
Načasovanie zberu závisí od odrody zemiakov. Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby. Doba zberu záleží od odrody. Kvitnúce odrody sa zbierajú spravidla tesne po odkvitnutí, nekvitnúce zbierame akonáhle začne žltnúť a vysychať vňať. Kedy sú zemiaky pripravené na vybratie z pôdy? Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať.
Ako zistiť, kedy zbierať: Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Skúste opatrne vykopať jednu rastlinu a skontrolovať veľkosť hľúz.
Spôsob zberu: Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí.
Zemiaková vňať: Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
9. Skladovanie zemiakov
Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C. Zemiaky, ktoré okamžite nespotrebujete opatrne umyte a nechajte uschnúť. Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé a vlhké zároveň.
- Nové zemiaky: Nové alebo skoré zemiaky patria k odrodám, kde je viac vody, ako škrobu, preto ich treba čím skôr skonzumovať.
Pestovanie zemiakov v nádobách a alternatívne metódy
Zemiaky sa dajú pomerne jednoducho pestovať aj v nádobách, alebo vo vreciach. Návodov a nápadov v čom zemiaky pestovať je nespočetne veľa. Niekto na ich pestovanie používa napríklad veľkú nákupnú tašku, iní zase budujú drevené debny. Na balkónoch sa objavujú aj tzv. zemiakové veže, v ktorých možno pestovať zemiaky v niekoľkých poschodiach nad sebou. Zemiaky môžete pestovať aj na malej záhrade alebo dokonca na balkóne.
- Veľkosť nádoby: Nádoba na pestovanie by však mala mať priemer aspoň 35 cm a vysoká by mala byť najmenej 50 cm. Dôležitá je predovšetkým kyprá pôda bohatá na živiny, ktorá nikdy nesmie vyschnúť. Nemala by byť ale premočená.
- Predpestovanie: Na pestovanie môžete vyberať z veľkého množstva odrôd. Niektoré skoré možno zbierať už za dva mesiace, na iné si počkáte aj pol roka. Najlepšie je zaobstarať si priamo sadbové zemiaky, pokus ale môžete urobiť aj s tými, ktoré ste kúpili napríklad v supermarkete. Dôležité je, aby zemiaky dobre naklíčili. Môžete ich zakúpiť už naklíčené, alebo ich proste nechajte na svetle v teple okolo 15°C. Zemiaky pred sadbou nakrájajte tak, aby každý rez obsahoval aspoň 2-3 klíčky.
- Zemiaková veža: Pre vybudovanie veže musíte byť kutil. Takáto veža je tvorená spravidla tromi poschodiami nad sebou, šírku samozrejme určuje obmedzený priestor balkónu. V podstate sa jedná o tri väčšie drevené truhlice (debny) umiestnené nad sebou tak, aby medzi nimi na výšku bol dostatočný priestor pre rast vňate.
- Pestovanie v paletách: Pri pestovaní v paletách môžete okrem kompostu využiť aj slamu, alebo pokosenú trávu. Zo štyroch paliet urobte ohrádku tak, že palety v rohoch zoskrutkujete alebo zviažete. Na dno môžete dať textíliu, ktorá zabráni prerastaniu buriny. Do ohrádky nasypte približne 20 cm kvalitnej zeminy a postupujte rovnako, ako v predchádzajúcom prípade. Akonáhle sadenice vyrastú o 10 cm, môžete dosypávať zeminu, ale ďalšou možnosťou je položiť vrstvu slamy, trávy, prípadne vrstvy slamy alebo trávy prekladať vrstvami zeminy.
- Klasické riadky: V záhonoch je samozrejme osvedčenou metódou pestovanie v klasických riadkoch, v ktorých sú zemiaky zahrnuté v tzv. hrobkoch. Na malom pozemku si vystačíme aj s ručným náradím, avšak dôkladne porýľovať a okopať aj malý záhon môže byť pekná drina. Na malom záhone vám veľmi dobre pomôže elektrický kultivátor.
Alternatívne metódy pestovania zemiakov:
- Mulčovanie: Na záhon dáme 10 - 15 cm vrstvu záhradného kompostu, dobre rozležaného a odstáteho hnoja alebo zeleného odpadu. Do tejto vrstvy zahrabeme sadbové zemiaky v rovnakej vzdialenosti ako pri tradičnom pestovaní. Zber je pri tejto metóde „hračka“. Stačí chytiť výhony rastliny a potiahnuť. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné.
- Pestovanie na trávniku: Trávnu plochu či lúku pokosíme a povrch zakryjeme hrubým kartónom, ktorý potlačí vytrvalé buriny.
- Pestovanie vo vreciach: Tri sadbové zemiaky zasadíme do 15 cm vrstvy viacúčelového substrátu vo vreci. Ako rastú, dvíhame steny vreca a zasypávame ďalším substrátom. Nové zemiaky môžeme zberať o 10 - 12 týždňov. Na tento účel môžeme využiť už použité veľké vrecia, napríklad zo substrátov alebo z mulčovacej kôry, stačí do nich urobiť drenážne otvory.
- Pestovanie v boxoch: 4 hranoly s výškou 1 meter spojíme pomocou skrutiek s doskami tak, aby sme vytvorili základ boxu. Pridáme druhý rad dosiek a naplníme zmesou ornice a kompostu v pomere 1 : 1. Sadbové zemiaky vysadíme do tejto spodnej vrstvy. Zber prebieha jednoducho odskrutkovaním dosiek.
- Sadenie do slamy: Slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní.
Odrody zemiakov vhodné na pestovanie
- ‘Anuschka’: veľmi skorá šalátová odroda s peknou žltou šupkou a s plytkými očkami. Má výbornú chuť.
- ‘Cibared’: poloskorá až skorá odroda s tmavočervenou šupkou a červenou strakatou dužinou. Hľuzy sú oválne, veľké, očká sú stredne hlboké.
- ‘Agria’: stredne skorá odroda s veľkými oválnymi hľuzami. Dužina je tmavožltá. Veľmi dobre skladovateľná.
- ‘Ditta’: poloskorá až poloneskorá šalátová odroda s oválnymi hľuzami vhodnými i na dlhodobé skladovanie.
- ‘Jelly’: stredne neskorá odroda so žltými a veľmi chutnými hľuzami. Na povrchu sú plytké očká.
Záver
Pestovanie zemiakov je jednoduché a zábavné, či už máte veľkú záhradu alebo malý záhon. Ľuľok zemiakový patrí medzi plodiny s vysokou návratnosťou na malej ploche, takže aj niekoľko riadkov vám prinesie chutnú domácu úrodu. Dodržiavaním týchto tipov a pravidelného sledovania rastlín môžete dosiahnuť bohatú úrodu chutných zemiakov. Zemiaky sú všestrannou základnou potravinou v domácnostiach. Už prvý hlt čerstvo uvarených, na jazyku sa rozpadajúcich hľúz, ochutených troškou masla a soli len pár minút po vykopaní hovorí v ich prospech. Nemusí vám pri ich pestovaní ísť ani tak o sebestačnosť, ale o spoznanie rôznych odrôd, chutí i farieb, ktoré sú v ponuke.
#