Obavy o nedostatok materského mlieka sú bežné medzi dojčiacimi matkami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tvorbu mlieka, vrátane faktorov, ktoré ju ovplyvňujú, a praktických rád, ako tvorbu mlieka zvýšiť.
Význam dojčenia
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.
Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi. Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko,v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini:„Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších zmenách a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek," hovorí doktorka Ottolini.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Prečítajte si tiež: Muzi a odmietanie vojny: Kontext a význam
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Výhody dojčenia pre mamičky po pôrode
Dojčenie nie je len výhodou, ale normou. Po pôrode predstavujú prsníky a hruď matky dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a podpora dojčenia. V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie a dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca. Od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného odstavenia má dojčenie nenahraditeľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia. Kŕmenie umelým mliekom by sa malo používať iba v nevyhnutných, výnimočných a medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Práve preto by mala byť dostupná všetka potrebná pomoc a podpora dojčenia od skúseného poradcu pri dojčení. Začiatky dojčenia však často komplikuje prehliadanie dôležitosti prvých dní po pôrode.
Ako funguje tvorba mlieka
S materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať počiatočnému materskému mlieku - kolostru, ktoré sa tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Dojčenie je biologická funkcia tela, súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:
- Bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu.
- Možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka.
- Dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka).
- Časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.
V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.
Prečítajte si tiež: Dr. Müller skorocelový sirup
Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie
Po príchode domov z pôrodnice, mamičky často trápi otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajuce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.
V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätka, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mlieka dieťatko vypilo.
Prečítajte si tiež: Ako použiť sirup proti hlistam u detí?
Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- Bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá.
- Bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom.
- Bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní.
- Bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa.
- Bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň.
- Bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne.
- Bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník.
- Dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné.
- Veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce.
- Paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsníky však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.
Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.
Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.
Možné príčiny nedostatku materského mlieka
Prvou a najčastejšou príčinou nedostatočnej tvorby materského mlieka je nesprávny začiatok dojčenia. Ďalšie príčiny zahŕňajú:
- Anamnéza syndrómu polycistických ovárií, cukrovky, štítnej žľazy alebo iných hormonálnych porúch.
Ako zvýšiť tvorbu mlieka
Tvorba materského mlieka funguje na princípe „ponuky a dopytu“. Frekvencia dojčenia je tiež jedným z faktorov, ktoré množstvo mlieka ovplyvňuje. Čím častejšie a účinnejšie sa dieťa dojčí, tým viac mlieka budú vaše prsia produkovať.
Aj keď je nízka zásoba mlieka celkom vzácny jav, dieťa sa môže počas prvých niekoľkých týždňov s dojčením stretávať z iných dôvodov. Nemusí piť dostatočne často alebo dostatočne dlho, zvlášť pokiaľ sa snažíte dodržiavať plán dojčenia, bez toho, aby ste kŕmili podľa potrieb dieťaťa.
Praktické tipy na podporu tvorby mlieka
- Dojčite často: Prikladajte dieťatko k prsníku vždy, keď prejaví záujem.
- Správna technika dojčenia: Uistite sa, že dieťatko má správnu techniku prisatia.
- Striedajte prsníky: Ponúknite dieťatku oba prsníky počas jedného dojčenia.
- Odpočívajte: Doprajte si dostatok odpočinku a spánku.
- Zdravá strava: Jedzte vyváženú stravu a pite dostatok tekutín.
- Vyhýbajte sa stresu: Nájdite si spôsoby, ako zvládať stres.
- Odsávanie: Ak dieťatko nedokáže dostatočne vyprázdniť prsník, odsávajte mlieko po dojčení. Použite kvalitnú elektrickú odsávačku mlieka. Manuálna odsávačka alebo malá elektrická alebo batériová odsávačka je použiteľná na príležitostné odsávanie, ale nie je dostatočne silná na to, aby vytvorila, udržala alebo zvýšila zdravú zásobu materského mlieka. Ak potrebujete podporiť tvorbu mlieka počas prvých piatich dní po pôrode, môžete použiť dvojfázovú elektrickú odsávačku s iniciačnou technológiou, ako je typ Medela Symphony. Hoci je každá mamička iná, často je účinné odstriekavať mlieko ihneď po dojčení alebo za hodinu. Najprv môžete odsávať iba malé množstvo, ale nenechajte sa odradiť - pri pravidelnom odsávaní sa množstvo zvýši. Pokúste sa odčerpávať mlieko (dojčením aj odsávaním) 8 až 12 krát denne, vrátane jedného nočného dojčenia alebo odsávania, pretože vtedy sú hladiny prolaktínu produkujúceho mlieko najvyššie. Čím častejšie sa prsník vyprázdňuje, tým lepšie. Po dvoch alebo troch dňoch pravidelného odsávania by ste mali vidieť výrazné zvýšenie v množstve vyprodukovaného mlieka.
- Kontakt koža na kožu: Udržujte častý kontakt koža na kožu s dieťatkom.
- Bylinky a doplnky: Niektoré bylinky, ako senovka grécka a benedikt lekársky, môžu pomôcť zvýšiť tvorbu mlieka.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak máte obavy o nedostatok mlieka, neváhajte vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo podpornej skupiny pre dojčenie.
Mätúce signály
Existujú situácie, kedy môžete pochybovať, či máte dostatok mlieka:
- Vaše bábätko je stále hladné: Keď vaše bábätko neustále vyžaduje dojčenie, potom prirodzene premýšľate nad tým, či máte dostatok mlieka. Majte ale na pamäti, že to nemusí mať nič spoločné s množstvom mlieka, ktoré vytvoríte. Vaše bábätko možno preferuje piť menej a častejšie. Bábätká majú malý žalúdok, nie o veľa väčší než hrášok, takže nie je prekvapivé, že potrebujú kŕmiť častejšie.
- Vaše bábätko prechádza rastovým špurtom: Počas rastového špurtu bude vaše bábätko potrebovať piť viac než obvykle. Nezabudnite, že požiadavky bábätka na dojčenie sa budú s jeho rastom meniť. Pokračujte s dojčením na vyžiadanie a tvorba mlieka sa prirodzene upraví.
- Vaše bábätko je naraz úzkostlivé: Aj bábätká môžu mať zlý deň. Niekedy sa proste vaše bábätko môže cítiť trochu podráždené. To potom môže krátkodobo ovplyvniť aj dojčenie.