Vianoce sú jedným z najvýznamnejších a najkrajších sviatkov roka, kultúrna a náboženská udalosť oslavovaná miliardami ľudí na celom svete. Na Slovensku sú Vianoce obdobím radosti, rodinných stretnutí a ozdobovania domovov. Duchovný význam Vianoc je hlboko zakorenený v kresťanstve, ale mnohé tradície a zvyky, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádzajú ešte z predkresťanských čias. Vianočné zvyky boli na našom území plné rituálov, ktoré mali zabezpečiť zdravie rodiny a dobrú úrodu v nasledujúcom roku.
Adventné obdobie: Príprava na Vianoce
Adventné obdobie je časom duchovnej prípravy na Vianoce, očakávania príchodu spasiteľa, narodenia Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň, 24. decembra. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami a každá z nedieľ má svoju symboliku:
- Prvá adventná nedeľa symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- Druhá adventná nedeľa kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom.
- Tretia adventná nedeľa sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“.
- Štvrtá adventná nedeľa sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna.
Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života.
Vianočné tradície na Slovensku podľa regiónov
Slovensko je krajina bohatá na vianočné tradície, ktoré sa líšia od regiónu k regiónu.
Západné Slovensko
Na západnom Slovensku sa advent považuje za čas príprav, typické je vypekanie vianočného pečiva a koláčov ako linecké koláčiky, medovníky, medvedie labky, vanilkové rožky, šuhájd, sladké záviny (bejgle) plnené makom, mletými orechmi či kakaom, alebo štedrák, kysnutý koláč s viacerými náplňami.
Prečítajte si tiež: Ochutnajte Vianoce s korením
Štedrá večera je v znamení polievky a rýb. Na úvod nesmú chýbať oblátky s medom a cesnakom. Čo sa týka polievky, najčastejšie sa pripravuje kapustnica s údeným mäsom a hubami, hubová polievka, alebo rybacia polievka halászle. V okolí Modry a na Záhorí nesmie chýbať šošovicová polievka nakyslo, niekedy aj hrachová polievka. Ryba sa najčastejšie vypráža, najčastejšie kapor alebo rybie filé, alebo ryba pripravovaná na masle. Neodmysliteľnou prílohou je majonézový zemiakový šalát, alebo zemiakový šalát bez majonézy v sladko-kyslom náleve. V niektorých oblastiach sa stretnete aj s tzv. opekancami - sladké pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom. Z ostatných zvykov sa v niektorých rodinách zachovala rybia šupinka odložená v peňaženke, ako symbol hojnosti, či rozkrojenie jabĺčka pri štedrej večeri.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko je tiež bohaté na vianočné tradície. V mnohých rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka, či peniaz pod obrusom na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stole ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Prvou a dôležitou časťou štedrovečerných rituálov je príhovor a modlitba najstaršieho príbuzného za celú rodinu. Potom nasledujú oblátky s medom a cesnakom. Tradičnou vianočnou polievkou je kapustnica, napr. s hubami (Liptov), rybacia kapustnica (Žilina) alebo hríbová či slivková polievka (Rimavská Sobota). Na Orave je obľúbená kapustnica s hubami a údenou rybou, so smotanou a navrch sa pridáva opražená cibuľka. Zvykne sa podávať aj so zemiakovou kašou. Ako ďalšie prichádza na rad vyprážaná ryba a zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa na štedrovečerný stôl dáva pečená hus alebo kačka, dokonca v niektorých oblastiach bryndza a chlieb. V okolí Rimavskej Soboty sa robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek. A tak ako inde, nesmú chýbať sladké makové opekance, podávané ako dezert. Na Orave sa dodnes zachovalo mnoho z pôvodných vianočných zvykov - nohy stola zviazané reťazou, aby bola rodina stále pohromade, zrno na vianočnom stole symbolizuje hojnosť. Hospodárskym zvieratám sa dáva chlieb s medom aby boli zdravé.
Východné Slovensko
Východniari pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého je vhodné vzdať sa akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa ťažkým jedlám a venovať sa modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst a dokonca vianočný stromček sa ozdobuje až v tento deň. Pred štedrou večerou sa spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných ktorí už nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Vianočná polievka je opäť kapustová - s hubami a klobásou, hubová - nakyslo alebo s ryžou, v okolí Starej Ľubovne aj hrachová, fazuľová či šošovicová polievka. Na Zemplíne nesmie v niektorých rodinách k polievke chýbať tradičný “biely zemplínsky koláč”. Je sladký, ale podáva sa k slaným jedlám. Vianočné jedlá sú tiež veľmi rozmanité - od rodiny k rodine - jedávajú sa pirohy plnené zemiakmi a tvarohom či bryndzou, hrachová či fazuľová polievka, vyprážaná ryba a zemiakový šalát a v neposlednom rade makové opekance, alebo “bobaľky” - ako sa im na východe hovorí. Nesmú chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred štedrou večerou sa všetci členovia umyjú vo vode, v ktorej je hodená minca, aby boli zdraví a bohatí. Dievčatám sa medom značia na čelo krížiky aby boli dobré a aby ich chlapci ľúbili. Po štedrej večeri chodia mladí a deti spievať koledy k susedom a rodine a za to dostanú malú odmenu. V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. Januára.
Adventná kapustnica: Tradičný recept
Vianočná kapustnica patrí medzi pokrmy, ktoré sa líšia nielen z rodiny na rodinu, ale aj v samotnej rodine nájdeme zástancov rozličných spôsobov prípravy. Niekto má radšej pôstnu, iný si ju nevie predstaviť bez sušených sliviek, ďalší v nej musí mať mäso. Nasledujúci recept obsahuje mäso, klobásu, zemiaky aj hríby. Sušené slivky v nej chýbať budú.
Ingrediencie:
- Kvasená kapusta
- Údené mäso
- Klobása
- Sušené huby
- Zemiaky
- Cibuľa
- Cesnak
- Bobkový list
- Čierne korenie celé
- Soľ
- Hladká múka
- Mlieko
- Sušené slivky (voliteľné)
- Šľahačková smotana (voliteľné)
Postup:
- Do hrnca dáme kvasenú kapustu, vodu, huby, celú ošúpanú cibuľu, bobkový list, trochu soli (nie moc, kapusta obsahuje asi 2% soli) a čierne korenie celé.
- Varíme vo veľkom hrnci na najmenšom plameni aj štyri hodiny.
- Kapustu nepremývame.
- Rozmiešame hladkú múku s mliekom a zahustíme. Nerobíme ju moc hustú ako hríbovú omáčku.
- Keď je už uvarená, vložíme sušené slivky (voliteľné). Sliviek a hríbov si môžeme dať viac, alebo menej ako máme radi.
Tempo tip: Ak radi experimentujete, namiesto varených zemiakov si ku kapustnici môžete dopriať pečený zemiak. Narežte ho tak, aby ostal v celku, do medzier dajte trochu masla a v rúre vyhriatej na 220 °C ho pečte približne 45 minút. Výborne sa k nemu hodí aj trocha kyslej smotany.
Prečítajte si tiež: O kapustnici
Štedrý deň a vianočné sviatky
Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. Štedrý deň zvyknú na východnom a strednom Slovensku nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku. Najväčší sviatok Vianoc je 1.sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia. 2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.
Štedrovečerné tradície a jedlá
V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala vinšovaním. Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky. Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny.
Tradičné vianočné jedlá zahŕňajú oblátky s medom a cesnakom, štedrák, opekance, polievky zo strukovín, rybacie alebo mliečne hubové polievky a vianočnú kapustnicu. Na západe Slovenska do kapustnice pridávajú napríklad mäso, smotanu či slivky, na stede Slovenska dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy a oravské domácnosti pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Vianočné pečenie a cukrovinky
Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Medzi tradičné vianočné koláče patria medovníčky, linecké kolieska, štedrák, záviny a žĺtkové rezy.
Vianočný stromček a dekorácie
Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmínú a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky.
Prečítajte si tiež: Kapustnica s údeným mäsom
Ekologické Vianoce a ozdoby
Ekologické vianočné ozdoby sú nielen trendom, ale aj spôsobom, ako si užiť sviatky s ohľadom na prírodu. Predstavte si vianočný stromček zdobený prírodnými materiálmi, ktoré môžete neskôr kompostovať, alebo dekorácie, ktoré vytvoríte s deťmi zo starých látok, papiera či šišiek nazbieraných v lese.
Vianočné poveria a zvyky
Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze. To preto, aby rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Predtým, než začala rodina jesť, spoločne sa pomodlila. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom ako požehnanie. Gazda potom rozkrojil jablko a každému členovi rodiny dal kúsok.