Dojčenie je najlepšie, čo môžete svojmu dieťaťu na začiatku jeho života poskytnúť. Výživa materským mliekom dáva základ imunity dieťatka a prináša matke i dieťaťu nespochybniteľné zdravotné výhody. Do konca šiesteho mesiaca veku dieťaťa, čo je pre dobu kojenia odporúčané minimum, vydrží dojčiť len štvrtina žien. Hoci ide o úplne prirodzený proces, nie je dojčenie vôbec ľahké a často so sebou prináša stres, problémy a pochybnosti.
Vplyv stravy matky na materské mlieko
Zloženie materského mlieka má zásadný vplyv na zdravie bábätka, pričom živiny, ktoré prechádzajú do materského mlieka, ovplyvňujú zdravie bábätka nielen krátkodobo, ale majú dlhodobé pôsobenie na jeho zdravie i v dospelosti. Pre telo matky je tvorba materského mlieka energeticky veľmi náročná. Väčšina živín prechádza do materského mlieka z nutričných zásob matky, ktorá ich následne musí doplniť zo stravy.
Dojčenie ovplyvňuje niekoľko faktorov, pričom denný príjem živín má zásadný vplyv na celkové zdravie matky, jej psychickú pohodu a výrazne ovplyvňuje aj zloženie materského mlieka.
Kalorický príjem počas dojčenia
Rovnako, ako ani počas tehotenstva už dávno neplatí, že „mamička by mala jesť za dvoch“, ani počas dojčenia by sa žena nemala prejedať. Dojčiace ženy by mali podľa najnovších výživových odporúčaní prijať približne o 20% kalórií viac, než v období pred tehotenstvom. Ak však dojčiaca žena neprijíma dostatok kalórií, ktoré sú potrebné na produkciu mlieka, živiny sa začnú odčerpávať z jej tkanív.
Kvalita stravy matky
Je potrebné si uvedomiť, že na kvalitu materského mlieka vplýva nielen kvantita, ale hlavne kvalita potravy matky. Veľmi často sa stáva, že mamička popri starostlivosti o dieťa nemá dostatok času na prípravu jedla, alebo svojmu jedálničku nevenuje toľko pozornosť. A to je chyba. Pozor by si mali dávať aj alternatívne sa stravujúce ženy, ktorým môžu v strave chýbať dôležité živiny vo veľkom množstve.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vegánskymi raňajkami
V posledných rokoch je čoraz viac mamičiek, ktorých kalorický príjem počas dojčenia nie je dostatočný z dôvodu, že chcú po pôrode čo najskôr schudnúť. Ideálne je ale chudnúť postupne, a to 0,5 - 1kg za mesiac.
Pitný režim počas dojčenia
Pri dojčení platí zásada, že mamička by mala piť spolu so svojím dieťatkom. Je vhodné piť v malých množstvách, ale nepreháňať to. Okrem vody a minerálok je dobré piť aj mlieko. Pozor si treba dávať na kávu a čierny čaj.
Zloženie stravy dojčiacej matky
Strava ženy v období tehotenstva a dojčenia by mala byť pestrá a vyvážená s dostatkom bielkovín, vápnika, železa a vitamínov. Obdobie dojčenia nie je ideálne na experimentovanie, žena by mala konzumovať všetky základné potraviny, hlavne tie, ktoré sú charakteristické pre náš región a na ktoré je zvyknutá.
Pre správne fungovanie tela ženy aj dieťatka je dôležité prijímať vitamín D a jód. Doplniť do tela dostatok jódu ale nie je také jednoduché, keďže sa vyskytuje najmä v rybách, morských živočíchoch a, samozrejme, v jodidovanej soli. Množstvo mamičiek počas dojčenia obmedzuje slnenie, konzumáciu rýb či nadmerné solenie, preto je v tomto prípadne vhodné investovať aj do výživových doplnkov. Kým denná odporúčaná dávka jódu pre dospelých je 150 μg (deti do 5 rokov 90 μg, deti od 6 do 12 rokov 120 μg), u tehotných a dojčiacich žien je to 220 až 250 µg.
U žien, ktoré dojčia, býva nedostatočný príjem aj ďalších vitamínov a stopových prvkov. Ide najmä o vitamín B12, B6 a kyselinu listovú, vitamín E, horčík, vápnik a železo.
Prečítajte si tiež: Koláče bez živočíšnych produktov
Vápnik a vegánska strava dojčiacej matky
Vápnik do tela doplníme jednoducho - konzumáciou mliečnych výrobkov. Dojčiace ženy by mali pamätať na to, že mliečne výrobky je vhodné jesť aspoň 2 hodiny pred jedlom, ktoré je bohaté na železo, pretože vápnik znižuje jeho vstrebateľnosť.
Avšak, čo ak je dojčiaca matka vegánka a konzumuje stravu bez potravín živočíšneho pôvodu - mäsa, mliečnych výrobkov, vajec? Vegánska strava môže byť v tomto prípade problematická, pretože neposkytuje dostatok živín, hlavne Ca, B12 a omega-3 mastné kyseliny. Strava nie je vhodná pri zvýšenej záťaži organizmu a neodporúča sa u detí, tehotných a dojčiacich žien, starších ľudí.
Zdroje vápnika pre vegánske dojčiace matky
Ak sa dojčiaca matka stravuje vegánsky, je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem vápnika z iných zdrojov. Medzi vhodné potraviny patria:
- Tmavozelená listová zelenina (kel, brokolica)
- Karfiol
- Mandle
- Semienka (sezam, mak, konopné, tekvicové)
- Strukoviny
- Minerálne vody bohaté na vápnik
- Tofu zrážané vápenatými soľami (napr. Lunter)
- Pomaranče
- Figy
- Obohatené rastlinné mlieka a jogurty
Odporúčaná denná dávka vápnika je v tehotenstve a pri dojčení rovnaká ako u netehotných, 1000 mg za deň a je to dané tým, že v týchto obdobiach sa vápnik z potravy lepšie vstrebáva (okrem tehotenstva okolo 40%, v tehotenstve a pri dojčení okolo 70%).
Vstrebávanie vápnika
Pre správne vstrebávanie vápnika je dôležitý vitamín D, ktorý sa získava pobytom na slnku (15 - 30 minút denne), konzumáciou potravín obohatených o vitamín D, alebo na slnku sušených húb. Väčšina populácie však v súčasnosti trpí nedostatkom vitamínu D, suplementácia vo forme tabliet či spreja je v tomto prípade veľmi vhodná.
Prečítajte si tiež: Plnené zemiaky pre vegánov
Mak a vápnik
Mak je známy vysokým obsahom vápnika, avšak prítomné alkaloidy jeho biologickú využiteľnosť znižujú. Mak tak síce patrí medzi najbohatšie zdroje vápnika, nie ale najvýhodnejšie. To na druhú stranu neznamená, že je nevyhnutné sa mu ako zdroju vápnika úplne vyhýbať. V situácii, keď je mak zrelý, tzn. obsah alkaloidov je nízky, má zmysel s touto potravinou v kuchyni pracovať.
Vitamín C a omega-3 mastné kyseliny
Aj koncentrácia vitamínu C v materskom mlieku je dôležitá a pohybuje sa od 44 do 158mg/L. Ak matka prijíma málo vitamínu C, jej telo obetavo udržuje hladinu vitamínu C v mlieku aj za cenu vlastného nedostatku.
Po pôrode je zdravý imunitný a nervový systém matky veľmi dôležitý - vďaka omega-3 mastným kyselinám, ktoré spoločne s horčíkom zaručujú psychickú pohodu, mamičky zvládajú stresové situácie pri starostlivosti o bábätko lepšie.
Alternatívne diéty počas dojčenia a onkologické ochorenia
V súvislosti s onkologickým ochorením zároveň dochádza k zmenám pri trávení, vstrebávaní a využívaní živín. Závažné ochorenie a náročná liečba (chemoterapia, rádioterapia, operácia) spôsobuje rozmanité tráviace problémy, čo prispieva k nedostatočnej výžive pacienta - malnutrícii. Nedostatočná výživa onkologických pacientov predstavuje komplexný problém, postihujúci viacero orgánov a orgánových systémov v ľudskom tele. Z uvedených faktov vyplýva, že samozrejmou súčasťou protinádorovej liečby je snaha o udržanie primeraného nutričného stavu. U chorých s nutričným rizikom je indikovaná výživná diéta obohatená o bielkoviny a koncentrovanú energiu, čo vo väčšine prípadov znamená i zvýšený príjem tukov. Často je nevyhnutné zrušiť aj nevhodné diétne obmedzenia a spôsob stravovania, ku ktorým patrí i alternatívna výživa.
Alternatívna výživa zahrňuje široké spektrum spôsobov stravovania, ktoré sa líši od nášho bežného alebo odborníkmi odporúčaného stravovania. Jednotlivé stravovacie postupy môžu byť viac či menej vedecky odôvodnené. Závažné nádorové ochorenie a skutočnosť, že štandardná protinádorová liečba nemusí mať dostatočný účinok, má za následok, že pacienti a ich blízki hľadajú alternatívne spôsoby liečby a rôzne špeciálne diéty.
Makrobiotická strava
Základ tvorí príjem obilnín, strukovín, zeleniny, ovocia a produktov z morských rias. Zo stravy je vylúčené mäso, s výnimkou malého množstva rybacieho mäsa, živočíšne tuky, mlieko a mliečne výrobky, tropické ovocie, cukor, med a všetky sirupy. Pri makrobiotickej strave sa odporúča jesť dva až trikrát denne a prestať jesť ešte pred pocitom nasýtenia. Nevýhody: veľký objem stravy a nízky energetický obsah plnohodnotných bielkovín, niektorých vitamínov, stopových prvkov a minerálnych látok. V strave chýba vitamín B12, D a vápnik. V podpornej liečbe onkologicky chorých rovnako neboli zistené žiadne vedecké dôkazy, že by bola vhodným spôsobom stravovania pre túto skupinu pacientov. Neexistujú dôkazy, že by mohla pomôcť predchádzať rakovine alebo ju vyliečiť.
Vegetariánska strava
Ide o príjem bezmäsitej stravy. Vhodne zložená strava má obsahovať celozrnné obilniny, zeleninu, strukoviny, ovocie, kvalitné oleje - olivový, repkový. Vylúčené sú z nej vnútornosti, kaviár, želatína. Výnimkou sú mlieko, syry, jogurty a vajcia. Benefit stravy - je dokázané, že dodržiavanie uvedených spôsobov stravovania znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení (KVS), vznik náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP), Diabetes mellitus (DM) II typu a niektorých onkologických ochorení. Existujú určité dôkazy, že konzumácia potravín obsahujúcich sóju a vlákninu môže znížiť riziko recidívy rakoviny prsníka. Negatíva - chýbajú živočíšne bielkoviny, nedostatočný je i príjem vitamínu D, K a B12. V strave je i nedostatok minerálov hlavne selénu, železa, vápnika.
Vegánska strava
Strava bez potravín živočíšneho pôvodu - mäsa, mliečnych výrobkov, vajec. Spôsob stravovania i životný štýl je v súčasnosti veľmi populárny. Benefitom stravy je vyšší obsah vlákniny, nižší obsah cholesterolu a solí. Údaje z vedeckých štúdií o strave a dlhodobom zdraví sú zmiešaná, neexistujú totiž štúdie, ktoré by dlhodobo sledovali vyznávačov tohto životného štýlu a spôsobu stravovania. Negatíva - neposkytuje dostatok živín, hlavne Ca, B12, omega-3 mastné kyseliny. Vegánske výrobky môžu obsahovať veľa stabilizátorov a prísad. Strava nie je vhodná pri zvýšenej záťaži organizmu. Neodporúča sa u detí, tehotných a dojčiacich žien, starších ľudí.
Zásaditá strava
Teória tejto diéty spočíva v tom, že kyslé prostredie tela podporuje choroby ako rakovina a zásadité prostredie prispieva k dobrému zdraviu. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že dodržiavanie zásaditej stravy znižuje riziko rakoviny alebo chráni pred rakovinou. Dodržiavanie zásaditej stravy (pri ktorej sa často nekonzumuje mäso a mliečne výrobky) nezmení pH krvi ani žiadneho iného orgánu. Dodržiavanie tohto typu reštriktívnej diéty môže prispieť k zníženiu hmotnosti a viesť k nedostatočnému príjmu mnohých živín vrátane vápnika, vitamínu D, vitamínu B12 a bielkovín, čo môže mať negatívny vplyv na celkový stav pacienta a liečbu.
Gersonova diéta
Základom je vysoký obsah draslíka a nízky obsah sodíka v strave s obmedzením bielkovín a vylúčením tukov. Ide o organickú vegetariánsku stravu, súčasťou je pitie čerstvo lisovaných štiav, aplikovanie kávových klystírov a podávanie prírodných doplnkov. Základom Gersonovej terapie je až 10 kilogramov ovocia a zeleniny skonzumovanej každý deň. Nevýhoda - obmedzenie príjmu bielkovín. Vedecké štúdie neuvádzajú priaznivý efekt pri liečbe onkologických ochorení. Potvrdzuje to i fakt, že dodržiavanie Gersonovej diéty zahŕňa obmedzenie príjmu živočíšnych tukov (mliečne výrobky) a bielkovín. Tieto skupiny potravín zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní stabilnej hmotnosti a pri udržiavaní svalov, čo je žiaduce u onkologicky chorých. Kávové klystíry môžu spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti, ako je nevoľnosť, vracanie a hnačka. Väčšina Gersonových terapeutov povzbudzuje ľudí, aby ukončili chemoterapiu pri dodržiavaní Gersonovej diéty.
Ketogénna diéta
Je to nízkosacharidová, vysokotučná diéta, ktorá vyžaduje, aby sa konzumovalo veľké množstvo tukov a mierne množstvo bielkovín, pričom sacharidy sú obmedzené na úplné minimum. V ketogénnej diéte chýba vláknina, ovocie a zelenina. Môže tiež viesť k nízkym hladinám vápnika, vitamínu D a iných solí (elektrolytov). Diéta je prezentovaná ako alternatívna liečebná metóda a ako základ pre účinnosť chemoterapie alebo rádioterapie. Doteraz však neboli poskytnuté žiadne vedecké dôkazy pre túto formu stravovania s pozitívnymi výsledkami, pokiaľ ide o prežitie, zlepšenie odpovede na liečbu alebo toleranciu liečby. Žiadna veľká organizácia zameraná na výskum a terapiu nádorových ochorení neodporúča ketogénnu diétu pre pacientov.
Breussová diéta
Ide o extrémnu diétu, ktorá radí pacientom, aby po ukončení liečby 42 dní nejedli a nepili nič iného ako šťavy zo zeleniny a bylinkové čaje. Nevýhoda - nízka kalorická a bielkovinová hodnota, čo vedie k chudnutiu chorého a narušeniu jeho celkového a výživového stavu. Diéta je len jednostranná založená na zeleninové šťave, je v nej nedostatok všetkých živín potrebných k životu. Spôsobuje príliš rýchly úbytok váhy, neustály hlad, nulovú energiu a neustály pocit únavy. Hladovka prehĺbi kachektizáciu chorého, ale rast nádoru neovplyvní.
Budwigova diéta
Pacienti dodržiavajúci tzv. Budwigova diéta vyžaduje vysoké množstvo ľanového oleja. Budwigova diéta nebola skúmaná v žiadnych klinických štúdiách a je založená na neoficiálnych dôkazoch.
Diéta podľa krvných skupín
Autorom je doktor Peter J. D´Adamo, ktorý vo svojej teórii uvádza, že ľudia by sa mali stravovať podľa toho ako je ich krvná skupina charakterizovaná. Analýzou výskumov sa však zistilo, že neexistujú žiadne dôkazy, že by dodržiavanie tejto diéty malo zdravotný benefit. Negatívom diéty je obmedzovanie výberu potravín - aj základných (mlieko, strukoviny a pod.). Výživa nemusí zaručiť vyvážený príjem všetkých živín do organizmu. Diétu nemožno považovať za spoľahlivý spôsob na zlepšenie zdravotného stavu, naopak, môže viesť i k jeho poškodeniu.