Ako dlho vydrží džem otvorený pri izbovej teplote a tipy na správne skladovanie

Rate this post

Domáci džem je spomienkou na detstvo a vôňu babičkinej kuchyne. Aby sme si túto chuť mohli vychutnávať čo najdlhšie, je dôležité vedieť, ako džem správne skladovať. Otázka, ako dlho vydrží džem otvorený pri izbovej teplote, je veľmi dôležitá pre zachovanie jeho kvality a chuti. V tomto článku sa pozrieme na správne skladovanie džemu a ďalšie užitočné tipy, aby ste si mohli vychutnať túto sladkú pochúťku čo najdlhšie.

Skladovanie džemu: Čo je dôležité?

Ak je džem správne uzavretý v sterilizovanej nádobe, môže sa skladovať mimo chladničky až dva roky. Po otvorení by sa džem mal uchovávať v chladničke, aby sa zabránilo vzniku plesní. Ak si však nie ste istí, vždy si prečítajte etiketu na jednotlivých pohároch s džemom.

Na rozdiel od kečupu, uskladnenie džemu či marmelády v chladničke môže urýchliť rast plesne. Je to kvôli kondenzácii, ktorú spôsobí zadržaný teplý vzduch a vlhkosť v medzere medzi pohárom a vrchnákom je pre rast baktérií ideálnym prostredím.

Ako skladovať džem po otvorení?

Akonáhle sú otvorené, treba ich držať v chlade. Tobôž, ak sú domáce. Inak by hrozilo vytvorenie plesne.Uistite sa, že viečko dobre drží, a skontrolujte dátum na pohári. Ak však skladujete kvasené uhorky (alebo ak ste si nakladali vlastnú zeleninu), je najlepšie uchovávať ich v chladničke.

Všeobecné tipy pre správne skladovanie potravín

Okrem správneho skladovania džemu, je dôležité vedieť, ako správne skladovať aj iné potraviny. Tu je niekoľko tipov:

Prečítajte si tiež: Sprievodca pečením lasagní

Správne nastavenie chladničky

Chladnička je základným pomocníkom pri skladovaní potravín. Ale len málo ľudí vie, že rôzne časti chladničky majú rôzne teploty, a teda sú vhodné pre rôzne typy potravín.

Ideálne rozloženie potravín v chladničke:

Horná polica (3-5°C): Hotové jedlá, jogurty, syry a iné mliečne výrobky
Stredná polica (4-5°C): Vajíčka, mäsové výrobky, zvyšky jedál
Spodná polica (0-2°C): Surové mäso, ryby a hydina (vždy v uzavretých nádobách, aby šťava nekvapkala na iné potraviny)
Zásuvky na zeleninu (8-10°C): Zelenina a ovocie (ideálne v samostatných zásuvkách)
Dvere chladničky (najvyššia teplota): Nápoje, džúsy, džemy, kečup, horčica, omáčky

Ovocie a zelenina: Individuálny prístup

Nie všetky druhy ovocia a zeleniny by mali byť skladované v chladničke. Niektoré vydržia dlhšie a zachovajú si lepšiu chuť pri izbovej teplote.

Tieto druhy ovocia a zeleniny NEPATRIA do chladničky:

Paradajky (stráca sa ich chuť a textúra)
Banány (v chladničke sčernejú rýchlejšie)
Zemiaky (chladnička urýchľuje premenu škrobu na cukor)
Cibuľa a cesnak (v chladničke nahnívajú a strácajú arómu)
Avokádo, mango, papája (ak ich chcete nechať dozrieť)
Citrusové plody (dlhšie si zachovajú šťavnatosť pri izbovej teplote)
Uhorky (pri dlhšom skladovaní v chladničke zvodnatejú)

Etylén: Prirodzený dozrievací hormón

Niektoré druhy ovocia a zeleniny produkujú etylén - plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie. Potraviny citlivé na etylén neskladujte ich blízko producentov etylénu.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca hranolkami

Ako správne skladovať rôzne druhy potravín

Správne skladovanie potravín je kľúčové pre zachovanie ich kvality, chuti a zdravotnej nezávadnosti. Správne skladovanie v správnej zóne, či už vo dverách alebo v priehradke na zeleninu, ochráni cenné prísady a chuť potravín.

Zelenina a ovocie

Čerstvá zelenina obsahuje najviac živín a je zdraviu prospešná. Preto by sa mal kupovať čo najčerstvejší a okamžite spracovať. Väčšinu zeleniny môžete skladovať na chladnom a tmavom mieste niekoľko dní. Ideálna je priehradka na zeleninu v chladničke. Keďže niektoré druhy zeleniny reagujú na etylén, nemali by sa skladovať spolu s ovocím alebo zeleninou (napríklad jablkami alebo paradajkami), ktoré produkujú etylén. Zeleninu so silným zápachom, ako je cibuľa, neskladujte v blízkosti potravín citlivých na arómu (napr. masla alebo citrusových plodov), pretože aróma sa môže preniesť na tieto potraviny.

Paradajky: Čerstvé paradajky sú citlivé na chlad, preto by sa nemali skladovať v chladničke, ale na tmavom mieste pri izbovej teplote. Zelenina, ktorá miluje slnečné teplo, môže v chladničke stratiť svoju intenzívnu chuť a časom stvrdnúť.
Špenát: Špenát nie je skladovateľná zelenina. Nemal by sa skladovať dlhšie ako jeden deň, pretože svetlo a kyslík rýchlo znižujú obsah citlivých zložiek. Najlepšie je skladovať ho na tmavom a chladnom mieste, napríklad v priehradke na zeleninu v chladničke.
Špargľa: Ak špargľu zabalíte do navlhčenej utierky, vydrží dlhšie.
Celer: Kúsky zeleru zabalené v potravinovej fólii môžete skladovať v chladničke v oddelení pre zeleninu až 1 týždeň. Umytý zeler zabalený vo vlhkej utierke vydrží v zeleninovej priehradke chladničky 4 dni.
Šalát: Šalát je najlepšie skladovať v plastovom vrecku v zeleninovej priehradke chladničky.
Papriky: Papriky sa kazia pri teplotách pod 7 °C a teploty nad 13 °C podporujú ich dozrievanie. Neumytú papriku je najlepšie skladovať v plastovom vrecku v chladničke. V chladničke vydržia asi 5 dní.
Mrkva: Mrkva rýchlo stráca vlhkosť. Preto by ste nemali čerstvú mrkvu skladovať spolu s listami, pretože tie odvádzajú z mrkvy vlhkosť. Mrkva vydrží v zásuvke chladničky až týždeň.
Kapusta: V chladnej pivnici vydrží kapusta dlho. Treba ju však pravidelne kontrolovať, či nie je nahnitá. Rozpolené hlavy môžete skladovať v chladničke až 2 týždne.
Zemiaky: Zemiaky sa dajú skladovať vo veľkých množstvách niekoľko týždňov. Vhodné sú chladné, suché a tmavé pivnice alebo sklady. Optimálna teplota skladovania je 7 až 10 °C.
Uhorky: Ak sa uhorky majú použiť do 1 - 2 dní, môžete ich uskladniť v perforovanom plastovom vrecku. Ak ho však plánujete použiť neskôr v priebehu týždňa, mali by ste ho uložiť do chladničky do zásuvky s chrumkavými potravinami.
Huby: Čerstvé huby sa ťažko skladujú a mali by sa spracovať čo najskôr. Huby vydržia čerstvé v chladničke až 4 dni a najlepšie je ich skladovať na dne chladničky.
Brokolica: Brokolica podlieha skaze a mala by sa skladovať len krátky čas. Perforovaná plastová fólia je užitočná na udržanie relatívne vysokej vlhkosti a predĺženie trvanlivosti. Brokolicu môžete skladovať v chladnej a tmavej priehradke na zeleninu v chladničke 2 až 3 dni.
Karfiol: Karfiol je najlepšie skladovať ružicami nadol, aby sa doň nedostali nečistoty a nepoškodili ho. Ak karfiol nespotrebujete v deň nákupu, môžete ho 2 až 3 dni skladovať mimo dosahu svetla, najlepšie v oddelení pre zeleninu v chladničke.
Baklažány: Baklažány by sa mali skladovať na chladnom mieste, nie však v chladničke. Pri teplote 10 až 13 °C vydržia až týždeň.
Ovocie: Ovocie môžete bezpečne skladovať pri izbovej teplote v kuchyni. Keďže zrelé ovocie sa môže rýchlo pokaziť, na dlhšie skladovanie ho uložte do chladničky. Ovocie, ako sú jablká, hrušky, slivky a broskyne, by sa malo skladovať oddelene, pretože produkuje plyn etylén, ktorý spôsobuje rýchlejšie dozrievanie a kazenie iného ovocia alebo zeleniny. Kupujte ovocie v sezóne - je lacnejšie, zdravšie a obzvlášť bohaté na vitamíny a minerály. Väčšinu ovocia možno aj zmraziť. Melóny, banány, slivky, čerešne a hrozno by sa však nemali zmrazovať.
Citróny: Citróny skladujte na chladnom mieste pri teplote päť až desať stupňov Celzia. Vydržia až dva týždne.
Hrozno: Hrozno môžete skladovať na chladnom mieste pri izbovej teplote dva až štyri dni. V chladničke vydržia približne 1 týždeň. Asi 20 minút pred konzumáciou ich vyberte z chladničky, aby sa rozvinula ich aróma.
Slivky: Nezrelé slivky vydržia pri izbovej teplote jeden až dva dni. Nezrelé slivky by sa nemali skladovať v chladničke, aby sa neprerušil proces dozrievania. Zrelé slivky by sa mali skladovať v chladničke v priehradke na ovocie a zeleninu a čoskoro použiť. Vydržia maximálne dva až sedem dní.
Broskyne: Broskyne môžete skladovať na chladnom mieste, napríklad v pivnici, približne 4 dni. V chladničke vydržia približne 1 týždeň, čo však môže ovplyvniť ich chuť.
Papája: Zrelé (80 % žltej farby) papáje môžete skladovať v chladničke až 1 týždeň. Mimochodom, aj keď je papája mäkká, nie je to na škodu.
Melóny: Nezrelé, nerozkrojené melóny môžu dozrievať pri izbovej teplote, v závislosti od stupňa zrelosti dokonca až 2 týždne pri nízkych teplotách. Melóny sa nesmú skladovať pri teplote nižšej ako 5 °C, pretože pri izbovej teplote sa rýchlo kazia. Rozkrojené a zrelé melóny by sa mali zjesť čo najskôr, pretože v chladničke rýchlo strácajú chuť a môžu preberať chuť iných potravín.
Mango: Nezrelé mango môže dozrievať pri izbovej teplote 3 až 5 dní. Zrelé mango môžete skladovať maximálne 2 dni.
Kiwi: Zrelé kivi môžete skladovať pri izbovej teplote niekoľko dní. Ak ich chcete skladovať dlhšie, môžete ich uskladniť v plastovom vrecku v chladničke na 2 až 3 týždne. Vďaka vrecúšku kivi stráca menej tekutiny a zostáva dlhšie čerstvé.
Grapefruity: Grapefruity by sa mali skladovať v miske na ovocie pri teplote približne 15 stupňov Celzia. Môžete ich skladovať až 3 týždne.
Čerešne: Čerešne môžete skladovať na chladnom mieste 1 až 2 dni alebo dlhšie v chladničke.
Jahody: Jahody je najlepšie konzumovať okamžite, pretože už niekoľko hodín po zbere strácajú svoju chuť. Ak to nie je možné, neumyté a zakryté jahody môžete skladovať na chladnom mieste alebo v chladničke až 2 dni. Mali by ste na to použiť ploché nádoby, pretože ovocie je citlivé na tlak.
Banány: Banány sú veľmi citlivé na chlad. Preto by sa nemali skladovať v chladničke, ale pri izbovej teplote.
Avokádo: Nezrelé avokádo by sa malo skladovať pri izbovej teplote. Ak však nechcete ovocie použiť okamžite, môžete ho skladovať v chladničke až týždeň, pretože sa tým preruší proces dozrievania. Ak chcete v chladničke uchovávať len polovicu avokáda, použite tú s kôstkou. Obsahuje enzýmy, vďaka ktorým ovocie vydrží dlhšie. Ak je to možné, avokádo skladujte len dovtedy, kým nezačne mäknúť, potom sa pomerne rýchlo pokazí.
Marhule: Marhule môžete skladovať na chladnom mieste 1 až 3 dni. V chladničke ich môžete skladovať o niečo dlhšie, ale môže to poškodiť ich chuť.
Jablká: Jablká je najlepšie skladovať v uzatvárateľných fóliových vreckách v chladnej a tmavej miestnosti. Vrecia by mali byť perforované otvormi, a tak vetrané. Zabráni sa tak vysušeniu jabĺk. Tým sa spomalí proces dozrievania a starnutia a predĺži sa trvanlivosť. Ak v nich nie je uložené žiadne iné ovocie a zelenina, ideálna je aj zásuvka na ovocie a zeleninu v chladničke. Vďaka etylénu, ktorý jablká vylučujú, sa spúšťa proces dozrievania a ostatné ovocie sa rýchlejšie kazí.
Ananás: Ananásy sa zbierajú, keď sú zrelé, a preto neskôr nedozrievajú. Najlepšie je uchovávať ho niekoľko dní na chladnom mieste pri teplote 10 až 12 °C.

Mliečne výrobky

Mliečne výrobky patria medzi najcitlivejšie potraviny, ktoré vyžadujú správne skladovanie:

Mlieko a smotana: Skladujte v pôvodnom obale, neumiestňujte ich do dverí chladničky, ale radšej na hornú alebo strednú policu. Po otvorení spotrebujte do 3-5 dní.
Syry: Po otvorení pôvodného obalu zabaľte do voskovaného papiera alebo alobalu (nie do plastového vrecka, v ktorom sa rýchlejšie kazí). Tvrdé syry vyberajte z chladničky 30-60 minút pred konzumáciou pre lepšiu chuť. Mäkké syry skladujte v uzavretej nádobe, aby sa ich aróma neprenášala na iné potraviny.
Jogurty a kyslomliečne výrobky: Skladujte na hornej polici chladničky. Dátum spotreby je len orientačný - pri správnom skladovaní vydržia často aj týždeň po ňom (spoľahnite sa na svoj zrak, čuch a chuť).
Maslo: Ak ho spotrebujete do týždňa, môžete ho skladovať v maselnička pri izbovej teplote. Pre dlhodobejšie skladovanie použite chladničku. Maslo veľmi dobre absorbuje pachy, preto ho skladujte v uzatvorenej nádobe.

Mäso, ryby a hydina

Pri skladovaní mäsa, rýb a hydiny je kľúčové nielen predĺženie trvanlivosti, ale aj prevencia kontaminácie:

V chladničke (krátkodobé skladovanie): Surové mäso skladujte vždy na spodnej polici, aby šťava nekvapkala na iné potraviny. Používajte uzavreté nádoby alebo vrecká. Ryby a hydinu spotrebujte do 1-2 dní od nákupu. Červené mäso vydrží 3-5 dní.
V mrazničke (dlhodobé skladovanie): Pred mrazením rozdeľte mäso na porcie, ktoré spotrebujete naraz. Použite špeciálne mraziace vrecká, označte ich obsahom a dátumom. Hydina vydrží v mrazničke 9-12 mesiacov. Červené mäso 4-12 mesiacov (závisí od typu). Ryby 3-6 mesiacov. Ak potrebujete rýchlo rozmraziť mäso, vložte ho (stále v uzavretom vrecku) do misky so studenou vodou. Vodu každých 30 minút vymeňte. Nikdy nerozmrazujte mäso pri izbovej teplote!

Vajíčka

Vajíčka majú prirodzenú ochrannú vrstvu, ktorá bráni prenikaniu baktérií do vnútra. Preto je dôležité dodržiavať tieto zásady:

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce prežitie bez jedla

Neumývajte vajíčka pred skladovaním - odstránili by ste ich prirodzenú ochrannú vrstvu.
Skladujte ich špicatým koncom nadol - vzduchová komôrka na tupom konci tak zostane hore a spomalí sa vysychanie žĺtka.
Nechajte ich v pôvodnom obale alebo v špeciálnom zásobníku v chladničke.
Neuchovávajte ich vo dverách chladničky, kde sú vystavené výkyvom teploty.
Trvanlivosť v chladničke: 3-5 týždňov od dátumu balenia.

Suché potraviny

Suché potraviny ako múka, ryža, cestoviny či strukoviny môžu vydržať mesiace až roky, ak sú správne skladované:

Skladujte v tmavom, suchom a chladnom mieste (nie vedľa sporáka či radiátora).
Použite vzduchotesné nádoby zo skla alebo tvrdého plastu.
Ochrana pred hmyzom: Pridajte bobkový list alebo strúčik cesnaku do nádoby s múkou alebo ryžou.
Pred dlhodobým skladovaním vložte strukoviny na 24 hodín do mrazničky, aby ste zničili prípadné vajíčka hmyzu.
Ideálna teplota: 10-15°C.
Kontrolujte pravidelne známky prítomnosti hmyzu alebo plesne.

Oleje a tuky

Oleje patria medzi potraviny, ktoré sa pri nesprávnom skladovaní môžu rýchlo pokaziť a dokonca aj získať škodlivé vlastnosti:

Olivový, ľanový a iné kvalitné oleje skladujte v tmavých sklenených fľašiach mimo priameho slnečného svetla.
Repkový a slnečnicový olej môžete skladovať pri izbovej teplote v pôvodnom obale.
Ideálne miesto: tmavá skrinka ďaleko od sporáka a tepelných zdrojov.
Po otvorení spotrebujte olivový olej do 6 mesiacov, rafinované oleje do 1 roka.
Orechy a orechové maslá skladujte v chladničke po otvorení, aby sa nekazili oleje.

Korenie a sušené bylinky

Správne skladovanie korenín a sušených byliniek je kľúčové pre zachovanie ich arómy a chuti:

Skladujte v tme - svetlo znižuje intenzitu chuti a arómy.
Držte ďaleko od tepla - neumiestňujte nad sporák ani blízko rúry.
Ideálne nádoby: tmavé sklenené nádoby alebo nepriehľadné keramické dózy.
Kupujte v menších množstvách - väčšina korenín si udrží plnú chuť len 6-12 mesiacov.
Celé korenie vydrží dlhšie než mleté - ideálne je mlieť ho tesne pred použitím.

Tabuľka trvanlivosti bežných potravín pri správnom skladovaní

Potravina	V chladničke	V mrazničke	Pri izbovej teplote
Jablká	1-2 mesiace	8-12 mesiacov	1-2 týždne
Banány	Neodporúča sa	2-3 mesiace (olúpané)	5-7 dní
Chlieb	5-8 dní	3 mesiace	2-3 dni
Vajíčka	3-5 týždňov	Neodporúča sa	Neodporúča sa
Mlieko	5-7 dní	3 mesiace	Neodporúča sa
Hovädzie mäso	3-5 dní	6-12 mesiacov	Neodporúča sa
Kuracie mäso	1-2 dni	9 mesiacov	Neodporúča sa
Ryby	1-2 dni	3-6 mesiacov	Neodporúča sa
Tvrdé syry	3-4 týždne	6 mesiacov	Neodporúča sa
Varené jedlo	3-4 dni	2-3 mesiace	Neodporúča sa
Otvorené konzervy	3-4 dni	Neodporúča sa	Neodporúča sa

Domáci džem: recept od babičky

Spomínate si na tie sladké chvíle, keď ste ako deti navštívili starých rodičov a vôňa čerstvého jahodového džemu sa šírila celým domom? Nič sa nevyrovná chuti a vôni domáceho džemu z čerstvého letného ovocia.

Ingrediencie:

1 kg jahôd
500 g cukru
Šťava z 1 citróna

Postup:

Jahody umyte a odstráňte stopky.
Nasypte ich do väčšieho hrnca spolu s cukrom a citrónovou šťavou.
Zmes pomaly priveďte k varu za stáleho miešania.
Varte na miernom ohni asi 20 až 30 minút, kým zmes nezhustne.
Skontrolujte hustotu ponorením lyžice do vriacej zmesi. Ak džem z nej pomaly steká a na lyžici zostane povlak, je hotový.
Horúci džem nalejte do čistých pohárov a dobre uzavrite.
Skladujte v chladničke, kde vydrží minimálne 2 až 3 týždne.

Tipy:

Vyberte si pekné zrelé a sladké jahody. Tie sú základom chutného džemu.
Ak chcete redší džem, skráťte varenie.
Na intenzívnejšiu citrónovú chuť pridajte do džemu aj trochu citrónovej kôry.
Džem po vychladnutí skontrolujte - ak sa na povrchu vytvorila tenká škrupinka, je správne zahustený.
Ozdobne zaviažte poháre s džemom stužkou a darujte rodine či priateľom.

Časté otázky:

Môžem použiť aj mrazené jahody? Áno, môžete použiť aj mrazené jahody. Nechajte ich najskôr úplne rozmraziť v miske. Uvoľnenú šťavu nevylievajte, pridajte ju do zmesi.
Koľko džemu z tohto množstva surovín vyjde? Záleží od veľkosti vašich pohárov, ale z uvedeného množstva surovín zvyčajne vyjde 5 až 6 pohárov po 200 ml.
Ako dlho vydrží otvorený džem? Otvorený džem skladujte v chladničke a spotrebujte do 1-2 týždňov.
Musím poháre sterilizovať? Ak plánujete džem rýchlo spotrebovať a skladovať ho len v chladničke, sterilizácia nie je nutná. Pre dlhšiu trvanlivosť pri izbovej teplote je ale odporúčaná.
Čo ak mám džem príliš riedky? Ak máte džem príliš riedky, môžete zmes ešte pár minút povariť. Dbajte ale na to, aby ste ju neprevarili - džem by potom stratil svoju sviežu jahodovú chuť.

Čo robiť s bohatou úrodou ovocia a zeleniny?

Aj vaša záhrada vás tento rok odmeňuje bohatou úrodou? Ak neustále dookola plníte poháre džemom a čerešňová bublanina už všetkým lezie ušami, je načase skúsiť niečo nové.

Šťavy a ovocný papier

Ríbezľové a malinové šťavy sú dobrota. Ak vám však záleží na zdraví, dobre viete, že je to opäť ďalší škodlivý cukor, ktorému by ste sa mali vyhnúť. A pritom vôbec nie je potrebné dosladzovať! Ovocie jednoducho odšťavte a šťavu rozdeľte do menších plastových fľaštičiek alebo do formičiek na ľad. V mrazničke tak budete mať po celý rok zásobu šťavy, ktorou ochutíte vodu. Fľaštičku po vytiahnutí nechajte v chladničke a spotrebujte do niekoľkých dní. Ďalšou zdravou maškrtou, ktorá je hotová raz-dva, je ovocný papier. Akékoľvek ovocie rozmixujte a vzniknutú kašu rozotrite na plech alebo pláty v sušičke. Obe vyložte papierom na pečenie. Sušte v sušičke alebo v rúre na cca 50 °C alebo počas horúcich dní na slnku. Keď hmota stuhne a prestane lepiť, je hotovo.

Fermentované ovocie

Zavarte ovocie bez zavárania. Ako na to? Dajte ho do čistých pohárov a posypte cukrom v pomere 2:1 alebo 3:1. Hore nechajte asi 1-2 cm voľného priestoru. Poháre pevne uzavrite a uložte na tmavé a chladné miesto. To je všetko. Po pár dňoch sa cukor začne rozpúšťať a ovocie pustí šťavu. Po 1-2 týždňoch sa môže objaviť jemné perlenie a syčanie pri otvorení - to je znak fermentácie. Výsledkom bude osviežujúca a jemne kyslastá maškrta, ktorá vydrží v pohári aj rok. Ak chcete ochutnať niečo úplne nové, nechajte ovocie fermentovať v slanom náleve. Táto metóda funguje najlepšie s kyslým ovocím ako sú ríbezle alebo egreše. Výborne chutia aj slivky a marhule. Výsledkom je jemne kyslé, prirodzene zakonzervované ovocie, vhodné ako príloha k jedlám, do šalátov alebo len tak. Opláchnuté ovocie nasypte do čistých pohárov a zalejte osolenou vodou tak, aby bolo úplne ponorené. Na liter vody potrebujete lyžicu soli. Do pohára vložte menšie viečko a naplňte tak, aby obsah bol stále zaťažený. Takto fermentované ovocie vydrží aj niekoľko mesiacov.

Ovocie v alkohole alebo octe

Višne v alkohole asi poznáte. Ale v octe? Áno, aj to sa dá a budete prekvapení, aká je to výborná kombinácia! Zvarte 250 g vody, 250 g octu, 250 g cukru, klinček a škoricu. Višne alebo čerešne nasypte do pohárov a zalejte horúcim nálevom. Uzavrite a otočte hore dnom.

Ríbezľové šumivé víno

Pripite si počas letného večera ríbezľovým šumivým vínom! Je to jednoduché, len to nebude hneď. Rozpučte 200-300 g červených alebo čiernych ríbezlí a nalejte do čistej fľaše. Pridajte med a dolejte vodu do ¾ objemu. Prikryte látkou alebo fermentačným viečkom a nechajte pri izbovej teplote 2-4 dni. Keď sa začnú tvoriť bublinky a pena, je čas precediť a preliať do uzatvárateľných fliaš. Ideálna je PET fľaša, na ktorej si všimnete, či sa nenafukuje. V takom prípade treba viečko uvoľniť a fľašu dať do chladu. Nápoj môžete ozvláštniť mätou, bázou alebo zázvorom.

Barbecue omáčka zo sliviek

Bez domácich lekvárov to nejde. Ale keď je sliviek priveľa, chce to skúsiť aj niečo iné. Zo sliviek vykúzlite neodolateľnú barbecue omáčku. Na troche oleja opražte cibuľu a cesnak. Pridajte slivky, podlejte trochou vínneho octu a pridajte cukor, soľ, korenie, paradajkový pretlak, med, údenú papriku, mletý zázvor, chilli a sójovú omáčku. Na miernom ohni varte 30-40 minút, kým zmes nezhustne a slivky sa nerozpadnú. Potom rozmixujte dohladka a horúce nalejte do pohárov.

Pečený džem

Predsa len si leto neviete predstaviť bez výroby džemov? Skúste ich tento rok upiecť! Ovocie jednoducho rozložte do pekáča, pridajte trochu citrónovej šťavy a pečte pri 170 °C 45 minút. Potom všetko rozmixujte, nalejte do pohárov a zavarte.

Grilované ovocie a zeleninové čipsy

Máte v chladničke ešte pár broskýň, sliviek alebo nektáriniek, ktoré už treba spracovať? Šup s nimi na gril! Stačí prekrojiť a potrieť olejom. A čo so zeleninou? Aj pri jej spracovaní môžete byť kreatívni a originálni. Čo tak chrumkavé zeleninové čipsy? Zeleninu nakrájajte na veľmi tenké plátky a rovnomerne rozložte na plech. Osoľte a potrite olivovým olejom ochuteným bylinkami alebo korením. Pečte v rúre na 140-150 °C, kým nebudú chrumkavé. Môžete použiť aj sušičku. Ak nechcete chrumkať, pripravte si nakladané čipsy. Tenké plátky mrkvy, cvikly, reďkovky, tekvice alebo cukety naložte do sladkokyslého nálevu. Ten pripravíte z octu, vody, cukru, soli a korenia. Plátky zeleniny poukladajte do pohárov, zalejte horúcim nálevom, pevne uzavrite a otočte hore dnom. Pre dlhšiu trvanlivosť môžete ešte sterilizovať.