Zemiaky sú obľúbenou plodinou, ktorú si relatívne ľahko môžeme dopestovať aj v domácej záhrade. Najmä veľmi skoré odrody, ak ich sadíme v polovici apríla, môžeme zbierať už po 6 - 8 týždňoch. Úspech však závisí od správneho postupu a niekoľkých dôležitých faktorov.
Výber odrody zemiakov
Pri výbere zemiakov na pestovanie zvažujeme rôzne kritériá. Dôležité je rozhodnúť sa, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď konzumovať, alebo či ich chceme dlhodobo uskladniť.
- Veľmi skoré odrody: V domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, sa najčastejšie uprednostňujú veľmi skoré odrody. Môžu byť v zemi až do augusta a za sezónu sa môžu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
- Stredne skoré a stredne neskoré odrody: Ak chceme pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnime po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
Dĺžka vegetačnej doby jednotlivých odrôd:
- Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní.
- Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní.
- Stredne skoré odrody majú vegetačnú dobu 110 až 130 dní.
- Stredne neskoré odrody majú vegetačnú dobu 130 a viac dní.
Varné typy zemiakov
Zemiaky sa delia aj podľa varného typu, ktorý určuje ich vhodnosť na rôzne použitie v kuchyni:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Kvalitná sadba zemiakov
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Predklíčenie sadby
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Príprava pôdy a výsadba
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Na Slovensku môžeme zemiaky pestovať takmer po celom území. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
Prihŕňanie (kopcovanie) zemiakov
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Starostlivosť počas vegetácie
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Ochrana pred chorobami a škodcami
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zber zemiakov
Zemiaky zbierame vždy až po odkvete. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Osevný postup a striedanie plodín
Každý organizmus (teda aj pôda) sa časom vyčerpá, opotrebujú sa jeho „orgány“ či mechanizmy. Zároveň ho pohltia buď prijaté, alebo vlastné toxíny. Toto sa môže stať z viacerých dôvodov. Zväčša pôdu pohltia koreňové výlučky a toxické odpady z tých istých alebo príbuzných, neustále po sebe pestovaných rastlín. Okrem toho, dlhodobé pestovanie tej istej kultúry na jednom mieste má za následok nahromadenie negatívnych mikroorganizmov, škodlivých pôdnych živočíchov a chorôb.
Na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy. Špeciálny spôsob, ako možno predchádzať pôdnej únave, je zmiešané pestovanie rastlín, teda každý riadok iná zelenina, aby sa jednotlivé rastliny navzájom chránili pred škodcami. Aj pri zabehnutom striedaní pestovaných rastlín je však z času na čas vhodné prerušiť cyklus zeleným hnojením.
Pri pestovaní zeleniny je dôležité nielen dlhodobo udržiavať zdravú a úrodnú pôdu, ale aj v maximálnej miere zohľadniť požiadavky zelenín, ako je obsah humusu, hrudkovitosť pôdy, intenzita slnečného žiarenia a pôdna vlhkosť. Zeleniny klasicky hnojíme na jeseň tým, že do pôdy zapravíme kompostovaný maštaľný hnoj v množstve 10 až 12 kg/m2. Podľa podobnosti pestovateľských nárokov môžeme jednotlivé zeleniny zadeliť do niekoľkých skupín, čo nám uľahčí zostavenie osevných postupov. Zeleniny si teda rozdelíme hlavne podľa ich náročnosti na vysoký obsah živín v pôde, alebo, naopak, aj podľa ich citlivosti na vysoký obsah živín. Zeleniny náročné na živiny vysádzame hneď prvý rok po jesennom organickom vyhnojení pôdy, do tzv. 1. trate.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
Osevné postupy
Plánovité striedanie plodín na ornej pôde slúži na hospodárne využívanie jej úrodnosti. Existencia jednotlivých osevných postupov úzko súvisí s fungovaním konkrétneho poľnohospodárskeho systému.
- Trojhonový osevný postup: Trojhonový osevný postup spočíva v tom, že si pôdu v záhrade rozdelíte na tri časti, ktoré budete v rôznych rokoch postupne vyhnojovať. Vďaka tomu získate záhony s rôznym obsahom živín, na ktorých môžete pestovať zeleninu podľa jej nárokov. Sadenie zeleniny podľa tratí tiež pomáha predchádzať únave pôdy, ktorá vzniká pri opakovanom pestovaní jedného druhu na tom istom mieste. Okrem toho je takéto pestovanie nápomocné aj v boji proti chorobám a škodcom, ktorým vhodným striedaním plodín výrazne sťažíte rozmnožovanie.
- Štvorhonový osevný systém: V biozáhradke je často vhodnejší tzv. štvorhonový osevný systém. Tu používame na hnojenie vyzretý kompost, ktorý obsahuje síce menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zasa má vyšší obsah humusotvorných látok.
Zeleniny pestované v 1. trati (teda hlúboviny, zemiaky, kukurica i plodová zelenina a zeler), by sme mali počas vegetácie viackrát okopať, podporí to prevzdušnenie pôdy a uvoľnenie ďalších pôdnych živín. V praxi nikdy nenechávame pôdu po zbere prvej plodiny nevyužitú, práve naopak - snažíme sa z nej získať čo najviac úrody aj následným pestovaním zelenín s kratším vegetačným obdobím. Dnes už vieme, že pestovať na danom záhone len jednu zeleninu v roku, teda ako monokultúru, je z viacerých pohľadov málo efektívne. Efektívnejšie je vysadiť do každého riadka na záhone inú zeleninu (ale i koreniny či liečivé rastliny), teda vytvoriť akúsi zmiešanú kultúru - tým jednak oddialime jednostrannú vyčerpanosť a únavu pôdy a jednak podporíme jej dynamickú detoxikáciu. Vyššiu efektívnosť dosiahneme aj tak, že záhony po zbere úrody nikdy nenecháme holé, keď na nich budeme celoročne, aj bez zimnej prestávky, pestovať rastliny. Vzhľadom na efektívnosť je vhodné si roztriediť zeleninu zhruba podľa jej vegetačného obdobia, teda podľa času, ktorý potrebuje v našich klimatických podmienkach od výsevu až po zber úrody. Vhodnou kombináciou zelenín (či už ide o postupné, alebo paralelné/súbežné pestovanie) s rôznou dĺžkou vegetácie môžeme niekoľkonásobne zvýšiť úrodu z toho istého záhona za daný rok.
Príklady kombinácií zeleniny v osevnom postupe:
- karfiol - zeler (priesady karfiolu vysadíme začiatkom apríla, zeler po 15. máji)
- skoré zemiaky - kapusta (naklíčené zemiaky vysadíme začiatkom apríla, kapustu po zbere zemiakov)
- petržlen - rajčiny (skoro na jar vysejeme petržlen, pričom vynecháme miesto na rajčinové priesady, ktoré vysadíme po 15. máji)
- paprika - zeler (striedavo vysadíme riadok papriky a riadok zeleru po 15. máji)
- pór - fazuľa - čínska kapusta: Priesady zimného póru vysadíme v auguste do sponu 30 × 15 cm a vyberieme ich koncom apríla. Záhon znovu upravíme a do 30-centimetrových riadkov vysejeme kríčkovú fazuľu.
- šalát - karfiol - čínska kapusta: Koncom marca vysadíme priesady šalátu do sponu 20 × 25 cm. Priesady karfiolu vysadíme v polovici mája za každú druhú hlávku šalátu, teda v spone 40 × 50 cm. Koncom mája pozberáme šalát a v polovici augusta karfiol.
- reďkovka - hrach - mrkva: Zmes semien, teda 10 dielov mrkvy a 1 diel reďkovky, vysejeme začiatkom marca do 25 cm vzdialených riadkov. V máji reďkovku pozberáme a mrkvu zjednotíme. Do medziriadkov spolu s mrkvou vysejeme ešte aj skorý hrach, ktorý pozberáme do polovice mája. Mrkvu okopeme - do konca vegetácie dorastie do skladovej veľkosti.
- reďkovka - šalát - rajčiny - zeler: V polovici marca vysejeme do 20 cm vzdialených riadkov reďkovku. Začiatkom apríla, keď už má vyvinuté lístky, ju zjednotíme, okopeme a do medziradia na vzdialenosť 25 cm od seba vysadíme šalátové priesady. V polovici mája po zbere reďkovky vysadíme priesady nízkych rajčín do sponu 40 × 75 cm alebo vysokých rajčín do sponu 60 × 75 cm - to je v riadkoch za každým tretím šalátom a za každým druhým, respektíve tretím radom.
- špenát - uhorky (prípadne cukiny) - ružičkový kel - zimný šalát: Začiatkom marca vysejeme špenát do 15 cm vzdialených riadkov. Záhon po jeho zbere upravíme a v máji vysejeme uhorky nakladačky alebo vysadíme ich predpestované priesady. Namiesto uhoriek môžeme vysadiť priesady cukín, ktoré sa dajú tiež zavárať ako uhorky, ale menej trpia chorobami. Uhorky vysievame do 90 cm vzdialených riadkov, cukiny do hniezd 100 × 100 cm. Medzi riadky uhoriek vysadíme začiatkom júna (na vzdialenosť 50 cm) priesady ružičkového kelu. Po zbere uhoriek záhon upravíme a začiatkom septembra vysejeme zimný šalát. Kel zberáme celú zimu a šalát začiatkom mája.
- špenát - kaleráb - ťahavá fazuľa - cukrový melón: Špenát vysejeme v druhej polovici septembra do riadkov vzdialených 15 cm. Zberáme ho podľa počasia, niekedy už začiatkom apríla. Záhon upravíme do sponu 20 × 25 cm a vysadíme priesady kalerábu. V polovici mája vysejeme po okraji hriadky ťahavú fazuľu - do hniezd vzdialených 120 × 50 cm. Fazule necháme ovíjať okolo kolíkov. V polovici mája vysadíme na vzdialenosť 30 cm od seba predpestované sadenice melónov, a to do stredu záhona v jednom rade.
- šalát - kukurica - ťahavá fazuľa - paprika: V polovici marca vysadíme šalát do sponu 20 × 25 cm. Do krajných riadkov za každý šalát vysejeme začiatkom mája dve až tri zrnká cukrovej kukurice spolu s tromi až štyrmi semenami ťahavej fazule. Po vzídení necháme v hniezde len jednu kukuricu a dve fazule. Kukurica slúži aj ako opora fazule (indiánsky spôsob pestovania).
Ako oslabiť škodcov v nasledujúcom roku
Ak chcete oslabiť škodcov v nasledujúcom roku, preventívne skúste ozdraviť plochu už v tomto roku. Je dobré poznať nielen pôdno-klimatické podmienky daného pozemku, ale aj jeho biologický stav, najmä úroveň zamorenia pôdnymi škodcami. Ak je vyššie, na druhú misku pomyselných váh položte potrebu podniku, teda množstvo a kvalitu produktu, ktorý chcete dopestovať.
Zásady striedania plodín:
- Tie sú totiž často prenášačmi škodcov a chorôb, najmä ak sú druhovo príbuzné hlavnej plodine.
- Po sebe by nemali nasledovať plodiny, ktoré majú spoločné choroby a škodcov. Najlepšie je redukovať škodlivý hmyz v poraste vhodnou predplodinou a reguláciou zaburinenosti. Veľmi dobré predplodiny sú plodiny z čeľade bôbovité - ďatelinoviny a strukoviny, hnojené olejniny, kapustovité a cibuľové zeleniny, ľan siaty olejný a tabak virgínsky. Zlé predplodiny sú koreňová zelenina, ale aj hustosiata slnečnica ročná.
Medziplodiny a zelené hnojenie
Súčasťou dobrého osevného postupu, ktorý by mal zabezpečiť celoročné pokrytie pôdy, sú aj medziplodiny. Tie dokážu zvýšiť ekonomickú efektivitu celého osevného postupu. Vhodné medziplodiny môžu plniť rôzne funkcie, či už ako ozimné, letné strniskové, podsevové, alebo mulčovacie. Atraktívnou protieróznou a navyše medonosnou medziplodinou je facélia vratičolistá. Rastliny, ktoré vyťahujú živiny z hlbších vrstiev pôdy, a tým prospievajú jej kondícii. Najlepšie na to sú strukoviny, ktoré fixujú vzdušný dusík a obohacujú ním pôdu.
Likvidácia pozberových zvyškov
Po zbere sa vďaka zberovým stratám často vytvoria podmienky pre prenos škodlivých činiteľov. Preto neželanú vegetáciu treba vždy zlikvidovať, ideálne mechanicky. Najlepšie je včas po zbere realizovať podmietku a opakovať ju aj niekoľkokrát za sebou.
Pestovanie zemiakov v BIO kvalite
Aj zemiaky je možné pestovať v BIO kvalite. Biozemiaky alebo zemiaky dopestované bez chemických postrekov sú čoraz viac vyhľadávaným artiklom na trhu. Používať treba len zdravú a certifikovanú sadbu. Obsah fosforu a draslíka v pôde môže byť po dlhoročnom ekologickom pestovaní nízky. Preto treba raz za 5 - 10 rokov urobiť rozbor pôdy na obsah P, K a Ca. Na ťažkých pôdach by sa malo základné spracovanie pôdy robiť na jeseň aby pôda na jar rýchle obschla. Ľahšie pôdy (piesočnaté, hlinovo piesočnaté) treba spracovať na jar. Horná strana sadzobných hľúz by mala byť na úrovni pôvodného povrchu pôdy. Menšia vzdialenosť znamená menšie hľuzy, väčšia vzdialenosť väčšie hľuzy. Priaznivý termín pre reguláciu burín je od objavení sa burín až po fázu dvoch listov.
Plánovanie výsadby
Pri plánovaní zeleninovej záhrady je dôležité brať do úvahy všetky vzájomne prospešné aj škodlivé vzťahy rastlín, pravidlá striedania plodín, myslieť na pestovateľské trate, termíny sejby, vysádzania, zberu a na plán pre následné plodiny.
Základné pravidlá plánovania:
- Pri plánovaní nemôžete počítať s tým, že plodiny vysejete/vysadíte rovnako ako v minulej sezóne a netýka sa to len mrkvy. Druhy sa pomyselne nemôžu prekrývať a mnohokrát ani rastliny z rovnakej čeľade či zo zeleninovej skupiny. Je to základné pravidlo prevencie proti výskytu a rozširovaniu hlavne pôdnych chorôb a škodcov. Príbuzné rastliny totiž majú aj príbuzné problémy. Zároveň sa takýmto pestovaním znehodnocuje pôda, napríklad jednostranným odčerpávaním živín a podobne.
- Nie vždy sa to dá. Nie každý má také priestorové možnosti, no presne o tom je plánovanie. V podstate by to malo byť tak, že ak nemám možnosť druhy prestriedať, niektoré radšej na sezónu či dve vynechám a nahradím ich inými. Platí totiž, že väčšinu zeleninových druhov alebo rastlín z jednej botanickej čeľade by ste po sebe na tej istej hriadke nemali pestovať najmenej tri až štyri roky.
- V dokonalom svete sa v prípade zostavovania osevného plánu prihliada aj na to, ako jednotlivé zeleninové druhy vplývajú na pôdu, konkrétne, v akom stave ju po zbere zanechávajú. Napríklad druhy so širokými, mohutnejšími listami, ako sú kapusta či kel kučeravý a hlávkový počas sezóny prekryjú väčšiu časť pôdy na hriadke, a tým zabraňujú nadmernému rastu buriny. Praktické preto je, vystriedať ich s úzkolistými či slabo krycími plodinami.
- Ani na chvíľu ich v sezóne nenechajte len tak ležať úhorom.
Napríklad, cibuľu vysievajte na hriadku po skorých zemiakoch, alebo iných zeleninách, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom stave. Určite sa vyhnite miestu po jarnej cibuli, kukurici či póru.