Turecké slané jazerá a ďalšie zaujímavosti: Objavte rozmanitosť Turecka

Rate this post

Turecko, krajina rozprestierajúca sa na dvoch kontinentoch, je známa nielen svojimi obľúbenými dovolenkovými rezortmi a rušným Istanbulom, ale aj množstvom ďalších fascinujúcich miest a prírodných úkazov. Od starovekých pamiatok UNESCO až po unikátne prírodné scenérie, Turecko ponúka nespočetné množstvo dôvodov na opakovanú návštevu. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najzaujímavejších miest, vrátane slaných jazier a ďalších menej známych, no rovnako obdivuhodných zákutí.

Lacné letenky do Turecka

Pre tých, ktorí chcú Turecko objavovať, sú dostupné lacné letenky z Viedne a Bratislavy. Napríklad letecká spoločnosť Lauda ponúkala na jeseň 2020 priame lety z Viedne, pričom v cene bola zahrnutá letenka tam aj späť, všetky poplatky a malá príručná batožina.

Turecko za super ceny: Objavte skvosty krajiny

Pamukkale: Bavlnený hrad a antické mesto Hierapolis

Jednou z najnavštevovanejších atrakcií v Turecku sú travertíny Pamukkale, ktoré sa nachádzajú pri ruinách antického mesta Hierapolis a sú zapísané na zozname UNESCO. Biele terasy boli formované po mnoho rokov vďaka vápniku obsiahnutému vo vode, ktorá stekala a postupne stvrdla, čím vytvorila nádherné prírodné bazény. Z vrcholu Pamukkale sa naskytá úchvatný výhľad na zrúcaniny mesta Hierapolis.

Pamukkale, v preklade "Bavlnený hrad", je skutočným majstrovským dielom prírody. Vďaka vysoko mineralizovanej vode plnej vápnika, ktorá vyviera na vrchole hory, vznikli počas tisícok rokov prekrásne jazierka s priezračnou vodou, ktoré vytvárajú terasy. Z diaľky máte pocit, že sa pozeráte na svahy plné trblietavého, čerstvo napadaného snehu. Pri bližšom pohľade zistíte, že ide o snehovo biele vápencové vodopády - absolútny prírodný unikát, ktorý inde na svete neuvidíte.

Po tzv. travertínových kaskádach stekajú minerálne pramene, ktoré sú ukryté v skalách a touto cestou sa dostávajú na povrch, kde sa formujú minerálne usadeniny. Prekrásne prírodné bazéniky s priezračnou vodou lákajú na kúpanie, avšak v prírodných kaskádovitých jazierkach je kúpanie prísne zakázané. Ochrancovia prírody sa snažia zachovať tento prírodný úkaz v súčasnej podobe aj pre ďalšie generácie, čo je pochopiteľné a chvályhodné. Na kúpanie sú určené umelo vytvorené jazierka, v ktorých dosahuje teplota vody až 40 °C. Ostatnými jazierkami sa ale môžete aspoň prechádzať. Je však nutné dodržať základné pravidlo - na nohách nesmiete mať žiadnu obuv.

Prečítajte si tiež: Dokonalé slané oblátky: recept

Problémom Pamukkale je nedostatok vody. Niekoľko jazierok je takmer alebo úplne bez vody. Terasy bez potrebnej dávky vody začínajú šednúť a obrastať riasami, čím strácajú svoju pôvodnú, unikátnu podobu. Oblasť Pamukkale je turisticky veľmi atraktívna, preto počítajte s davmi turistov. A to napriek pomerne vysokému vstupnému.

Göreme: Srdce Cappadocie

Göreme je považované za hlavné turistické centrum Cappadocie. Leží v údolí obklopenom kostolmi v skalách, čo z neho robí jedinečné mestečko. Obľúbenou atrakciou je Sword Valley - údolie tvorené úzkymi uličkami, skalami a 300 metrov dlhým tunelom, ponúkajúce čarovné výhľady.

Cappadocia: Rozprávkové komíny a balóny

Cappadocia je známa stovkami horkovzdušných balónov, ktoré sa každé ráno vznášajú nad krajinou. Tento zážitok je na nezaplatenie a láka davy turistov. Okrem balónov je Cappadocia známa aj svojimi rozprávkovými komínmi a bizarnými skalnými útvarmi.

Ephesus: Staroveké mesto obchodu

Staroveké mesto Ephesus, nachádzajúce sa v meste Selcuk, patrí medzi najobľúbenejšie miesta v Turecku a je zapísané na zozname UNESCO. Kedysi to bolo najdôležitejšie miesto obchodu, ktoré vzniklo ako prístav. Vďaka svojej geografickej polohe bolo v minulosti veľmi dôležitým a významným mestom.

Uzungöl: Turecké Švajčiarsko

Uzungöl, jazero v Turecku, obklopené zalesnenými lesmi, pripomína Švajčiarsko (až na mešitu). Napriek svojej malej dĺžke (1 kilometer) láka mnoho návštevníkov a v okolí jazera sa buduje stále viac hotelov. Okolie jazera je ideálne na menšie túry.

Prečítajte si tiež: Recept na slané bezlepkové oblátky

Amasya: Nádhera v horách

Amasya, mesto v severnom Turecku, je zasadené do hôr s výhľadom na more. Okrem nádherných výhľadov ponúka hrobky pontských kráľov vytesané do skaly, hrad Amasya na hore Harsena a možnosť ochutnávky povestných šťavnatých jabĺk. K najvýznamnejším miestnym pamiatkam patria oi. hrobky pontských kráľov vytesané do skaly, ďalej napr. mešita Seljuk Burmali z 13. storočia, akvadukt Ferhat, nemocnica Bimarhane zo 14. storočia s krásnymi reliéfmi okolo portálu atď. Archeologické múzeum Amasya má veľkú a zaujímavú zbierku antických artefaktov.

Jazero Tuz Gölü: Slaný unikát

Jazero Tuz Gölü sa nachádza v Anatolskej vysočine a je druhým najväčším jazerom Turecka. Takmer po celý rok je veľmi plytké a v letných mesiacoch takmer vysychá. Voda sa odparuje a jazero je pokryté hrubou soľnou vrstvou, po ktorej sa dá prechádzať. Ide o unikát, ktorý sa oplatí vidieť. Skupina slaných jazier, najväčšie Tuz Golu 1620 km2, sú rozložené medzi mestami Ankara a Konya.

The Dogu Express: Vlakom cez Turecko

The Dogu Express je najdlhšia vlaková trať, ktorá spája Ankaru s mestom Kars v najsevernejšej časti Turecka. Cesta trvá 24 hodín a umožňuje objavovať krásy Turecka z okna vlaku. Hoci vo vlaku nestretnete veľa turistov, lístky sa zvyknú rýchlo vypredať. Ide o jednu z najlacnejších možností, ako vidieť z Turecka čo najviac.

Vodopád Tortum: Prírodný skvost

Vodopád Tortum sa nachádza na konci jazera Tortum a tečie zo šírky 22 metrov a výšky 48 metrov. Nachádza sa v meste Uzundere Erzurum.

Palác Ishak Pasha: Osmanský skvost

Palác Ishak Pasha, nádherný otomanský palác, sa nachádza len pár kilometrov od iránskych hraníc. Spolu s najväčšou horou Turecka - Ararat, patrí medzi najväčšie atrakcie v okolí Dogubayazit. K palácu sa dá ľahko dostať pešo po upravenej cestičke z mesta Dogubayazit, prípadne sa dá predĺžiť si cestu cez kurdské dediny s výhľadom na horu Ararat. Zachovaný otomanský palác Ishak Pasha stojí na východnom konci Turecka, pár km od Iránu.

Prečítajte si tiež: Zdravšie slané maškrtenie s celozrnnou múkou

Tomb of Amyntas: Hrobky vytesané do skaly

Dominantou mesta Fethiye sú hrobky a vchody do chrámov vytesané do hory. Najznámejšou hrobkou je Amyntas, postavená v roku 350 p.n.l. K chrámom sa dá dostať krátkou túrou z mesta Fethiye. Hrobky boli stavané pre prominentných obyvateľov, ktorí boli pochovaní s ich najcennejším majetkom.

Mount Nemrut: Monument na vrchole hory

Mount Nemrut je pamiatka zapísaná na zozname UNESCO. Na vrchu hory bol postavený nezvyčajný monument, ktorý mal pripomínať slávu bohov. Ide o jedinečné miesto so svojskou atmosférou. Hoci je ťažšie dostupné, nakoľko sa nachádza v srdci Strednej Anatólie, výhľady stoja za to. Nachádzajú sa tu obrovské sochy, kamenné hlavy a východ slnka. Horu Nemrut by ste našli neďaleko mesta Adıyaman v Juhovýchodnej Anatólii. Býva vo veľkom navštevovaná najmä medzi aprílom a októbrom. V roku 1987 bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pozoruhodný je predovšetkým jej umelo dorobený vrchol s pohrebnou mohylou, ktorú nechal v roku 62 pr. n. l. vystavať Antiochus I., vládca kráľovstva Kommagene. Mala byť poctou bohom, preto ju dopĺňali obrie sochy levov a orlov a medzi nimi takisto sochy gréckych, arménskych a iránskych bohov. Dnes sú bohužiaľ značne poškodené a majú popadané hlavy, napriek tomu sa jedná o významný pohrebný monument. Na ich stavbu bola použitá veľmi vyspelá technológia. Ruiny antického mesta zahŕňajúce mauzóleum Antiocha I.

Jazero Van a ostrov Akdamar

Vo vodách jazera Van sa nachádza maličký ostrov. Na brehu tohto ohromného jazera sa nachádza aj hlavné mesto provincie - Van. A hoci dnes je to moderné kurdské mesto, prvé zmienky o obyvateľoch tohto miesta siahajú až do doby 5000 r. pred Kristom. Najstaršie zachované pamiatky sú z obdobia, keď Van bolo hlavné mesto Urartského kráľovstva v 9. storočí p.Kr.. Urartu v babylónčine, sa v staroperzštine povie Armenia. Čo je však dnes vidieť z Hoşapu, čo znamená v preklade Krásna Voda, je z oveľa neskoršej doby, postavané Süleymanským veliteľom v roku 1643. Hrad Van je výsledkom opäť jednej fundovanej rekonštrukcie na turecký štýl. Začiatkom 2.storočia p.Kr. sa mesto stalo súčasťou ohromného Arménskeho kráľovstva. Od 9. storočia pred Kr. až do roku 1021 n.l, kedy posledný kráľ Arménskeho kráľovstva Ján-Senekerim Artsruni odstúpil celé kráľovstvo pod ochrannú ruku Byzancie pred začínajúcimi dobyvateľskými vpádmi seldžuckých Turkov, bola táto oblasť obývaná výlučne Arménmi.

V roku 910 n.l. si arménsky kráľ Galik I. zvolil ostrov za svoje sídlo. Vybudoval tu veľký štvorcový palác bohato vyzdobený freskami, postavil ulice vrúbené sadmi a záhradami, a vybudoval prístav. Názov ostrova sa spája s legendou opradenou okolo týchto ružových skál. Podľa povesti na ostrove žila arménska princezná Tamara a bola zaľúbená do neurodzeného študenta. Ten k nej každý večer plával cez jazero. Aby videl na cestu, Tamara mu zakaždým svietila na cestu lampášom. Študent ostal v temnej noci v jazere, nevedel kade má plávať a utopil sa. Jeho posledné výkriky „Akh, Tamar!!” (Ó, Tamara!) sú že vraj počuť dodnes. V rokoch 915 až 921 tu mních - architekt Manuel postavil katedrálu Svätého Kríža a kláštor. Katedrála je jediná z celého ostrova, ktorá ostala stáť.

Kostol Svätého Kríža, Aght'amar, je okúzľujúci predovšetkým vďaka reliéfom zdobiacich jeho fasády. Na jeho západnej strane je vyobrazený kráľ Galik I. ako prezentuje model kostola Ježišovi, medzi nimi sú dvaja anjeli, ktorí nesú kríž, po stranách sú zobrazení serafíni, a nad nimi tri kríže, ktoré majú evokovať meno kostola - Svätý Kríž. Ďalej sú tu svätý Matúš, Galikova matka Sopi a žena Mlke. Na juhozápadnej strane sú zobrazené dva biblické Príbehy Viery a Spásy - Jonáša a Abraháma s Izákom. Na juhovýchodnej strane je reliéf Artzrunskej princeznej, obklopenej mýtickými zvieratami, a reliéfy Kráľa Saula, Samuela, Dávida a Goliáša. V štíte strechy je zobrazený svätý Lukáš. Na východnej fasáde je zobrazený Adam, pod ním je freska Tadeáša, Jakuba z Nisibu a Bartolomeja. Ján Krstiteľ ukazuje na Gregora Ilumináta na jednej strane, na druhej sú Tomáš, Eliáš a vdova sareptská. V štíte je svätý Ján. Na severovýchodnej strane sú Adam a Eva, a Eva s hadom. Ďalší reliéf zobrazuje Samsona bijúceho Filištíncov, proroka Ezechiela a Izaiáša. V štíte je tentoraz svätý Marek. A na záver na severozápadnej strane dominujú statoční mladí bojovníci bojujúci po boku Boha. Scénu uzatvára Kráľ Dávid pokľaknutý pred krotkými levmi a Daniel v jame levovej.

Ďalšie zaujímavé miesta v Turecku:

  • Kelebek Vadisi (Údolie Motýľov): Tiesňava s plochým dnom, strmými svahmi a vodopádom, kde môžete vidieť až tridsať druhov motýľov a cez štyridsať druhov môr.

  • Národný park Aladaglar: S pôsobivými vodopádmi Kapuzbasi, možnosťami peších a horských túr a raftingu.

  • Mužský kláštor Sumela: Postavený a vytesaný do skalnej steny hory Mela v Národnom parku Altindere, s kaplnkami, celami mníchov, akvaduktom a knižnicou.

Rieky a jazerá Turecka

Turecko je bohaté na vodné toky. Takmer 500 vodných tokov ústi na pobreží do Čierneho mora, medzi ne patrí Kizilirmak (1151 km), Sakarya (790 km), Yesilirmak (416 km) a Corak (368 km). Najväčšia z riek ústiacich do Marmarského mora je Susurlu (260 km), ktorá sa v lete dá prebrodiť. Stovky horských riečok sa vlievajú do Stredozemného mora, väčšie rieky sú však len Seyhan (516 km) a Ceyhan (474 km), ktoré sa pravidelne vylievajú. Jazerá a bariny zaberajú takmer 10 000 km2 (1,3% tureckého územia), z toho 8434 km2 pokrývajú jazerá rôzneho pôvodu: horské, krasové, vulkanické a slané. Vanské jazero leží na Arménskej náhornej plošine medzi provinciami Van a Bitlis vo východnom Turecku. Nemá žiadny odtok, ale ústi do neho niekoľko riek. Keďže jeho druhý breh väčšinou nie je na dohľad, pôsobí vlastne ako more. Navyše je slané a jeho voda je veľmi alkalická, takže pri kúpaní získate zvláštny pocit "plávania v mydlinkách". Podľa povestí tu žije netvor, akási východoturecká obdoba škótskej Nessie.

Príroda Turecka

Kultúrne aj divoko rastúce porasty sú v Turecku veľmi bohaté a rozmanité. Flóra má cez 6500 druhov rastlín, medzi najvýznamnejšie patrí libanonský céder a gigantické platany. Jednotlivé rastliny sú spravidla pevne lokalizované. Na pobreží Čierneho mora sú početné listnaté lesy, v ktorých rastú duby, buky, javory, gaštany, na východe citrusové kultúry a čaj. V okolí Samsunu sa darí tabaku. Pozdĺž morského pásu sú vždyzelené dreviny, v ostatných častiach krajiny tvoria väčšinu lesov ihličnany. Na pobreží sa tiahnú pásy viníc, olivových hájov a sadov ovocia, najviac marhúľ a broskýň. Na úrodné prímorské oblasti postupne nadväzujú suché vnútrozemské náhorné roviny. Vo všetkých horských oblastiach žijú medvede, šakaly, hyeny, kuny a menšie hlodavce. V nižších polohách v lesoch sú jelene a diviaky. V celej Anatólii je početné zastúpenie zajacov, líšok a vlkov, na horských svahoch sú to muflóny, gazely, antilopy. V jazerách žijú bobry. Cez Turecko vedie dráha mnohých vtákov. Rôzne divoké husi, kačice tu prezimovávajú. V anatolských dedinách sa najviac chovajú ovce a kozy, ako dopravný prostriedok sú tu malé kone a osly, na juhovýchode ťavy.

Zemetrasenia a záplavy

Ústretový pohyb dvoch horských pásiem mal vplyv na vytváranie zvrásnených oblastí a ich výrazné tektonické porušenia. Preto býva Turecko tak často postihnuté veľmi silnými zemetraseniami, hlavne na východe. Okrem zemetrasení sú to ešte časté záplavy, keď sa pri jarnom odmäku rieky široko rozlievajú z koryta.